január 21st

Vývoj znamení Panna: CESTA PEČLIVOSTI

Panna začíná svou cestu jako správce, který ví vše lépe a úplně mu chybí smysl pro transcendenci (Ryba jako protiznamení). Modlí se ke zlatému teleti racionálního poznání a nemůže pochopit nic, co se nedá vyložit pravidly logiky. Od začátku cesty jí chybí smysl pro nevylíčitelné, posvátnost života příslušně odbývá jako fantastiku nebo mystifikaci. Co nemůže umístit do svého drobně čtverečkovaného schématu kauzální logiky, toho se bojí a odkládá to jako nevěcné. Jako u všech zemských znamení zvěrokruhu platí u ní pochopitelný konkrétní svět jako jediný spolehlivý a pokládá jej za pravou realitu.

január 20th

POSLANIE STRÁŽCOV ALATYRU kniha I.: Zrodenie bohov a ich činy 4

“Raz sa však Živa, Svarogova dcéra, opýtala svojho otca, či sa môže ísť pozrieť mimo Iriju. Svarog jej to dovolil a tak sa premenila na krásnu holubicu a odletela zo žiarivej Irije. Ako lietala nad svetom, zaletela aj do blízkosti Alatyrskej hory. Zbadala Dažboga pripútaného k Alatyru a zamilovala sa do neho. Zletela k nemu a premenila sa do svojej božskej podoby. Potom sa ho spýtala, či sa zrieka Morany ako svojej manželky, lebo je bohyňou smrti. Tak Dažbog súhlasil a ona ho odviedla do Irije, aby ho vyliečila zo zranení a útrap zajatia.”

január 18th

TRANSYLVÁNSKY ÚSVIT: Kapitola II – Oddelenie Nula

V roku 1980, trinásť rokov po tom, ako bolo v rámci Securitate toto „okultné“ oddelenie založené, niekoľko dosiahnutých cieľov umožňovalo jasnejší obraz jeho účelu. Na začiatku Ceausescuov „vrtoch“ ohľadom založenia oddelenia spôsobil značný zmätok a mnoho problémov. Avšak už v roku 1980 bola veľmi dobre zostavená organizačná štruktúra a logistické otázky boli vhodným spôsobom vyriešené.

január 16th

JEDI RADÍ 6 (otázky č. 20-21)

Otázka č. 20: Viem, čo sa deje. Vidím jasne veci, ktoré iní prehliadajú. Niečo riešia, ale ja viem, kde je ozajstný problém. Niekedy mám chuť kričať: Ale veď je to celé o niečom inom!

Skvelý podnet, ďakujem. Pokušenie miešať sa do záležitostí iných je veľké. Obzvlášť u ľudí, ktorí sú citlivejší a vedia sa na celú vec pozrieť z odstupu. To, že im to nejde tak dobre pri vlastných problémoch snáď ani nemusím spomínať. U druhých vieme hneď a celkom presne, čo treba robiť, aby sa to celé pohlo k lepšiemu. A tu je tá Pasca s veľkým P. Rozhliadame sa vôkol a chceme konať dobro. A niekedy akoby nám niekto dával určité situácie rovno pred oči. A vidíme tiež, ako zúčastnení „ničomu nerozumejú“, „úplne zbytočne sa hádajú a trápia“. Otázka znie, dáva nám to právo „božsky“ zasahovať do životov iných ľudí?

Stránky

Top