Vianočná súťaž je už za nami, tu sú mená výhercov: Adriana Sojáková a BŠ, GRATULUJEME! Ceny venovala ›› MERKABA

Čo sa vám snívalo?

Uvedomovala som si jeho silu a zároveň som cítila, že mi neublíži. Zombi šíril okolo seba strach. Nebála som sa, len som vedela, že ju zabije. Musím ju varovať. Spúšťací mechanizmus cez tmavé sošky na ešte tmavšej komode som ovládala iba čiastočne. Mimovoľne. Nie a nie ho uchopiť vedome. Všade okolo blúdili bledé telá bez duše. Postranný efekt medzipriestorového posunu. Svojím zvráteným spôsobom mi dôveroval. Ukázal mi jej syna. Ako ho ovláda. Časti tváre sa mu odlupovali ako nedokončenému robotovi. Alebo ma iba skúšal? Trápil? Bližšie som sa na dieťa pozrela. Nie, nie je to on. Len sa neprezradiť. Musím byť opatrná. Ružový kvet rozkvitol. Už zostáva veľmi málo času. Hrozí jej smrť. Nemôžem ju nájsť. Kde je? Prečo chce zabiť ju, a nie mňa? Čo tým sleduje? Čo ak má ona syna, o ktorom neviem? Blbosť! Blbosť bola už aj to, že som ju poslúchla. Zabiť zombiho je nezmysel. Živého zombiho totiž možno ešte zneškodniť, ale mŕtveho nie. Čo teraz? Musím ju varovať! Začula som rinčanie skla a...



Posadila som sa na posteli.
- Čo sa stalo? spýtala som sa manžela.
- Rozbil sa pohár, - odpovedal a vypol budík na mobile.
- To sa ten deň začína, - ospalo som si zamrmlala. Hneď zrána zbierať črepy.

 

 

Najviac sa nám sníva za splnu

Ešte so zlepenými očami som si sen poznačila. Nie že by som si tak bytostne živé obrazy nezapamätala, ale nevedela som, či budem mať dostatok času, aby strašidelný dojem z nočnej mory neprehlušili situácie dňa a ja si ich neskôr dotvorím fantáziou podľa denných udalostí. Orientačne som pozrela do lunárneho kalendára. Štatisticky, nezávisle od toho, či sa daný klient lunárnym kalendárom riadi, alebo nie, sa totiž ľuďom najviac sníva v období splnu. A počas novu Mesiaca občas lúskam zaujímavé symbolické rébusy ako napríklad tento vlastný. Niektorí síce tvrdia, že sa im nikdy nesníva, ale pravdepodobnejšia je alternatíva, že si film v réžii vlastného podvedomia jednoducho nepamätajú. Ide zvyčajne o fyzicky aktívnych alebo ťažko pracujúcich ľudí.

Spánok predstavuje časť dňa, keď vedomá časť osobnosti ustupuje podvedomej. Rozum a vôľa sú potlačené, zmysly uzatvorené vedomiu. Prestáva existovať priestor a čas a z podvedomia sa uvoľňujú skupiny obrazov bez logiky. Miešajú sa zážitky z detstva s tými včerajšími a možno aj budúcimi. Indiáni tvrdili, že sú poslami minulosti, prítomnosti a budúcnosti. Staré civilizácie v Egypte, Mezopotámii a Grécku vnímali sny ako poslov bohov. Pôvodný snár v piatich knihách pochádza z Artemidora z Daldisu, z obdobia 135 – 200 rokov pred n. l. a je klasickým prameňom aj v súčasnosti vydávaných snárov. A keďže každý prvý človek predpokladá, že práve jeho sen predpovedá budúcnosť, prečo teda nie aj môj? Nalistovala som si prvý snár, druhý snár, tretí snár, štvrtý snár a okrem poznania, že v žiadnom z nich nenájdem slovo „Zombie“ a musím alternatívne voliť približné synonymá, som zistila, že interpretácia jednotlivých obrazov je rovnako vtipná ako tu.

 

 

Prorocké sny a alternatívna budúcnosť

Väčšina snov s množstvom zdanlivo nezmyselných metafor patrí do skupiny afektívnych či organických snov a je odrazom všednej reality. Prokoskopické, prekognitívne, intuitívne, alebo, ak chcete, jasnozrivé sny vyzerajú, naopak, veľmi reálne, čo však neznamená, že sa každý z nich naozaj musí splniť ako ten nasledujúci:

"V noci okolo štvrtej som strašne vykríkla a vyskočila z postele, lebo som v živých farbách videla strašnú situáciu. Moja dcéra sa ako bežiaca víla po ulici niekam ponáhľa a v nasledujúcom okamihu už leží na ceste, na priechode, rozhodená ako handrová bábika, ruky tade, nohy inde, pokrčená chrbtica, jasný detail tváre, vlasy jej padajú cez oko a čelo až k ústam a je strašne bledá, priamo biela. V bezvedomí leží v prachu na studenej zemi a okolo nej maličké kamienky na okraji cesty. Hneď som synovi v noci volala: „Prosím ťa, videla som to tak živo, jej sa niečo stane, viem to, to nebol sen, to bol fakt, tak pomôž, dohovor jej, nech na seba dá pozor...“ Na čo ma on upokojil: „Mami, ty dobre vieš, ako sa staviam k týmto nereálnym hlúpostiam. Si unavená, spi ďalej, je to iba sen.“ Už som nespala a večer volala domov, či je všetko v poriadku, druhý deň tiež. Tretí deň okolo obeda mi volá syn: „Mami, prosím ťa, sadni si, dýchaj zhlboka, musím s tebou hovoriť... Je v nemocnici, v bezvedomí. Vieš, bežala za mnou do roboty. Priamo pred oknami mojej práce na priechode vošla normálne na zelenú, ale v polovici cesty už naskočila červená, medzi chodcov sa vrútil bicykel a zrazil ju. Odviezol som ju do nemocnice, ležala na tom priechode v prachu. Bola strašne biela. Má otras mozgu a narazenú chrbticu..."

Spýtala som sa jej, či aj dcére rozprávala svoj sen predtým, než sa jej to stalo, aby som vylúčila, alebo potvrdila mieru sugescie a vnútorného naprogramovania. Nerozprávala. Iba synovi. Dcére povedala, nech si na seba dáva pozor, lebo sa o ňu bojí, keďže sú momentálne oddelené tisícky kilometrov. A dcéra reagovala ako vždy, keď voči nej prejavila svoju veľkú starostlivosť: „Ále, jasné, mami.“ Bol to len jeden zo živých snov (snov?), ktoré sa jej následne splnili. Nie, nie je jasnovidka. Iba milujúca matka s rozšíreným intuitívnym vnímaním.

Je bežné, že podaktorí dokážu vycítiť, čo sa stane ich milovaným, ale prorocké sny o víziách ľudstva – hoci aj katastrofických – sú ojedinelé ako jedno zrnko piesku na Sahare. Možno jeden sen z miliardy je prorockým, aj ten sa pravdepodobne nestane mediálne známym. Ak by aj áno, je tu reálna možnosť, že sa nenaplní pre vôľu tých, ktorí podniknú vo svojom myslení, cítení, alebo aj v realite kroky, aby sa nevyplnil. Navyše budúcnosť je alternatívna. Možno vidieť iba jednu z možností. Väčšinou tú najvýraznejšiu. Katastrofickú.

Existuje však aj iný postup, keď človek chce, aby sa mu niečo z reality snívalo. Priateľka nemohla nájsť niekoľko dní diár so zapísanými dôležitými telefónnymi číslami. Pred spaním si vsugerovala, že sa jej objaví v sne, kde sa diár nachádza. Zjavilo. Sebaisto ráno siahla do zásuvky, ktorú v spánku uvidela a bol tam.

 

 

Duchovia mŕtvych a cestovatelia astrálom

Vrátim sa k môjmu snu. Asi nepredpovedá budúcnosť. Nie sú v ňom reálne každodenné situácie, ale je možné, že za mnou prišiel v spánku duch niekoho mŕtveho, ktorý uviazol medzi svetom živých a mŕtvych a snaží sa mi naznačiť, akým spôsobom zomrel. A som v obľúbenom filme Gothika.

Nie, to nebude ono, lebo ku mne duše mŕtvych chodia iba v čase odchodu z fyzického tela. Zastavia kukučkové hodiny, aby som ich pokazené zaniesla hodinárovi a on mi povie, že sú v úplnom poriadku. Urobia prievan a zabuchnú dvere, vtedy, keď vietor nemal z čoho vzniknúť, lebo okná sú zatvorené, alebo rozbijú tanier uprostred stola na milión kúskov. Mnohým sa však zjavujú práve počas spánku. V jednom krátkom období som analyzovala od rôznych klientov samé sny o mŕtvych príbuzných, lenže tie aj napriek rozličnému výkladu mali iný dej a zápletku a dotyčná hlavná postava bola konkrétna a nie anonymný zombík. Znova nesprávna stopa.

Alebo je to niekto živý, kto práve počas spánku astrálne cestuje. Že to nie je možné? Jeden čistý a netrénovaný pragmatik nemohol v noci spať, aspoň si to myslel. Zdalo sa mu, že niekto je na chodbe. Pri dverách stáli dve postavy. Nevedel, či je to realita, alebo sníva, lebo predtým, než išiel do postele, dvere zamkol. Siahol rukou po zapínači svetla a ruka mu prešla stenou. Zľakol sa a rýchlosťou blesku sa ocitol v posteli. S búšiacim srdcom sa z ľahu posadil a po chvíli šiel na chodbu, zapálil svetlo, ruka mu stenou neprešla a ani vo svetle žiadne postavy pri vchodových dverách nevidel. Odvtedy na tému nočného astrálneho cestovania nevtipkuje. Aj som sa ho pýtala, ako sa mu to podarilo, ale vraj mu mám veriť, že nevie.

 

Osobne si na tento druh vedomého zážitku z nočného cestovania nespomeniem, ale keď som kráčala zrúcaninou chrámu pri Sfinge v Gíze, preletela mi hlavou myšlienka: „Načo sa tu prechádzam, keď som sa tu prechádzala už minule?“ Kôrová aktivita mozgu zodpovedná za kritické myslenie identifikovala nezmysel. V Egypte som po prvý raz v živote, v chráme tiež, tak odkiaľ táto idea? Jeden z príkladov mojich často sa opakujúcich déjà vu. Už videného. Spätnou analýzou som prišla na to, že vo sne. Dávno pred rokmi. Ešte aj tí mladí, ktorým som vkročila do záberu kamery, tam boli. Vlastne do exotických krajín svoje telo už vláčiť nemusím. Obehnem si to v noci astrálne a zostáva mi len sa naučiť techniku, aby som si to aj vedome pamätala.

Vesmírni ľudia a iné temné sily

Keď sa vrátim k analyzovanej nočnej more v súvislosti s astrálnym cestovaním, je reálne, že v budúcnosti pobudnem v nejakom sci-fi priestore a budem zachraňovať blúdiace duše. Aj tento film som už videla, ale na názov si nespomeniem. Je tu aj iná možnosť. Možno ma vesmírni ľudia chcú varovať pred temnými silami, ktoré sa ma snažia pohltiť. Lenže tí sú mi svojimi myšlienkami rovnako vzdialení ako Hviezdne vojny či Babylon 5. Alebo čo ak som konzultáciou niektorého z mojich klientov, komu išlo o život, včas varovala a smrť sa mi snaží naznačiť ako v Nezvratnom osude – „Keď to má prísť, tak to príde“?

Táto cesta nikam nevedie. Chce to riadnu psychoanalýzu.

Nebude v tom sex?

Napadlo mi, že som takmer zabudla na súvislosť medzi snom a svojím sexuálnym životom. Je možné, že si nesiem pocit viny spojený so sexom vyvolaný negatívnym zážitkom z detstva, ktorý je zakódovaný v strašných obrazoch nevedomia. Lenže nevidela som žiadneho hada ako symbol penisu, ani balóny ako symboly ženských pŕs. Analyzovaním každého predmetu a situácie by som snáď prišla na to, koľko mužských a ženských genitálií sa v sne nachádza, veď sošky sú dlhé predmety a komoda má niekoľko dutých šuplíkov, že vlastne je môj sen poriadnym grupákom a túto túžbu potláčam svojimi mravnými zásadami. V monogamnom vzťahu som však po sexuálnej stránke spokojná. A prečo som sa potom ráno nezobudila aspoň s pocitom prežitého orgazmu? Zase slepá ulička. Potláčanie pudových inštinktov do podvedomia bolo omnoho pravdepodobnejšou príčinou snových obrazov v prudérnej viktoriánskej dobe ako v dvadsiatom prvom storočí dávno po sexuálnej revolúcii. Aj keď tvrdil to nielen Freud, ale dokonca už Platón.

Ja, iba ja

Nezostáva mi už žiadna iná možnosť, iba voči sebe pristupovať rovnako ako k svojmu klientovi. Nahodila som svoj dátum narodenia s dátumom dňa, keď sa mi sen sníval, do programu, aby som zistila, v akých ročných, mesačných a denných cykloch sa v danom okamihu pohybujem a výsledok sa mi vôbec, ale vôbec nepáčil, čo znamená, že som sa dostala na správnu stopu. Už ju iba sledovať. Žiadne somatické podráždenie v podobe diétnej chyby pred spánkom, ktoré by mohlo spustiť strašný sen, som nenašla. Večer žiadny mysteriózny film v televízii nebežal. Porozmýšľala som, či som počas noci nebola vystavená podnetu, ktorý by rušil spánok, a tým by sa zakomponoval do sna, a jediným bol budík, ktorého zvuk som vedomím nezachytila, až následne rozbité črepy, ale odrazil sa vo vete: „Už zostáva veľmi málo času.“ Zvuk budíka nesúvisel so žiadnym filmom, na ktorý som si mohla v súvislosti s melódiou naviazať hrôzostrašný dej, ak mám veriť teórii, že sen trvá iba pár sekúnd pred zobudením.

Ak by som bola skeptikom voči veciam medzi nebom a zemou, chápala by som, že výjavy so zombim, medzipriestorom a duchmi sú dôležité, lebo predstavujú čosi potlačené, ale ja som týmto podnetom otvorená, takže ide iba o rekvizity môjho filmu zvaného sen. Rovnako ako pre poľovníka, ktorý chodí v noci pravidelne do lesa na postriežku, bude stretnutie s medveďom v sne iba kulisou a nie vyjadrením potlačeného strachu ako u iného človeka, čo chodí do lesa iba občas, aj to rekreačne a nerád. Keďže numerológia mi, okrem iného, ukazovala na spracovávanie denných udalostí, ktoré v realite uzatváram, výklad sna je vďaka Jungovi veľmi prozaický. V danom zimnom období, keď tmavé noci striedajú sivé dni, človek denne stretáva iba poblednuté tváre zababušených ľudí, ktorí pôsobia ako telá bez duše a nieto takmer vôbec jasného svetla, som bola pracovne veľmi vyťažená. A namiesto toho, aby som akceptovala hlas pudu sebazáchovy a dala si pauzu, pozerala som iba na to, čo všetko musím nevyhnutne stihnúť. Sen ma upozornil na prepracovanosť a nutnosť oddychu. Dokonca mi naznačil aj cestu, ako.

Prerážate, obchádzate, alebo cúvate?

Mávam – ako mnoho iných ľudí – aj opakované sny, v ktorých sa odrážajú tzv. archetypy. Každý z nás, ak sa dostane pred životnú výzvu, koná určitým automatickým spôsobom. Niekto sa snaží zakaždým hlavou preraziť múr, iný cúva, ďalší sa ju snaží obísť. Myslenie, cítenie, konanie je často nevedomé a prejavuje sa v snoch opakovane, lebo aj vzorec správania v danej situácii je opakovaný. Nedávno mi volala priateľka celá vystrašená, čo znamená sen o deťoch. Strach v jej hlase bol aj odrazom toho, že ten istý sen v súvislosti s ňou sa sníval nielen jej, ale aj jej sestre a mame. A zhodou okolností som na rovnakú tému dostala v ten istý deň otázku od klientky. V oboch prípadoch som si spomenula na archetyp znovuzrodenia z tarotového symbolu Princezná diskov, ktorý hovorí, že do života vstupuje niečo nové. Niečo sa túži narodiť na duševnej, citovej, alebo reálnej úrovni, a to v podobe práce, projektu, vzťahu, alebo aj tehotenstva. Priateľka sa práve nasťahovala do novej kancelárie a klientka nastúpila do novej práce, a to je to dieťa, čo sa im narodilo a potrebuje starostlivosť. Najčastejšími symbolmi, ktoré popisujú klienti v snoch, sú práve deti, potom voda, dom, had, pes, kvet, cesta, ale aj téma smrti a mnoho ďalších. Podnetný výklad snových symbolov nájdete na tejto linke. Treba si však uvedomiť, že ani nie samotný symbol, ale hlavne jednotlivé súvislosti dávajú každému snu svoj osobitý význam.

Pochádzam z inej planéty

Pre istotu som sa predsa len ohlásila cez esemesku na návštevu k priateľke.

- Si iná. Ty máš vždy taký detský výraz očí a dnes ich máš veľmi dospelé, - privítala ma.

- Hm, detské nadšenie mi dnes nehrozí. Som na smrť unavená. Keby som aj teraz zomrela, nevadilo by mi to. Obdobie tesne pred narodeninami je z numerologického pohľadu, čo sa týka ročnej krivky, energeticky mínusové. Dôkazov sú plné cintoríny, - odpovedala som jej optimisticky a vyrozprávala som jej môj sen o zombi, v ktorom vystupovala ako ich obeť.

Ju však prekvapivo rozosmial.

- Ja viem, že skoro zomriem, - poznamenala.

- Neblázni, - prešiel mi mráz po chrbte.

- Mám to podložené lekárskou diagnózou. Navyše, prečo by som v tejto trestaneckej kolónii zvanej Zem zotrvávala do vysokého veku, keď pochádzam z úplne inej planéty.

Objala som ju. Nič nie je náhodné, ani to, s ktorými ľuďmi sa stretávame v období určitého naladenia, podobné priťahuje podobné a tak, ako v živote, aj v snoch sa môže spájať viacero motívov. Niet divu, že sa moje podvedomie v obrazoch sna naviazalo práve na ňu a nie na inú priateľku.

Zlatica Mokráňová

15. 1. 2007, písané pre Magazín T-Station, dnes INLAND.SK

 

 


Komentáre

Last Updated on: So, 16/03/2013 - 16:19