Každým rokom sa na Slovensku objaví vyše 24 tisíc zistených nových prípadov rakoviny. Denne na ňu len u nás zomiera vyše 30 ľudí. Čísla sú o to desivejšie, že desaťročia výskumu v danej oblasti vôbec nepriniesli požadované výsledky a uzdravenie ľudí je akosi v nedohľadne. Je veľmi ťažké kvantifikovať prístup ľudí, pospolitého ľudu k danej chorobe, ale u štandardných pacientov platí pri oznámení diagnózy psychologické "desatoro": Odmietanie, strach a panika, hnev, snaha o vyjednávanie, zmier so situáciou, následná snaha o proaktivitu k riešeniu. Príznačným prístupom dnešnej akademickej medicíny k nádorom, nádorovým ochoreniam spočíva na koncepte včasného varovania vďaka neustálej motivácii verejnosti k preventívnym prehliadkam, následnej biopsii, strachového intervalu, že aká bude histológia nálezu, následné rozhodnutie o možnej operácii, následnej chemoterapii, radioterapii, prípadnej hormonálnej liečbe. Tento prístup školskej medicíny sa zaklincuje vačšinou vyhlásením: "Milý pacient, spravíme všetko, čo je v našich silách, sprístupníme najnovšie vedecké objavy a Vám prajeme predovšetkým silnú vôľu a výdrž." Pri snahe samotného pacienta o akúsi zorientovanosť v problematike úspešnosti plánovanej terapie, lekár kontruje pozitívnym názvoslovím: "Viem Vám ponúknuť len čísla zo štatistiky, nič viac." Následne začína exekutívna časť. Buď sa pacient plnohodnotne vrhne do dôverných rúk medikov, prípadne ju kombinuje s bádaním po vlastnej línii, alebo si volí cestu mimo štandardného postupu.