Najnovšia kniha Dana Browna, Stratený symbol, nie je žiadnym zúfalým pokusom o opakovanie úspechu Da Vinciho kódu. Je rovnako napínavá, plná zvratov a prekvapení a bohatým zdrojom informácií, ktoré čitateľa vyšlú na prieskum do knižnice, predajne knihy, alebo aspoň na internet. Brown sa číta ľahko, podáva totiž svoje informácie formou príbehu a to čo najnapínavejšieho, vrátane krvi, vrážd a naháňačiek, všetko na poslednú chvíľu, nečudo, že už dve jeho knihy boli spracované do filmu, hoci ich hodnota leží v rovine informácii. Vďaka napínavosti sa kniha číta ľahko, na jeden šup, a tak sa Brownov odkaz dostáva aj do rúk čitateľom, ktorí by za iných podmienok po knihe o umení, architektúre, mystike a duchovne nesiahli.

Zatiaľčo príbeh Brownovho veľkého hitu Da Vinciho kód prebieha v Paríži, Stratený Symbol je vo Washingtone. Hlavná postava je tá istá - doktor Langdon - profesor symboliky z Harvardu. Krásnou ženou je vedkyňa Noetických vied, sestra uneseného slobodomurára 33 stupňa. Brown vyniesol na svetlo veľa z histórie Slobodomurárov. Šikovne zviditeľnil neurotický strach ľudí z mystiky. Veselo menuje zosnulých vplyvných ľudí (vedcov, vynálezcov, politikov) z radov tajných spoločností a jemne naznačuje prítomnosť súčasných členov vo svetovom dianí, nie však štýlom konšpiračných teórii, práve naopak, podľa Browna sú to organizácie s noblesnými zámermi.

Za povšimnutie stoja pasáže o praotcoch Spojených Štátov a ich snaha o vytvorenie krajiny slobodného národa a jeho cesty k osvieteniu, čo je pozoruhodný uhol pohľadu na takzvaný americký sen, ktorým podľa nezasvätených je dom a rodina s 2.2 deťmi. Brown opísal zopár obradov a celú škálu symbolov od Egyptu po dnešok. Spomeniem jeden z výraznejších - lebka na písacom stole - na rozjímanie o smrteľnosti, účelom čoho je otvorenie cesty k naplneniu potenciálu jednotlivca.

Brown nápadne často zdôrazňuje, že dôležité informácie sa vyjavia len tým, čo postupujú v rádoch, ktorých musia bratia uznať za hodných tajomstiev cesty poznania. Hoci som si chvíľami želala, aby teda autor uznal nás, jeho čitateľov, za hodných tajomstiev, v hĺbke duše ma potešilo, že necháva tajomstvá v bezpečí, že teda necháva ich objavenie na náš prirodzený duchovný vývoj na ceste sebapoznania.

Čo by to bolo za cestu bez dobrodružstva a vlastných objavov, no nie?

Miriam Stavola, www.mirstavola.com

exkluzívne.cez.okno