Objav komplikovaného komplexu Huaka Rajada v Peru, ukrývajúceho pozostatky mocného bojovníka, kňaza a jeho sprievodu, pochovaného s veľkým bohatstvom, je považovaný za jeden z najvýznamnejších archeologických objavov, ku ktorým v Južnej Amerike došlo... ►OBRÁZOK DŇA

Miliardy bankárom, dlhy ľudu – časť I.

„Ak americký ľud niekedy umožní súkromným bankám kontrolovať vydávanie svojich peňazí, najprv skrz infláciu a potom skrz defláciu, banky a spoločnosti, ktoré popri nich vyrastú oberú ľud o ich vlastníctvo, až kým sa ich deti nezobudia ako bezdomovci na kontinente, ktorý pokorili ich otcovia.” Thomas Jefferson
Američania, žijúci v najbohatšom národe na zemi, majú – zdá sa – stále málo peňazí. Ženy pracujú v nebývalých množstvách, manželia dúfajú v nadčasy, aby zarobili viac, alebo po večeroch a víkendoch pracujú v ďalších zamestnaniach, deti hľadajú príležitostné práce, aby mohli utrácať peniaze, zadĺženie rodiny rastie a psychológovia hovoria, že jednou z najväčších príčin rodinných hádok a rozvodov je „hádanie sa na peniazoch“. Mnoho z tohoto problému môže byť vysledované k nášmu súčasnému systému „dlhových peňazí“. Príliš málo Američanov si uvedomuje, prečo kresťanskí štátnici napísali v Článku I. Ústavy U.S.A.: Kongres bude mať moc vydávať peniaze a regulovať ich hodnotu.



Učinili tak, ako ukážeme, v zbožnej nádeji, že zabránia „láske k peniazom“ zničiť Republiku, ktorú založili. Uvidíme, ako nám rozvrat Článku I. priniesol „zlo“, pred ktorým nás Božie Slovo varovalo.

V sérií článkov sa budeme venovať problému bankovníctva v U.S.A.. Autorom pôvodného textu je Sheldon Emry, preklad Frederick Forkrist http://christianfreeman.wordpress.com/

Skutočný príbeh monetárnej kontroly nad Amerikou
PENIAZE SÚ JEDINÝM „STVORENÍM“ ČLOVEKA

Ekonómovia používajú výraz „vytvoriť“, keď hovoria o procese, prostredníctvom ktorého začali peniaze existovať. Stvorenie teda znamená vytvorenie niečoho, čo predtým neexistovalo. Tesári vytvárajú dosky zo stromov, robotníci budujú domy z dreva a továrne vyrábajú automobily z kovu, skla a ďalších materiálov. Celkovo však „nevytvárajú“, menia iba existujúce materiály do použiteľnejšej a teda hodnotnejšej formy. U peňazí tomu tak nie je. Tu a jedine tu, človek skutočne „vytvára“ niečo z ničoho. Kus papiera malej hodnoty je potlačený, takže má hodnotu kusu dreva. S odlišnými číslami tento papier môže kúpiť automobil či dom. Jeho hodnota bola „vytvorená“ v pravom význame slova.

„VYTVÁRANIE“ PEŇAZÍ JE VÝNOSNÉ

Ako sa dalo vidieť, peniaze sa vyrábajú veľmi lacno, a ten, kto v národe peniaze „vytvára“, môže dosiahnuť obrovský zisk! Stavbári ťažko pracujú, aby dosiahli zisk 5% zo svojich nákladov na stavbu domu.

Automobiloví výrobcovia predávajú svoje autá 1% až 2% nad výšku nákladov a to sa považuje za dobrý biznis. Ale „výrobcovia“ peňazí nemajú na svojich ziskoch žiaden limit, pretože pár centov vytvorí bankovku jednodolárovú či desaťtisícdolárovú.

Tento zisk je časťou nášho rozprávania, ale najprv zvážme inú jedinečnú charakteristiku záležitosti – peňazí, láska ku ktorým je „koreňom všetkého zla“.

POTREBNÁ ADEKVÁTNA PEŇAŽNÁ ZÁSOBA

Adekvátna peňažná zásoba je pre civilizovanú spoločnosť nepostrádateľná. Môžeme sa vzdať mnohých iných vecí, ale bez peňazí by upadol priemysel, farmy by sa stali iba sebestačnými jednotkami, zmizol by nadbytok jedla, nevykonávali by sa práce, ktoré si vyžadujú viac než jedného človeka či rodinu, ustala by preprava tovarov, hladný ľud by raboval a zabíjal, aby si zachoval život, a zmizla by akákoľvek vláda mimo rodiny či kmeňa.

Zveličovanie? Kdeže. Peniaze sú krvou civilizovanej spoločnosti, prostriedkom celého komerčného obchodu s výnimkou jednoduchého barteru. Peniaze sú meradlom a nástrojom, prostredníctvom ktorého sa jeden produkt predáva a druhý kupuje. Odstráňte peniaze alebo len zredukujte zásobu pod potrebnú úroveň a výsledky budú katastrofické. Pre príklad postačí pozrieť sa na americkú krízu na počiatku 30. rokov 20. storočia.

BANKOVÁ KRÍZA 30. ROKOV 20. STOROČIA

V roku 1930 Amerike nechýbala industriálna kapacita, úrodná pôda, zruční a ochotní robotníci, či pracovité farmárske rodiny. V železniciach, cestných sieťach a vnútrozemských a oceánskych trasách mala rozsiahly a vysoko efektívny transportný systém. Komunikácia medzi regiónmi a lokalitami bola najlepšia na svete, využívajúc telefón, telegraf, rádio a dobre zorganizovaný vládny poštový systém. V mestách nezúrila vojna, populáciu nesužovali nákazy ani hladomor. Spojené Štáty Americké v roku 1930 postrádali len jednu vec: adekvátnu zásobu peňazí na vykonávanie obchodu. Počiatkom 30. rokov bankári, jediný zdroj nových peňazí a úveru, zámerne odmietali pôžičky priemyslu, obchodom a farmám.

No platby existujúcich úverov boli naďalej vyžadované a peniaze sa rýchlo strácali z obehu. Tovary boli pripravené k predaju, práce čakajúce na vykonanie, no nedostatok peňazí priviedol národ k stagnácii. Týmto jednoduchým sprisahaním bola Amerika privedená do „krízy“ a chamtiví bankári sa zmocnili stoviek tisícov fariem, domovov a obchodných nehnuteľností. Ľuďom bolo povedané, „doba je ťažká“ , a „peňazí je málo.“ Nerozumejúc systému, ľudia boli kruto olúpení o svoj príjem, o svoje úspory a svoj majetok.

PENIAZE PRE MIER? NIE! PENIAZE PRE VOJNU? ÁNO!

2. svetová vojna ukončila „krízu“. Tí istí bankári, ktorí na počiatku 30. rokov nemali žiadne pôžičky pre mierové domy, jedlo a oblečenie, náhle mali neobmedzené miliardy na pôžičky pre armádne baraky, K-prídely jedla a uniformy! Národ, ktorý v roku 1934 nemohol vyprodukovať jedlo na predaj, mohol náhle vyrábať bomby posielané zadarmo na Nemecko a Japonsko! (Viac o tomto rébuse neskôr.)

S náhlym nárastom peňazí boli najímaní ľudia, farmy predávali svoje výnosy, továrne šli na dve smeny, znovu sa otvorili bane a „Veľká kríza“ skončila! Za krízu bolo vinených pár politikov a ďalší získali kredit za jej skončenie. Pravda je taká, že nedostatok peňazí (spôsobený bankármi) krízu priniesol, a adekvátne peniaze ju ukončili. Ľuďom sa táto jednoduchá pravda nikdy nepovedala a v tomto článku sa budeme snažiť ukázať, ako tí istí bankári, ktorí kontrolujú naše peniaze a úvery, využili svoju kontrolu na olúpenie Ameriky a naše zotročenie.

MOC VYDÁVAŤ A REGULOVAŤ PENIAZE

Keď môžeme vidieť katastrofické výsledky umelo vytvoreného nedostatku peňazí, môžeme lepšie pochopiť, prečo naši Otcovia Zakladatelia, ktorí chápali peniaze a Božie Zákony, nástojili na uloženie moci „vytvárať“ peniaze a moci kontrolovať ich IBA do rúk federálneho Kongresu. Verili, že VŠETCI občania by mali zdieľať zisky „vytvorenia“ peňazí a preto národná vláda musí byť JEDINÝM tvorcom peňazí. Ďalej verili, že VŠETCI občania, z ktoréhokoľvek štátu či územia, akéhokoľvek postavenia, by mali mať prospech z adekvátnej a stabilnej meny a preto národná vláda musí byť, zo zákona, JEDINÝM kontrolórom hodnoty peňazí.

Pretože federálny Kongres bol jediným legislatívnym orgánom podriadeným všetkým občanom pri voľbách, bol, v ich mysliach, jediným bezpečným depozitárom tak značného zisku a tak značnej moci. Napísali to v jednoduchom, no komplexnom: „ Kongres bude mať moc vydávať peniaze a regulovať ich hodnotu.“

AKO ĽUD STRATIL KONTROLU KVÔLI FEDERÁLNEJ REZERVE

Namiesto ústavnej metódy vytvárania peňazí a ich vydávania do obehu dnes máme úplne neústavný systém. To vyústilo, ako uvidíme, do takmer katastrofických podmienok.

Keďže naše peniaze boli legálne i nelegálne ovládané pred rokom 1913, zoberieme do úvahy iba roky po roku 1913, keďže od tohto roku VŠETKY naše peniaze boli vytvárané a vydávané nelegálnou metódou, ktorá nakoniec, pokiaľ nebude zmenená, Spojené Štáty zničí. Pred rokom 1913 bola Amerika prosperujúcim, mocným a rastúcim národom, v mieri so svojimi susedmi a terčom závisti sveta. No v decembri 1913 Kongres, ktorého mnoho členov bolo na vianočnej dovolenke, prijal to, čo sa odvtedy nazýva FEDERAL RESERVE ACT. (Pre detailné vysvetlenie, ako bola táto neslávna legislatíva presadená v našom Kongrese, si prečítajte knihu Conquest or Consent autora W. B. Vennarda). Vypustiac únavné detaily, táto legislatíva jednoducho schválila vytvorenie Federal Reserve Corporation (Korporácia Federálnej Rezervy), s Radou riaditeľov (The Federal Reserve Board), ktorá ju vedie, a Spojené Štáty boli rozdelené do 12 „obvodov“ Federálnej Rezervy.

Tento jednoduchý, no hrozný zákon úplne odobral Kongresu právo „vytvárať“ peniaze či mať akúkoľvek kontrolu nad ich „tvorbou“ a túto funkciu zveril Korporácii Federálnej Rezervy. To sa udialo s príslušnými fanfárami a propagandou, že tento krok „odstráni peniaze z politiky“ (nepovedali „a teda z kontroly ľudu“) a zabráni „Rastu a Poklesu“, aby naši občania týmto trpeli. Ľudia sa vtedy nedozvedeli, a väčšina z nich to nevie ani dnes, že Korporácia Federálnej Rezervy je súkromnou spoločnosťou kontrolovanou bankármi a a je teda prevádzkovaná skôr kvôli finančnému zisku bankárov nad ľuďmi, než pre dobro ľudu. Výraz „Federálna“ bol použitý len na oklamanie ľudu.

KATASTROFÁLNEJŠÍ NEŽ PEARL HARBOR

Od tohto „dňa hanby“, pre nás katastrofálnejšieho než Pearl Harbor, malej skupine „privilegovaných“ ľudí, ktorá nám požičiava „naše“ peniaze, pripadajú všetky zisky z tlače našich peňazí – a viac! keďže od roku 1913 „vytvorili“ desiatky miliárd dolárov v hotovosti a kredite, ktoré, ako svoje osobné vlastníctvo, požičiavajú našej vláde a nášmu ľudu za úrok. „Bohatý bohatne a chudobný chudobnie“ sa stalo tajnou politikou našej národnej vlády. Príklad procesu „tvorby“ a jej premeny na „dlh“ ľudu napomôže nášmu porozumeniu.

ONI ICH TLAČIA – MY SI POŽIČIAVAME A PLATÍME IM ÚROK

Začneme s potrebou peňazí. Federálna vláda minúc viac, než získala od svojich občanov na daniach, potrebuje, pre ilustráciu, 1 miliardu dolárov. Keďže peniaze nemá, a Kongres odstúpil svoje právo ich „vytvoriť“, vláda musí žiadať „tvorcov“ o jednu miliardu. No Federálna Rezerva, súkromná korporácia, nedáva peniaze len tak! Bankári sú ochotní federálnej vláde požičať miliardu dolárov v hotovosti či bezhotovostne, výmenou za vládny súhlas so splatením – spolu s úrokom! Kongres tak splnomocňuje ministerstvo financií na vytlačenie jednej miliardy v amerických štátnych dlhopisoch, ktoré sú potom odovzdané bankárom Federálnej Rezervy.

Federálna Rezerva potom zaplatí náklady tlače jednej miliardy dolárov (okolo tisíc dolárov) a uskutoční výmenu. Vláda potom použije peniaze na zaplatenie svojich záväzkov. Aké sú výsledky tejto fantastickej transakcie? Nuž, jedna miliarda vo vládnych bankovkách je splatená, ale vláda týmto zadĺžila ľud u bankárov jednou miliardou, za ktorú sa musí zaplatiť úrok! Od roku 1913 došlo k desiatkam tisícov takýchto transakcií, a v 80. rokoch 20. storočia americká vláda je u bankárov zadĺžená v sume viac ako $1,000,000,000,000 (trilión) z ktorej ľudia zaplatia viac ako 100 miliárd ročne len samotný úrok, bez nádeje vôbec splatiť istinu. Naše deti a nasledujúce generácie budú pravdepodobne platiť navždy!

A JE TOHO VIAC

Poviete si: „To je hrozné!“ Áno, je, ale ukázali sme si len časť nekalého príbehu. V tomto skazenom systéme sa tieto štátne dlhopisy stali „aktívami“ bánk Rezervného Systému, ktoré tieto využívajú ako „rezervy“ na vytváranie väčšieho množstva „kreditu“ určeného na pôžičky. Súčasné požiadavky na „rezervu“ im umožňujú použiť túto jednu miliardu v štátnych dlhopisoch na „vytvorenie“ až 15 miliárd v novom „kredite“ na pôžičky štátom, mestám, jednotlivcom a podnikateľom. Spolu s pôvodnou miliardou môžu mať 16 miliárd „vytvoreného kreditu“ v pôžičkách, ktoré im prinášajú úrok s ich jediným nákladom 1000 dolárov za tlač pôvodnej jednej miliardy! Keďže U. S. Kongres nevydal ústavné peniaze od roku 1863 (viac ako 100 rokov), aby ľudia mali peniaze na vykonávanie obchodu, sú nútení požičiavať si „vytvorený kredit“ monopolných bankárov a platiť im úžernícky úrok!

A STÁLE JE TOHO VIAC

Okrem obrovského bohatstva získaného prostredníctvom tejto takmer neobmedzenej úžery, bankári, ktorí kontrolujú peniaze, sú schopní schváliť či neschváliť veľké pôžičky veľkým a úspešným korporáciám v takom rozsahu, že odmietnutie pôžičky spôsobí zníženie ceny akcií spoločnosti na burze. Po tomto znížení agenti bankárov nakupujú veľké množstvá akcií, potom je niekedy schválená multimiliónová pôžička, cena akcií rastie, a tie sú potom so ziskom predané. Týmto spôsobom sa získavajú miliardy dolárov, ktorými sa nakupuje viac akcií. Táto prax je tak vybrúsená, že Rada Federálnej Rezervy potrebuje iba oznámiť v novinách nárast či pokles vo svojej „reeskontnej miere“, aby zvýšila či znížila ceny akcií podľa ľubovôle. Využívajúc túto metódu od roku 1913, bankári a ich agenti získali tajnú či otvorenú kontrolu nad takmer každou veľkou korporáciou v Amerike. Využívajúc túto kontrolu nútia korporácie požičiavať si značné sumy zo svojich bánk, a tak sú príjmy korporácií odsávané vo forme úroku bankám. To ponecháva len málo skutočného „zisku“, ktorý môže byť vyplatený ako dividendy a to vysvetľuje, prečo sú ceny akcií tak poklesnuté, zatiaľčo banky žnú miliardy v úrokoch z korporatívnych pôžičiek. V skutočnosti bankári získavajú takmer celý zisk, zatiaľčo jednotliví akcionári len držia tašku.

Milióny pracujúcich rodín Ameriky sú dnes zadĺžené u pár tisícov bankových rodín v odhadovanej hodnote dvojnásobku celých Spojených Štátov. A tieto bankové rodiny získali túto pohľadávku voči nám za cenu papiera, atramentu a účtovníctva!

Pokračovanie nabudúce.

Zdroj: Vasil Opatrny, Poznanie.wordpress.com