Obrázok používateľa CEZ OKNO
Okom Boha Hóra 8 - Edfu, cesta porozumenia

Egyptská civilizácia vedená kňazmi Školy mystérií Hórovho oka bola založená na základnom predpoklade, že duša človeka sa opakovane vteľuje a prechádza procesom zdokonalenia od pôvodného, animálneho stavu až k dosiahnutiu múdrosti a nesmrteľnosti. Táto evolučná cesta má 7 štádií, určených stupňom získanej múdrosti, vibračnou frekvenciou a množstvom vitálnej energie, ktorú dokáže jedinec vytvárať. Múdrosť získaná v pravdách, ktoré si človek overil vo všetkých svojich predchádzajúcich životoch, mu dáva viac priestoru pre duševný kľud a zvyšuje tak jeho vibračnú frekvenciu. Množstvo vitálnej energie, ktorú dokáže vyrobiť jeho neurálny systém, sa postupne zvyšuje. Postupuje tiež vyššie v systéme siedmych čakier, nachádzajúcich sa pozdĺž jeho chrbtice, a rovnakým tempom rastie i jeho aura, čiže jeho elektromagnetické pole. Okolnosti, ktorým človek čelí, procesy, ktorými musí prejsť, navrhol v dokonalom súlade Boh.

Egypťania sa domnievali, že energia prúdiaca od Boha nadobúda rôzne podoby a určuje procesy, ktorými každá duša prechádza. Vesmír je továrňou na vedomie, predmetom lineárnych procesov. Zem sa otáča okolo žiarivého stroja, okolo Slnka, od ktorého získava energiu. Celá slnečná sústava sa otáča okolo centrálneho slnka galaxie, ďalšieho zdroja energie. Egypťania zistili, že behom tohoto cyklu trvajúceho 25.920 rokov a ktorý nazvali kozmický rok, prijíma slnečná sústava energiu od ostatných žiariacich telies vytvárajúcich rôzne silové polia. Tento cyklus rozdelili do 12 častí, na 12 síl, ktoré Zem prijíma behom 2160 rokov, kedy musí prejsť jedným sektorom. Každá sila človeku predkladá iné situácie, ktoré musí riešiť. Všetky sily sú súčasťou procesu zdokonaľovania vedomia. Egypťania pomenovali tieto nebeské energie ako Neteri. Každej z nich pridelili symbolickú figúru, aby ich mohli ľahšie identifikovať a uctievať.

SETH A OSIRIS

Ich kultúra bola orientovaná k nebu a ich spoločenské procesy sa riadili podľa hviezd. Kňazi vedeli, že čím dlhšie budú prijímať energiu z jednej hviezdy alebo jedného súhvezdia, tým lepšie pre človeka. Preto sa toľko zaujímali o hviezdy umiestnené nad rotačnou osou zeme, o polárne hviezdy, ktoré zostávajú na tom samom mieste po tisíce nocí v konkrétnom súhvezdí. V dobe, kedy noc považovali za smrť, znamenal fakt, že tieto hviezdy svietia neustále na jednom mieste oblohy, že sú obdarené mocou, ktorá vládne nad temnotou a nad silami zla prinášajúcimi smrť a katastrofy. Sily, ktoré spôsobovali v živote ľudí to najväčšie utrpenie, viedol Boh menom Seth, predchodca dnešného satana. Seth, pán temnôt, sila, ktorá oslabuje rozvoj človeka a obracia ho k jeho živočíšnym vášniam, čím ho udržuje v ignorancii, hral veľmi dôležitú úlohu v egyptskej mytológii. To on viedol človeka na scestie, provokoval jeho agresivitu, ktorá prinášala iba bolesť, utrpenie, úzkosť a strach. Tieto impulzy človeka úplne ovládli, naplnili ho bolesťou, ale zároveň ho donútili hľadať šťastie. Človek pochopil, že agresívnym prístupom ubližuje iba sám sebe, preto sa zmenil a sila svetla ožiarila jeho vedomie.

Sily, ktoré podnecovali človeka ku zmene, k hľadaniu kľudu a porozumenia, viedol ďalší symbolický vládca zvaný Osiris. Osiris, pán svetla, moc, ktorá vedie človeka k spiritualite a láske mnohými životmi a ťažkými podmienkami. Vo vesmíre plnom kontrastov, protiľahlých pólov dochádza ku vzájomnej konfrontácii Setha s Osirisom. Temnota zvádza boj so svetlom, aby utvárala ľudské vedomie a prinútila ho uvedomiť si dôležitosť neutrality. Neutralita neprodukuje protichodnú silu, ktorá človeka oslabuje. Neutralita je základom supravodivosti, fyzikálneho princípu, ktorý je dodnes predmetom skúmania. Neutralita v sebe obsahuje rešpekt k ostatným, prihovára sa k človeku, aby nestratil svoju vieru a vysvetľuje mu, že z ťažkých okolností sa má poučiť. Neutralita popisuje, ako funguje vesmír, priznáva, že všetko je dokonalé a má milujúci účel, pretože to navrhol Boh, ktorý je láska. Človek sa k neutralite prepracuje na konci cyklu svojich reinkarnácií, kedy si overí všetky pravdy vesmíru, kedy sa jeho duša znovu narodí a dosiahne osvietenie. Tento okamih je symbolizovaný Hórusom, zlatým sokolom, ktorý všetko vidí a všetko vie, lieta nad všetkými protikladmi vesmíru a materiálnymi vecami, pretože nevyvoláva odpor. Hórus je symbolom permanentného, nesmrteľného vedomia a rešpektujúceho v harmónii žijúceho človeka, ktorý má prístup ku všetkým svojim silám a večnému kľudu. K tejto harmónii dochádza na Zemi 4x do roka, behom slnovratov a rovnodenností, kedy deň a noc trvajú rovnako.

CHRÁM V EDFU

V Edfu Egypťania postavili chrám na oslavu zrodenia Hóra, kde chceli študovať posledné okamihy procesu evolúcie. Jeho os a vstup sú orientované k miestu, kde slnko vychádza na letný slnovrat.

Takmer všetky egyptské náboženské komplexy majú dva chrámy a dve astronomické observatóriá, jedno solárne a druhé lunárne, ktorých vstupy boli voči sebe vymedzené 90° uhlom. Vďaka tomu mohli súčasne pozorovať hviezdu, ktorú chrám uctieval, a slnko, najbližšiu žiarivú silu v dňoch, kedy dochádzalo ku zmene ročného obdobia, kedy sa pre všetkých živočíchov na Zemi menili klimatické podmienky. V Dendere a Edfu boli vstupy do chrámov orientované k jasnej hviezde oznamujúcej východ slnka, ktoré o chvíľu neskôr vyšlo na rovnakom mieste. Chrámy v Edfu a Dendere sú dvojčatá, observatóriá, ktoré sa dopĺňajú a majú slúžiť na zaznamenávanie oblohy nad severným a južným pólom.

Vďaka dôslednému pozorovaniu polárnych hviezd si mohli povšimnúť akékoľvek zmeny v sklone zemskej osy. Toto naklonenie má vplyv na zmenu ročných období, na slnovraty a rovnodennosti, na klímu na našej planéte. Štúdium týchto hviezd a ich vzťahu k Slnku a ďalším hviezdam bolo veľmi dôležité. Každá odchýlka v ich obvyklej trase totiž oznamovala veľké zmeny pre človeka. Boli to osudové hviezdy prinášajúce veľké zmeny. Chrámy od seba delil presne 1° severnej šírky. Dendera leží na 26° a Edfu na 25° severne od zemského rovníku. Vďaka tomu mohli kňazi zaznamenávať pre nich tak významné pohyby hviezd, ktoré popisovali vzťahy medzi súhvezdiami a energie, ktoré ovládali evolučnú cestu človeka.

Zmena vekov z jedného zodiakálneho znamenia na druhé určovala fázy, v ktorých kňazi odhaľovali tajomstvá vesmíru, presúvali hlavné mesto ríše a dokonca menili mená ich faraónov. Vo všetkých chrámoch bol hlavný vstup nasmerovaný k časti oblohy, kde sa pohybovala jedna z hviezd, ohňov na oblohe, ktorej pohyb musel byť starostlivo zaznamenávaný. Hórusov chrám v Edfu, bol orientovaný k južnému pólu, ku hviezde Canopus. Chrám Hathor v Dendere bol naopak otočený k severnému pólu a ku hviezde Alfa Draconis. V Hórusovom chráme v Edfu sa oslavovalo jeho zrodenie 3 mesiace po letnom slnovrate. V Hathorinom chráme sa oslavovalo obnovenie života a plodnosť spôsobená záplavami na Níle na letný slnovrat.

Druhý chrám v Dendere zasvätený bohyni Isis bol obrátený k Síriu, jej personifikácii na oblohe. Východ Síria na letný slnovrat oznamoval príchod záplav na Níle a za úsvitu oznamoval východ slnka. Príchod záplav znamenal koniec egyptského solárneho roku a v Dendere začali oslavovať bohyňu Hathor, silu, ktorá obnovuje život a tiež Isis, silu prinášajúcu vodu, tak dôležitú pre Egypt.

O tri mesiace neskôr sa nad chrámom Nephtys v Edfu, z ktorého sa dnes dochovali len základy, objavila hviezda Procyon, oznamujúca čas sejby a za úsvitu oznamovala východ slnka v deň jesennej rovnodennosti. Hviezdy určovali, kedy prídu záplavy na Níle, kedy siať a kedy žať. Stanovili egyptský kalendár.

Rovnako ako tieto dva chrámy, sú i tieto dve hviezdy úzko spojené. Sírius patrí do súhvezdia Veľkého psa a Procyon do súhvezdia Malého psa. Tieto hviezdy sú sestry, rovnako ako Isis a Nepthys, manželky Osirisa a Setha, pána temnôt. V gréckej mytológii predstavujú orionových psov, ktoré ho verne nasledujú po nebi. Odtiaľ je odvodené i pomenovanie pre ich súhvezdie. Počas obidvoch týchto dní poriadali obidva chrámy spoločné procesie. 21. júna na letný slnovrat bol na terase chrámu v Dendere zapálený nový oheň pre Egypt. Tým začal nový rok. 21. septembra na deň jesennej rovnodennosti oslavovali v Edfu počatie Hóra. A 21. marca na deň jarnej rovnodennosti jeho narodenie.

Z Dendery priplávala do Edfu zlatá loď so sochou bohyne Hathor. Tento obrad sa nazýval Sviatok nádherného stretnutia, kedy Hathor, bohyňa života, oslavovala v Edfu vyvrcholenie procesu, ktorý uviedla do pohybu. Hviezdy a slnko plávajú po horizonte v symbolických lodiach. Sochy predstavujú tri jednotlivé hviezdy, napr. sochy Isis a Hathor boli po Níle dopravované z jedného chrámu do druhého v zlatých lodiach.

Staroveký Hórusov chrám v Edfu, ktorý Gréci pomenovali Apolinópolis Magna začal v roku 237 pr.n.l. prestavovať faraón Ptolemaios III., jeden z macedónskych kráľov, ktorý vládol nad Egyptom ako pokračovateľ Alexandra Veľkého. Práce trvali 180 rokov a boli dokončené v roku 57 pr.n.l. za vlády Ptolemaia XII., otca kráľovnej Kleopatry, ktorá bola poslednou vládkyňou v Egypte, než sa stal rímskou provinciou. Na reliéfoch sú znázornení cudzozemskí králi vzdávajúci poctu egyptským bohom. Týmto spôsobom si chceli zaistiť oddanosť ľudu a legitimizovanie svojej moci.

Obyvatelia Edfu žili na území, ktoré patrilo pod náboženský komplex, jeho vonkajšie hradby zmizli pred dávnymi rokmi, väčšina stavieb bola zničená. Ale chrám zasvätený Hórovi, zlatému sokolovi, zostal nedotknutý. Prestavali ho Ptolemaiovci na mieste neďaleko Nílu, kde stával pôvodný chrám. Chrámy orientované na určitú hviezdu boli užitočné asi 300 rokov, pretože potom pohyb slnečnej sústavy presunul hviezdu z ohniska pozorovania. To znamenalo, že celý chrám musel byť rozložený a znovu postavený. Jeho os sa posúvala asi o 4°. Preto v základoch nových chrámov nájdeme pôvodné kamene, akoby kňazi iba otáčali ďalekohľad.

Ale solárne chrámy sú iné, pretože uhol medzi rovníkom a ekliptikou Slnka sa posúva o 1° každých 7000 rokov. Solárne chrámy orientované k bodu na horizonte, kde v konkrétny deň vychádzalo slnko, zostávali na svojom mieste po tisíce rokov. Os chrámu je orientovaná 86,5° na juhovýchod. Tam, 28° nad horizontom, takmer každú noc vychádzal nad južným pólom Canopus. Je to po Síriovi druhá najjasnejšia hviezda na oblohe. Canopus, Alfa Carina, vzdialená 74.000 svetelných rokov od Zeme je najjasnejšou hviezdou súhvezdí lodného kýlu, skôr známeho ako Argo navis alebo kýl lode Argo, na ktorej sa Iáson spolu s Argonautmi plavil za Zlatým rúnom.

Dve veže vo fasáde chrámu vymedzovali južnú polárnu hviezdu. Veže sú svojimi presnými zrkadlovými obrazmi vrátane vytesaných reliéfov. Symbolizujú symetriu v asymetrickom vesmíre, ktorá umožňuje pohyb. V čele stojí faraón so žezlom a hrozí nepriateľom Egypta. Tento symbol sa v egyptskej histórii často opakuje. Na preklade je znázornený okrídlený disk s dvomi hadmi. Hieroglyfy na vežiach popisujú krajinu s Hórami rámujúcimi slnko. Pylón alebo fasáda je 35 m vysoká, teda ako desať poschodová budova a doplňujú ju 4 veľmi vysoké stĺpy s dlhými jasne sfarbenými vlajkami vejúcimi vo vzduchu. Keď prejdeme vstupom, dostaneme sa na otvorené nádvorie so stĺpovým priechodom zakrytým strechou a tvoreným 32 stĺpmi s hlavicami ozdobenými kvetinami rôznych tvarov a veľkostí. Na vnútornej fasáde obrátenej do nádvoria sú rovnaké symetricky rozmiestnené reliéfy postáv ako v zrkadle. Len ich symbolické čelenky sú odlišné. Vyzdobená fasáda a kolonáda prepožičiavajú nádvoriu perfektne symetrický tvar. Stavba pôsobí veľmi harmonicky. Sem chodili žiaci na svoje hodiny. Scény vytesané na stenách vysvetľujú evolučný proces človeka, jeho vzťah k silám na nebi, boj medzi duchom a hmotou, ktorý nám umožňuje nájsť pravdu v protikladoch.

EXISTUJE LEN JEDNO VEDOMIE – DÔKAZ: PALMA

V dobe Školy mystérií Hórovho oka sa tu nachádzala nádherná záhrada, v ktorej žiaci robili rôzne cvičenia, aby si na vlastnej koži overili, čo sa od svojich učiteľov naučili. Získali toľko znalostí, koľko zodpovedalo ich hladine vedomia. Učiteľ mysticizmu ich učil hlavnú náuku chrámu, pochopenie dôležitosti neutrality v bipolárnom svete. Zistili, že dokážu vlastné vedomie premeniť na univerzálne vedomie. Pochopili potrebu vesmíru založeného na kontrastoch, ktoré vytvárajú situácie a procesy v ktorých môžeme uplatniť našu slobodnú vôľu. Každý život nám dovoľuje poznať iné miesto, inú rodinu, iné zdravotné podmienky a iný blahobyt. Čelíme rôznym situáciám a môžeme sa dopustiť rôznych omylov. Seth popiera vedomie človeka prostredníctvom omylov, ktorých sa dopustí v svojich mnohých reinkarnáciách. Porovnávaním dôsledkov svojich činov dospieva k pochopeniu a odľahčeniu mysle. Naučili sa vnímať vitálne princípy ostatných živočíchov a pochopili, že vo vesmíre existuje iba jedno vedomie.

Overili si to pred jednou palmou v záhrade chrámu, kde sa sústreďovali tak dlho, pokým necítili v jej listoch vietor. Zistili, že keď sa úplne odhmotnia, spoja sa s vonkajšou hmotou. Čas pre nich prestal existovať a ich vedomie sa spojilo s rastlinou a zaujalo rovnaký priestor. Učitelia im hovorili, že koncentrácia začína ako intelektuálne cvičenie, sústredenie sa na rastlinu a premýšľanie, čo o nej všetko vedia. Rozum prečistí myseľ, hĺba, porovnáva a analyzuje, dokiaľ nedefinuje charakteristiky, ktoré premieňajú bytie na rastlinu. Zistili, že akonáhle sa dozvedia všetko o predmete ich záujmu, intelektuálna práca je v cieli. Potom pristúpili k druhej fáze koncentrácie. Využili svoju intuíciu a zmysly, aby vnímali všetko súvisiace s palmou. Vnímali jej tvar, pozorovali jej farbu, čuchali a ochutnávali. Počúvali jej vnútorný hlas. V poslednej fáze robili duchovné cviky na koncentráciu. Už o palme nepremýšľali, ani nevnímali jej tvar a skúšali sa preniesť do inej bytosti. V tomto štádiu ich ego zmizlo a žiaci objavili svoje vyššie ja. Čas zmizol. Ticho rozšírilo ich vedomie. Ich paže sa premenili na vetvy a vnútorný kľud zaplavil ich prázdnotu. Týmto spôsobom mohli zvyšovať svoju vitálnu energiu, svoju vibračnú frekvenciu spolu s ostatnými kolegami na rovnakej hladine vedomia. Nachádzali sa v rovnakej fáze na ceste reinkarnáciami.

Vnútorná fasáda chrámu otočená do nádvoria je veľmi podobná fasáde v Dendere. Ich ústredný štýl je veľmi podobný. Obidva chrámy boli prestavané podľa plánov Imhotepa, architekta Sakkáry. Stena medzi stĺpmi filtruje svetlo a dovoľuje mu vstúpiť do chrámu len úzkym otvorom. Vo vnútri chrámu teda panuje polotma, ideálna na pozorovanie hviezd. Dve ohromné sochy Hóra, sokola s dvojitou korunou Egypta, lemovali vstup do stĺpovitej Haly života. Dnes tu zostala iba jedna socha z čiernej žuly. Keď vstupujeme do Haly života, okamžite pocítime zmenu teploty a kľudnú atmosféru. 12 masívnych stĺpov podopiera strop, ktorý nikdy nebol vyzdobený. V tejto hale, ktorá slúžila na dennú prácu žiakov, vytvárajú vysoké stĺpy s nádhernými hlavicami pocit rovnováhy a trvalosti. Rovnako ako v Dendere, i tu sa nachádza malá miestnôstka, kde uchovávali papyrusy, s ktorými pracovali pisári, a tiež tie, ktoré slúžili na výučbu žiakov.

ÚROVNE VEDOMIA

Prvou úrovňou cesty evolúcie je khabit alebo čas temného tieňa, kedy je človek prakticky zvieraťom. Chová sa ako nekľudná bytosť s nekontrolovateľnými vášňami a automatickými inštinktívnymi reakciami. Jeho chovanie je plné nenávisti, zloby a divokých inštinktov a jeho výsledkom sú iba úzkosť, utrpenie, samota a nešťastie. Po mnohých životoch je konečne unavený týmto utrpením a pochopí, že ubližovaním ostatným provokuje iba vlastné nešťastie.

Potom jeho duša postúpi do druhej úrovne vedomia zvanej ba čiže čas svetlého tieňa. Tu človek objaví svoje pocity a naučí sa milovať, ale ešte neovláda svoje emócie. Stále je pre neho život peklom.

Keď dosiahne tretiu úroveň alebo čas dýchajúceho srdca, dostane sa do opačného extrému. Prejaví sa ako osoba neustále mysliaca na druhých, riešiaca ich problémy a uľavujúca ostatným od bolesti. Ani to ho nenapĺňa šťastím. Jeho kľud závisí na ostatných ľuďoch, ale on ich nerešpektuje. Chce meniť ich životy tak, ako si myslí, že je to správne. Tento prístup ústi do konfrontácie jeho presvedčení s názormi druhých, ktoré on ale nerešpektuje. Keď prežíva ťažké situácie, z ktorých by sa mal poučiť, myslí si, že je to nefér, pretože sám seba vidí ako dobrého človeka, ktorý žije iba pre druhých.

Zadnými dverami sa dostaneme do Haly zjavení, kade vynášali žiarivú sochu Hóra v zlatej lodi z tieňa jeho svätyne a používali ju pri obradoch a procesiách. Prepojenie tohoto chrámu s chrámom v Dendere je tiež zreteľné v dekorácii stĺpov. V ich hlaviciach sa objavuje postava bohyne. Naľavo sa nachádza miestnosť, kde boli prijímané obety. Nachádza sa tam tiež miestnosť, kde sa pripravovalo a skladovalo kadidlo. Napravo je hala čistoty, ktorú používali kňazi pri svojich každodenných rituáloch očisty. Dvere z nej ústia k jazierku a studni.

Kňazi si svojich žiakov vyberali medzi tými, ktorí boli najviac plní rešpektu a starostlivosti a ktorí vykazovali aspoň tretiu úroveň vedomia. Dali im informácie a naučili ich, ako si ich majú overiť. Naučili ich zvyšovať hladinu svojich vibrácií. Najprv sa učili ovládať svoje inštinkty, strach zo smrti, obranné a agresívne sklony. Museli absolvovať vysoko nebezpečné situácie. Naučili sa veriť ostatným. Po niekoľkých rokoch sa naučili ovládať svoje emócie, túžby a potešenie a pochopili, že ich telo je súčasťou vesmíru, ale na inej úrovni. Aby to mohli pochopiť navštívili chrámy v Kom Ombo, Philae, Der el Bahrí a v Luxore.

Tak sa dostali na štvrtú hladinu vedomia - sekhem - a pripojili sa k ľuďom, ktorí sa narodili na tejto hladine, ku ktorým ich doviedol učiteľ miery. Naučil ich, ako meno a čísla určujú tvary všetkého. V chrámoch, akými bola napr. Dendera sa stali kabirím, meračmi oblohy a učili sa, ako cykly hviezd ovplyvňujú človeka a tiež o základných silách, o vibračnej frekvencii tónu F, o zlatom reze a kvete života.

Z Haly zjavení sa dostaneme do chodby so schodiskami navrhnutými rovnako ako v Dendere. S točitým schodiskom napravo a priamym schodiskom naľavo vedúcimi na terasu. Procesia s Hórovou loďou vystúpila po točitom schodisku na terasu a počkalo na východ slnka na deň rovnodennosti. Po 4000 rokoch zaznamenávali pohyb hviezdy Canopus nachádzajúcej sa nad južným pólom. Pri obradoch na terase prijímali špeciálnu energiu rovnodennosti a oslavovali schopnosť človeka dosiahnuť neutralitu. Žiaci nemali povolený prístup do ostatných miestností chrámu. Len kňazi mohli prechádzať chodbou do predizby a do svätyne zlatej lode, kde uchovávali prenosný svätostánok používaný pri procesii. V tejto kaplnke sa nachádza moderná reprodukcia, ktorá nám približuje veľkosť a tvar pôvodnej lode. Predizba obiet viedla do tzv. Čistej kaplnky, otvorenej kaplnky, kde sochy základných síl vesmíru, prijímali slnečné žiarenie a obnovovali tak svoju energiu. Na stenách chrámu sa nachádza mnoho reliéfov objasňujúcich tajomstvá vesmíru, dôvod reinkarnácie, spôsob, ako sa dostať na koniec cesty a stať sa nadčlovekom.

Na jednom reliéfe faraón Ptolemaios IV. obklopený platanom, stromom života, ďalším symbolom bohyne Hathor, dostáva od Hóra palmu so svojim osudom, s lekciami, ktoré sa vo svojich reinkarnáciách musí naučiť, aby dosiahol osvietenie. Na druhej strane stojí Nekhbet, ktorá mu odovzdáva jeho bezprostredný osud, ten, ktorý zažije v tomto živote ako faraón. Egyptská civilizácia bola založená na reinkarnácii ako procese získania a overenia vesmírnych právd. Duša človeka sa vteľuje, aby sa poučila z dôsledkov svojich rozhodnutí a pomaličky sa premieňala na flexibilnú a múdru bytosť, až kým sa nemá čo viac naučiť a jeho duša je osvietená.

Z vonkajšej svetelnej strany až k temnej svätyni sa podlahy chrámov postupne zvyšovali, aby kňazi pri ceremóniách mohli pozorovať časť oblohy ponad hlavy svojich žiakov. Svätyňa je nezávislou miestnosťou vo vnútri chrámu obklopenou ďalšími priestormi. Slnko sem dopadá svetlíkmi a ožaruje pôvodne farebné steny. V hlbokom vnútri chrámu sa nachádza svätyňa, kde kedysi stál naos, granitová schránka ukrývajúca sochu Hóra, symbolu spirituálneho znovuzrodenia a okamihu, kedy sa človek premieňa na nadčloveka. Tento okamih predstavuje zrodenie Hóra. Okolo svätyne sa nachádzajú reliéfy odkazujúce na okamih osvietenia. Keď človek dôjde k porozumeniu, stane sa z neho rešpektujúca a spravodlivá bytosť, ktorá prijíma všetky situácie ako dokonalé a to i tie najbolestivejšie, pretože zvyšujú pochopenie toho, kto nimi prechádza. Zlý človek sa stáva dobrým, dobrý spravodlivým a spravodlivý múdrym. V tomto okamihu sa dostaví osvietenie. Duša sa znovu narodí, ukončí sa cyklus reinkarnácií na tejto úrovni a cesta zdokonalenia sa posúva do vyššej hierarchie.

Muž, ktorý sa narodí ako telesný, sa obrodí ako duša. Končí jeho evolúcia z pôvodnej animálnej fázy k fáze večnej spirituality, z dočasného na trvalé vedomie, zo smrteľnosti v nesmrteľnosť. Trvalá láska v jeho myšlienkach, slovách a očiach spôsobená týmto porozumením, donúti ego i cyklus reinkarnácií zmiznúť. Svätyňa je obklopená kaplnkami zasvätenými princípom a silám podieľajúcim sa na evolúcii vedomia. Osirisova kaplnka mohla byť ľahko rozpoznaná ľuďmi, ktorí nemali dovolený prístup do chrámu, ale poznali reliéfy na vonkajšej strane. Preto sa mohli priblížiť a zanechať tu svoje dary.

Ďalšia kaplnka patrí Khonsuovi, synovi Mut, ženskej charakteristike jediného Boha a Amon-Ra, maskulínneho princípu. Ich spojením vzniklo ľudské vedomie. Khonsu je meno novozrodeného vedomia, keď začína svoju evolučnú púť. V kaplnke Amon-Ra, stvoriteľa vedomia, sa nachádzajú informácie o procese evolúcie. Ďalšia kaplnka je zasvätená deviatim fundamentálnym silám. Centrálna kaplnka je zasvätená Hórovi. Na jej stenách je vyobrazené poznanie ústiace do osvietenia, poslednej fázy reality. Do tohoto chrámu vstupovali žiaci na štvrtom stupni vedomia, len málo z nich dosiahlo piaty stupeň – sahu. Tu sa učili o zmysle cyklu reinkarnácií, pochopili význam neutrality.

Potom pokračovali vo svojej ceste zdokonaľovania a odplávali do Karnaku, do chrámu ľudského vedomia, kde hľadali múdrosť skrze umenie a poznávanie nevedomia a odhaľovali reťazec svojich reinkarnácií. Naučili sa žiť v láske a pochopili, že jedného dňa všetci ľudia dosiahnu duchovné znovuzrodenie a osvietenie a otvoria tak bránu k ďalšej úrovni vesmíru.

Zdroj: Škola mystérií Hórovho oka

Preklad z češtiny: ME

exkluzívne.cez.okno

 


VIDEO tejto časti nájdete na tejto adrese.

 

 

Sekcie: 
november 01, 2008 22:50 popoludní
  • Komentáre

0 Komentáre

 

Top