Obrázok používateľa CEZ OKNO
Paul Brunton: TAJNOSTI EGYPTSKÉ III.

Hviezdy nad hlavou boli doposiaľ husté, mesiac sa usmieval, Sfinga sa týčila, krásna a majestátna, v strieborných lúčoch, keď som obrátil hlavu naľavo, kde som vo svojom videní pozoroval more, vypínajúce sa ako zúrivý netvor, pohlcujúce suchý svet. Akýsi netopier, ktorý vari omylom považoval moje nehybné telo za súčasť krajiny, mi zamával krídlami pri hlave a odletel; pritom vyvolal ľahký záchvev odporu na mojej chrbtici. Zrejme priletel z niektorej otvorenej podzemnej hrobky s múmiou.

 

Strážca púšte

Myslel som na more piesku, ktoré sa vlní cez tri milióny štvorcových míľ púšte Sahara, vždy a stále, bez prestávky. Nedosiahne však dlhý rad holých vápencových hôr, ktoré sa zdvíhajú z pôdy ako doružova sfarbené steny; hôr, ktoré chránia Egypt a po celej dĺžke strážia nílske údolie. Príroda akoby úmyselne vztýčila Líbyjské vrchy, aby uchránila Egypt pred púšťou, ktorú tiež vytvorila.

Toto nebezpečenstvo je veľmi reálne. Každý rok skoro na jar vyhlásia cyklónové víchrice desivej sily, obávaný chamsín, vojnu severnej Afrike a hvízdajú divoko cez pevninu všetkými smermi od atlantických brehov. Pohybujú sa dopredu ako útočiace armády, smädné po plienení a víťazstve, piesok a prach idú s nimi. Všade sa víri množstvo pieskových zrniečok, ktoré zakrývajú pôdu zlatým rubášom. Tam, kde narazia na odpor, na niekoľko rokov spustošia krajinu, prinášajú jej mŕtvu opustenosť hrobu, pretože zasypávajú chatrče, domy, pomníky, chrámy, ba dokonca celé mestá. A tak má žltý piesok nad krajinou neodbytnú moc a vládne jej pevným žezlom. Sila týchto chamsínov je taká, že môžu úplne zatemniť oblohu, až slnko zmizne z dohľadu. Víriace mraky piesku, cez ktoré sa nedá vidieť ako cez pravú londýnsku hmlu, sa rýchlo ženú vpred a časť z nich sa ukladá na každý predmet, ktorý im stojí v ceste. A piesok sa postupne zhromažďuje okolo týchto predmetov a nad nimi. Videl som, ako dedinčania, ktorí žijú blízko oáz na pokraji Líbyjskej púšte, boli nútení opustiť svoje chatrče a vybudovať ich znova na vyššej pôde - taký bol všetko premáhajúci nával piesku proti múrom. Videl som vysoký starý chrám v Hornom Egypte, ktorý nedávno vykopali bádatelia a pri ktorom sa nakopil piesok až k streche.

 

Doska Thutmosa IV. stojaca pred Sfingou

 

Pozrel som sa znova na Sfingu, na patetický, napoly smutný výraz okolo jej sedem stôp širokých úst, ktorý bol v mesačnom svite ledva poznateľný a navždy nahradil napoly úsmevný pohľad, ktorý som videl vo svojej vízii pôvodnej atlantskej Sfingy. Vetry púšte, také strašné vo svojej sile, znetvorili tvár, ktorú zmrzačili aj neúctiví ľudia.

Lietajúci piesok, ktorý ju takmer pochoval, sa na u vrhal z času na čas, niekedy ticho, niekedy s vytím a zúrivosťou búrky. Myslím na tajomný sen, ktorý dal faraón Thutmose IV. zapísať hieroglyfickými znakmi na pamätnú dosku z červenej žuly, ktorá spočíva medzi labami Sfingy. Pamätám si slovo po slove smutný nárek v tom sne stratenej a zabudnutej Sfingy, po hrdlo pochovanej v neľútostnom piesku.

„Piesok púšte sa ku mne blíži," volal jej Duch, „a ja som v ňom hlboko pochovaný. Ponáhľaj sa! Rozkáž, aby to bolo vykonané, aby som bol oprostený od piesku a potom budem vedieť, že si môj syn a môj pomocník."

Keď sa Thutmose zobudil, povedal si: „Obyvatelia mesta aj chrámu prichádzajú, aby si uctili tohto boha, ale nikoho z nich nenapadne, aby jeho podobu zbavil piesku."

Reliéfy vytesané na kamennej doske zobrazujú kráľa, ako obetuje Sfinge kadidlo. Potom nasleduje celý príbeh a história pozoruhodného sna a jeho následkov. Mladý Thutmose bol ešte princom, keď sa so svojimi priateľmi vydal loviť na okraj púšte blízko Gízy.

„Bavil sa na južných cestách," hovoria hieroglyfy, „strieľal do medeného terča, lovil levy a inú divú zver v púšti a pretekal vo svojom voze, pričom jeho kone boli rýchlejšie ako vietor."

Napoludnie zoskočil zo svojho koňa, unavený a vyčerpaný športom. Po obede hľadal pokoj a svojich sluhov prepustil, aby si oddýchli. Pri oltári vyslovil modlitbu k bohom a odobral sa na lôžko.

„Ťažký spánok sa zmocnil princa v hodine, v ktorej je Rea korunovaný. Zistil, že tento velebný a uctievaný boh k nemu hovorí v jeho vlastnom jazyku, ako hovorí otec k svojmu synovi:

„V pravde ťa vidím, pozerám sa na teba, syn môj Thutmose, ja som tvoj otec, Heru-Khut, ktorý ti dá toto kráľovstvo. Zodvihneš jeho červenú korunu a zem bude tvoja v celej svojej šírke. Koruna boha bude žiariť na tvojom čele, potrava z Egypta a drahocenné dary z cudzích krajín ti budú prinášané!"

Sen ukončila naliehavá žiadosť, aby Sfingu vykopali z jej piesočného brehu, ak si mladý princ želá, aby dostal sľúbenú korunu.

Thutmose poslušne vykonal rozkaz, ktorý dostal v sne a určil veľa robotníkov na odstránenie piesku, ktorý naplnil hlboké nádvorie a zahalil prsia Sfingy.

Heru-Khut, „Vychádzajúce Slnko", Duch alebo boh Sfingy, zas verne vyplnil svoj sľub. Cez hlavy svojich starších bratov získal princ faraónsku korunu ako Thutmose IV. a viedol egyptské vojská, ktoré víťazili všade, kamkoľvek prišli. Jeho ríša sa rozkladala od ďalekej Mezopotámie na východe až k druhému nílskemu kataraktu v Núbii na juhu. Na západe v Líbyi premohol beduínov a fúzatí Etiópčania mu prinášali sľúbené drahocenné dary. Za jeho vlády sa Egypt stal nesmierne bohatým a pracujúci dedinčania rovnako ako zaháľajúci princovia žili v blahobyte. Jeho civilizácia a kultúra rozkvitala ako nikdy predtým. Predpovedaná sláva sa veľkolepo vyplnila.

Toto všetko nie je iba povesť, ale história, nie je to legenda, ale fakt. Egypťania totiž udržiavali správy oveľa starostlivejšie ako akýkoľvek iný starobylý národ. Mnohé z týchto správ, tým, že sú hlboko vyryté do tvrdého kameňa, prežijú tie, ktoré boli napísané na papyruse alebo pergamene.

* * * * *

Nie len raz bol človek pohnutý, aby sochu oslobodil.

Sedemkrát pochovali stále činné piesky Sfingu a sedemkrát bola oslobodená.

A to len v historických časoch, pretože prehistorickí ľudia mali nesmiernu úctu k tejto soche a chránili jej telo s oddanou starostlivosťou.

* * * * *

- pokračovanie -


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

AUTOROVE KNIHY môžete zakúpiť ›› na tejto adrese.

Paul Brunton

O autorovi

Dr. Paul Brunton zomrel 27. júla 1981 v meste Vevey vo Švajčiarsku. Narodil sa v Londýne v roku 1898. Je autorom trinástich kníh (vydaných za jeho života), Z ktorých prvá, Tajnosti indické, bola publikovaná v roku 1935 a posledná, Duchovná kríza človeka, v roku 1952. Všeobecne sa uznáva, že Dr. Brunton predložil Západu jogu a meditáciu a vyjadril ich filozofické pozadie bežne zrozumiteľnou rečou.
Písal tak, že si stručne poznamenával inšpiratívne myšlienky hneď, ako sa objavili. Často ich zapisoval na zadnú stranu listovej obálky, na okraje novín alebo časopisov, keď sa prechádzal medzi kvetinami v záhradách lemujúcich Ženevské jazero. Potom ich prepisoval na stroji a triedil podľa námetov. Neskôr ich plánoval zredigovať a zostaviť do súvislého textu.
Paul Brunton žil posledných dvadsať rokov svojho života vo Švajčiarsku. Mal rád jeho miernu klímu a jeho majestátne horské scenérie. Sem za ním prichádzali návštevníci a korešpondencia z celého sveta. Hral dôležitú úlohu v životoch veľkého množstva ľudí.
„P. B.", ako ho nazývali jeho čitatelia, bol tichý a jemný človek. Vyžarovala z neho aura nesmiernej láskavosti. Svoje akademické vedomosti pretavil do žiary života. Jeho duchovnosť prerážala temnoty ako svetlo majáka. On však dôrazne odmietal všetky pokusy vytvoriť okolo seba kult. Často pripomínal: „Musíte nájsť svojho P. B. vo vlastnom vnútri."


 

Súvisiace:

Sfinga (Abu-Hol)
http://www.cez-okno.net/stitok/sfinga-abu-hol

EGYPT
www.kemet.sk

 


Autori: 
september 02, 2015 21:07 popoludní
  • Komentáre

0 Komentáre

 

Top