audioknihy stiahni a počúvaj

Keď pošlete Dar, dajte nám vedieť aj e-mailom: ›› spravy@cez-okno.net ›› č.ú.: 0404091578/0900 ›› ĎAKUJEME

    

Obrázok používateľa CEZ OKNO
POSLANIE STRÁŽCOV ALATYRU kniha II.: Hrdinská doba Severu 2

Legendy o odchode z Ostrovov si často protirečia. Hovorí sa, že na Bielom Favorskom ostrove sa konala veľká slávnosť. Zhromaždili sa na nej všetci božskí vladykovia vrátane cára Jarilu – Červené Slnko. Náhle sa zdvihol obrovský víchor a na čiernohrivom tátošovi pricválal z juhu Čierny Idol. Zmrazil Biele moria a z Alatyrského ostrova ukradol zlatých býkov boha Slnka. Tieto býky odviedol ďaleko na juh a kvôli tomu začala na Severe zima, nastali dosiaľ nevídané treskúce mrazy. Božskí vladykovia a nimi vedené rody Severanov začali Čierneho Idola prenasledovať smerom na juh. Preplavili sa cez Biele moria, ktoré začali mrznúť a putovali od severu cez kúzelnú krajinu zvanú Biarmia až k pohoriu neskôr zvanom Svatohory a Kolgory, dnešnému Uralu. A potom, od Kolgoria, osídlili postupne takmer celý Veľký kontinent.

 

Príchod Čierneho Idola

Iné legendy a povesti hovoria, že vladykovia boli na príchod Zimy pripravení, a že slávnosť bola rozlúčkou s domovinou. Niektoré kniežatá a vedomci sa však už predtým rozhodli, že sa nezúčastnia Veľkého pochodu na kontinent. Niekoľko rokov zhromažďovali ľud, ktorý sa rozhodol s nimi odísť najprv na juh a potom na západ. Bola to ich slobodná vôľa a stratili sa z týchto príbehov. Hovorí sa, že neskorší potomkovia Ariáncov, pri svojom putovaní z východu do západných oblastí Veľkého kontinentu zvaných neskôr Európa, stretávali sebe podobných ľudí v krajoch pri Západnom oceáne a na Cínových ostrovoch. Tí tvrdili, že ich predkovia prišli do týchto končín v dávnych dobách z najvzdialenejšieho severu, ktorý bol zničený vodou a ľadom.

Medzi utečencami, ktorí sa nechceli zúčastniť Veľkého pochodu, boli aj odvážlivci, ktorí videli záchranu v letnom pochode cez blízke pláne Protiľahlých krajov, obíduc Veľký ľadovec, ktorý zostal po Rodovej Temnote. Protiľahlé kraje asi tvorili tiež veľký kontinent, oddelený len malými úžinami od niektorých menších ostrov Bielych morí a svoj názov dostali od polohy – z opačnej strany morských pobreží ako Veľký kontinent. Utečenci si zakladali na svojich majetkoch a vecičkách, s ktorými sa nedokázali rozlúčiť, a ktoré vodcovia Veľkého pochodu odmietali ťahať do novej vlasti. O nich už nebolo počuť ani v neskorších legendách. Asi sa stratili v šírych Protiľahlých krajoch ďaleko na západe a na juhu, alebo zahynuli v ľadových pláňach.

Údery Zimy boli čoraz častejšie a krutejšie a zdalo sa, že tí čo odišli skôr urobili dobre. Lenže božskí vladykovia dbali na to, aby bola príprava Veľkého pochodu čo najdokonalejšia. Preto sa lúčili so svojim Dávnym sídlom – Ostrovmi Bieleho Jasu, keď sa na oblohe zjavil démonický Čierny Idol. Pre búrlivé víchrice a mračná plné vody a snehu však takmer nebolo vidieť nebeskú klenbu. Slnko bolo stále zakryté a zdalo sa, že sa začína častejšie skrývať za hranu zeme. Vtedy sa už Severania nalodili na svoje koráby a po mori plnom ľadovej triešte priplávali do severných prístavov Koljadových krajov.

Ilm Tulský a jeho vedomci potvrdili: „Naša zem sa potáca ako roztočená hračka-kačka a Alatyrský dub sa kýve v svojich koreňoch – hrozí, že sa celkom vyvráti. Nebeská klenba sa nakláňa a deje sa tak silou zovretia mocných rúk Čierneho Idola. Preto už navždy bude Severu odobraté mäkké svetlo nášho boha Dažboga – Slnka. Záchrana je čo najďalej na juhu – oproti prichádzajúcemu Čiernemu Idolu.“ Iba takto sa dá vysvetliť, ako „prenasledovali“ Severania temného nebeského démona – idúc mu oproti odkiaľ prišiel na nebeskú klenbu z juhu – smerovali do krajov, ktoré tiež predtým nepoznali Zimu – Moranu, iba striedanie dňa a noci. Teraz aj tam udreli skoré zimy, ale nie takou silou ako na Ostrovoch a Blahoslavenom pobreží.

Tak ariánski predkovia unikli krutým zimám a, smerujúc na juh popri Kolgorách, žili teraz ako rybári, lovci a kočovníci, vodiac tiež svoj dobytok pre obživu raz tu, raz tam, v ľudopustých i riedko obývaných krajoch. Zimy však postupovali čoraz viac na juh, a tak pochodujúce voje a kmene odchádzali z dočasných lovíšť a pasienkov stále ďalej na juh. To sa dialo dovtedy, kým cestu presídlencom neprehradili vládcovia krajiny zvanej Biarmia. Bolo to asi v oblasti dnešnej Permskej zeme, v strednom Kolgorí a v povodí rieky Kamennej.

Marián Kapolka

exkluzívne.cez.okno


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese


KNIHU môžete objednať na tejto adrese


EXKLUZÍVNY ROZHOVOR S AUTOROM nájdete na tejto adrese


 

Súvisiace:

SERIÁL: LEGENDA O DAGAD TRIKONE
http://www.cez-okno.net/rubrika/serial-legenda-o-dagad-trikone

HYPERBOREA
http://www.cez-okno.net/rubrika/hyperborea

SLOVANIA
http://www.cez-okno.net/rubrika/rubriky/slovania

 


august 09, 2017 03:09 dopoludnia
  • Komentáre

0 Komentáre

 

Top