Obrázok používateľa CEZ OKNO
PRED FARAÓNMI: Dôkaz vyspelej civilizácie v mysterióznej prehistórii Egypta III.

Myslím, že dôkazy o ranodynastickom období Egypta jasne hovoria niečo celkom iné. Budovanie a rozvoj trvalých osídlení v Údolí dolného Nílu viedlo okolo roku 3000 p.n.l. k rozvoju civilizácie. Gíza a okolité územia boli zvolené za ohnisko ranodynastického Egypta preto, lebo „civilizácia“ sa tam nachádzala už dávno predtým, ako dokazujú tri pyramídy a Veľká Sfinga. Aj raní Egypťania sa domnievali, že pyramídy boli hrobky, aj keď vôbec netušili, na čo vlastne boli postavené. Preto plošinu Gízu oživili, premenili ju na Nekropolu a následne expandovali do Sakkáry, kde stavali hrobky v podobe pyramíd, ktoré však neboli také kvalitné a neoplývali zručnosťami pôvodných staviteľov pyramíd v Gíze. Pyramídové budovy, dokonca aj tie najmenšie v Sakkáre, si vyžadovali mnoho zdrojov, a tak sa Egypťania vrátili k pochovávaniu svojej šľachty do tradičných mastáb.


Takýto scenár, ktorý povráva o skoršej civilizácii s vyspelými technickými zručnosťami, predstavuje ďalší problém. Nezapadá do štandardného modelu dejín. Názor na existenciu skoršej civilizácie sa neopiera len o samotné pyramídy v Gíze. Je tu tiež Sfinga, ktorej v roku 1991 tím Johna Anthonyho Westa a geológa Dr. Roberta Schocha odhadol vek na približne 7000 až 9000 rokov. Okrem toho sú tu megality Nabta Playa nachádzajúce sa v juhozápadnom Egypte, ktoré sú podľa astrofyzika Dr. Thomasa Brophyho diagramom zobrazujúcim hviezdy a popisujúcim nielen vzdialenosť Zeme od hviezd Orionovho pása, ale aj ich radiálnu rýchlosť. Ďalším záhadným objavom západne od Bejrútu v Libanone sú základné kamene chrámu Baalbek vážiace 1260 ton, z ktorých jeden zostal ponechaný v kameňolome.

 

História má zjavne svoje tajomstvá, no existuje dostatok dôkazov, ktorými sa dá teoreticky preukázať, že civilizácia je omnoho staršia, než sme si doteraz mysleli. Podľa samotných starovekých Egypťanov to dejiny potvrdzujú. Podľa turínskeho papyrusu, čo je kompletný zoznam kráľov až po obdobie Novej ríše, pred Menim (pred 3000 p.n.l.):

 

...vládol uznávaný Shemsu-Hor po dobu 13 420 rokov.
Vláda pred Shemsu-Horom trvala 23 200 rokov. 2

 

Tieto dva riadky z kráľovského zoznamu hovoria jasne. Podľa týchto dokumentov trvali egyptské dejiny 36 620 rokov. Pri argumentácii, že roky v kráľovskom zozname nepredstavujú skutočné roky, ale iné, kratšie, je meranie času skôr pokusom o ospravedlnenie než o vysvetlenie. Starovekí Egypťania zaviedli sofistikovaný kalendárny systém, v ktorom jeden rok pozostával z 365 dní, a pravidelne ho upravovali pomocou predvídateľných a cyklických vlastností hviezdy Sírius. Každých 1461 rokov znamenal heliaktický východ tejto hviezdy začiatok nového roka. Jeden cyklus hviezdy Sírius zodpovedá 1461 rokom, z ktorých každý rok pozostáva z 365,25 dní. Začiatok Nového roka pri heliaktickom východe Síria teda označoval staroegyptský „priestupný rok“. Presné určenie dĺžky cyklu Síria si, samozrejme, vyžaduje tisícky rokov pozorovania hviezd, čo znamená, že počiatky faraónskeho Egypta či egyptské pramene vedomostí sa zrodili v dávnej minulosti.

Egyptológ konca 20. storočia, Walter Emery, v zásade súhlasí s tým, že počiatky starovekého Egypta sa datujú do prehistórie. Emery bol presvedčený, že písaný jazyk starovekého Egypta presahoval použitie obrázkových symbolov dokonca už za raných dynastií, a že symboly sa spolu s číselným systémom tiež používali na zapísanie zvukov. Keď sa hieroglyfy štylizovali a použili v architektúre, už sa bežne používalo kurzívové písmo. Emeryho konečný úsudok znel:

 

„Všetko toto svedčí o tom, že písanému jazyku muselo predchádzať značné obdobie vývoja, po ktorom sa v Egypte doposiaľ nenašla žiadna stopa.“ 3

 

Aj náboženstvo starovekého Egypta poukazuje na značnú dobu vývoja. Toto náboženstvo, ktoré je skôr filozofiou o prírode a živote než náboženstvom ako takým, sa zakladá na úrovni sofistikovanosti javiacej sa po všetkých stránkach viac vedecky než mýticky.

 

Symbolizmus a príroda – Metódy egyptského myslenia

Z modernej západnej perspektívy sa na ich náboženstvo nazeralo ako na primitívne a polyteistické a javilo sa ako mytologický zverinec bohov. Viac sa mýliť nemohli. Pôvodcom tejto mylnej domnienky je egyptské slovo neter do gréčtiny prekladané ako „boh“, ktoré podľa Západu časom nadobudlo význam božstva. Slovo neter pôvodne znamenalo opísanie aspektu božstva a nie božstvo, ktoré treba uctievať. Toto slovo v podstate praktickým vedeckým spôsobom odkazovalo na princípy prírody.

Význam špecifického neter bol napriek tomu vyjadrovaný prostredníctvom vizuálnej symboliky. Symbol ľudskej bytosti so zvieracou hlavou označoval princíp tak, ako sa nachádza v človeku. Symbol celého zvieraťa odkazoval na princíp vo všeobecnosti. Prípadne ak symbol zobrazoval zviera s ľudskou hlavou, predstavoval princíp vzťahujúci sa na božskú podstatu ľudstva, teda nie konkrétnej osoby, ale archetypálnej – podobne ako vták s ľudskou tvárou symbolizuje nesmrteľné Ba.

Ďalším príkladom je Anup (šakal), ktorý riadil priebeh mumifikácie. Tým znázorňoval proces rozkladu a fermentácie. V prírode si šakaly svoju korisť uchovávajú a ešte pred jej skonzumovaním ju nechávajú rozložiť sa. Osobu, ktorá mumifikáciu riadila, teda v umení zobrazovali ako človeka s hlavou šakala reprezentujúceho ľudskú smrť ako princíp trávenia, ktorý je v prírode bežný. Z celkovej perspektívy je rozklad tela pre prírodu trávením. Preto sa vnútornosti mŕtvych spojené s trávením po vybraní z tela umiestňovali do kanopických váz s vekom v tvare šakalej hlavy.

 

Pred faraónmi

Náhly vznik dynastického Egypta na začiatku tretieho milénia pred naším letopočtom je jednou z najväčších záhad ľudstva. Ako sa mohla táto údajne primitívna severoafrická kultúra zjednotiť do tak veľkolepej civilizácie? Podľa mňa sa prehliadol jeden aspekt a síce, že ľudstvo, teda anatomicky moderní ľudia – sú na svete už veľmi dlho. Najnovšie genetické výskumy tvrdia, že všetci dnešní ľudia sú potomkami jednej africkej ženy, ktorá na Zemi žila pred 150 000 rokmi. Podľa genetikov sa jej mitochondriálna DNA nachádza v každom z nás.

Naši predkovia žili dlhú dobu, až 147 000 rokov, v pomerne primitívnom stave. Podľa mňa však dôkazy, niektoré z nich naozaj nezvyčajné (obzvlášť Veľká pyramída), svedčia o tom, že primitívni neboli. Vzhľadom na technické zručnosti starovekého Egypta, výsledkom ktorých sú stále jestvujúce pamiatky, chrámy a ďalšie artefakty, a na ich sofistikovaný symbolizmus popisujúci prírodu sa zdá, že pri zakladaní dynastickej spoločnosti ťažili Egypťania tretieho milénia pred naším letopočtom z dedičstva vedomostí.

Skeptici spochybňujúci tento prístup by, samozrejme, chceli vedieť, kde sa nachádzajú dôkazy tejto technickej a prehistorickej spoločnosti. Ak takáto spoločnosť naozaj existovala, iste sa niekde nájde nejaký úchvatný dôkaz potvrdzujúci jej existenciu. Ak by sa za fakt všeobecne prijal výlučne jednotný prístup ku geologickému formovaniu, dal by som skeptikom za pravdu.

Hromadné vymieranie v dôsledku ekologických katastrof spôsobených sopečnou činnosťou, dopadom asteroidu či kométy, alebo hviezdnym (gama) žiarením sa však teraz javí ako skutočnosť.

Podľa geológov zažila Zem celkovo päť veľkých hromadných vymieraní: Ordovik (pred 440-450 miliónmi rokov), Devón (pred 408-360 miliónmi rokov), Perm (pred 286-248 miliónmi rokov), Trias (pred 251-252 miliónmi rokov) a Krieda (pred 144-65 miliónmi rokov). Hoci všetky tieto pohromy nastali ešte pred tým, než sa sformoval moderný človek, pomerne nedávno otriasli Zemou dve celosvetové katastrofy.

Približne pred 71 000 rokmi na ostrove Sumatra vybuchla sopka Toba a do atmosféry vychrlila obrovské množstvo popola. Bola to najväčšia sopečná erupcia za posledné dva milióny rokov, takmer 10 000-krát väčšia než výbuch sopky Saint Helens v roku 1980. V kráteri po výbuchu vzniklo jazero s dĺžkou 100 kilometrov a šírkou 60 kilometrov, čo zanechalo ničivé a trvalé následky na podnebí. Nasledovala šesťročná sopečná zima a hneď po nej doba ľadová trvajúca tisíc rokov. Spolu so sírovým oparom znížila sopečná zima globálnu teplotu a spôsobila sucho a hladomor, ktoré vyhubili ľudskú populáciu. Genetici odhadujú, že populácia sa znížila na asi 15 000 až 40 000 obyvateľov. Lynn Jorde, profesor ľudskej genetiky na univerzite v Utahu, sa však domnieva, že na Zemi zostalo len 5000 obyvateľov. 4

Len pred 10 000 rokmi, teda celkom nedávno, otriasla koncom doby ľadovej Zemou iná záhadná pohroma. Nik skutočne nevie, či ju spôsobil nejaký prírodný jav alebo dopad asteroidu. Známe je len to, že podnebie drasticky zmenilo životy tých, ktorí v tom čase na Zemi žili. Je známym geologickým faktom, že na konci doby ľadovej vymrelo mnoho severoamerických živočíšnych druhov vrátane mamutov, tiav, koní, leňochov zemských, pekariov (cicavce podobné prasatám), antilop, slonov amerických, nosorožcov, pásovcov veľkých, tapírov, smilodonov a bizónov veľkých. Pohroma postihla podnebie aj v nižších zemepisných šírkach Strednej a Južnej Ameriky a podobným spôsobom zasiahla aj Európu. V týchto územiach sa o tomto hromadnom vymretí našli aj dôkazy. Mechanizmus, ktorý na konci doby ľadovej túto pohromuspustil, však zostáva záhadou.

Ak staroveká technická civilizácia v dávnej minulosti skutočne existovala, aká je pravdepodobnosť, že by globálnu pohromu prežila bez ujmy? Odhady vychádzajúce z výbuchu sopky Toby nie sú vôbec povzbudivé. A povzbudivé nie sú ani scenáre pre potenciálny dopad asteroidu, ktoré skonštruovali astronómovia a klimatológovia.

Podľa archeologických dôkazov sa anatomicky moderný človek, kromaňonec, objavil v západnej Európe pred 40 000 rokmi. Odkiaľ prišiel je už dlhodobou záhadou. Logicky sa prišlo k záveru, že doputoval z Afriky. Takéto putovanie by však vyžadovalo hostiteľskú pôdu, po ktorej niet stôp. Možným územím pre takúto hostiteľskú pôdu mohlo byť pobrežie Stredozemného mora, kde sa kedysi pravdepodobne nachádzalo zoskupenie jazier s pitnou vodou. Ak staroveká civilizácia žila v území Stredozemia, neprežila by požiar, ktorý premenil tieto jazerá na slané more. Ak tam naozaj žili, pozostatky ľudí žijúcich na hranici tejto civilizácie, by dnes pre nás boli čímsi nezvyčajným, podobne ako pyramídy v Gíze či obrovské kamene v Baalbeku. Aj kultúra kromaňoncov v západnej Európe, kedysi súčasťou veľkej civilizácie žijúcej v Stredomorí, by bola pre nás akousi anomáliou. Akoby sa zjavili z ničoho nič.

-koniec-

 

Poznámky

2. René Schwaller de Lubicz, Sacred Science: The King of Pharaonic Theocracy, Inner Traditions, 1982, s.86.

3. Walter B. Emery, Archaic Egypt, Penguin Books, 1961, s.192.

4. ‘Supervolcanoes’, BBC2, 3 February 2000, tiež viď www.bbc.co.uk/science/horizon/1999/supervolcanoes_script.shtml


›› EDWARD MALKOWSKI, je autor kníh “Staroveký Egypt 39000 p.n.l.”, “Synovia Boha – Dcéry človeka”, “Pred faraónmi” a “Spirituálna technológia starovekého Egypta”. Je historickým výskumníkom v Lincolne v štáte Illinois.

Zdroj: http://www.newdawnmagazine.com/

Preklad: Kathlyn

exkluzívne.cez.okno


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

Tento článok, ktorý sme pre vás preložili, má 1498 slov.

Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť a je to vo Vašich možnostiach,
prispejte na ďalší chod portálu


›› BILANCIE PORTÁLU

Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE


č.ú. 0404091578/0900

IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX


Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue


 

Súvisiace:

ŠEMSU HOR
http://www.cez-okno.net/rubrika/semsu-hor

Egypt – Odhalenie
http://www.cez-okno.net/zakazana-egyptologia

Výber NEW DAWN Magazine
http://www.cez-okno.net/rubrika/vyber-new-dawn-magazine

 


Sekcie: 
február 13, 2018 04:54 dopoludnia
  • Komentáre

0 Komentáre

 

 

Top