Fotografie vodného kanála v Ravne z 10. septembra 2014. Kanál je za liečivou komnatou a tečie hlboko do tunela labyrintu... ►OBRÁZOK DŇA

Lekcia maďarskej histórie

Napísal Dmitrij Baklin, ruský historik zaoberajúci sa obdobím Druhej svetovej vojny a postsocialistických štátov. Maďarov, bratov podľa triedy a zbraní v časoch existencie ZSSR bolo akosi nepríjemne trestať za spojenectvo s nacistickým Nemeckom v rokoch vojny. Nielen oni sami, ale je smutné, že pod zástavami fírera bojovali aj ďalšie štáty proletárov, ktorých Sovietsky zväz pozýval k spojenectvu. Niekto z presvedčenia ako spojenec, niekto z prinútenia ako vazal, prežívajúci na teritóriach „životných záujmov Nemecka“. Ako sa v Rusku hovorí, kto staré pamätá...

Prešli desaťročia. Štáty východnej Európy po Druhej svetovej vojne sa stihli spojiť v obranný zväz Varšavskej zmluvy, „Ochrana mieru a socializmu“ a potom s rozpadom ZSSR blahosklonne a bez zbytočných výčitiek svedomia sa stali záštitou demokracie, ale už v rámci NATO. Medzi nimi bolo aj Maďarsko.

Povedali by sme, „ži a raduj sa súčasným úspechom vo výstavbe Európskeho domu“. No tiene minulosti nedajú Maďarom pokoj...

23. augusta tohto roku ministri spravodlivosti štátov EU podpísali vo Varšave deklaráciu týkajúcu sa „Európskeho dňa pamiatky obetí totalitárnych režimov“. V tejto dohode sú aj takéto odstavce: „...ich utrpenie nepadne do zabudnutia, ich práva budú priznané a páchatelia predstúpia pred súd spravodlivosti“.

Čo s takými politickými zriadeniami v štátoch, členov EU, keď aj v rámci nich boli obete totalitarizmu? Treba toto súdne riešiť? Jednako po prijatí deklarácie u maďarských politikov nastal zásadný obrat. Nezaujímali ich obete režimu Maťaša Rákociho, Enreho Gere, Jánoša Kádara. V Maďarsku sa začalo vyšetrovanie „vojnových zločinov“ vojakov Červenej armády konca Druhej svetovej vojny... Národný vyšetrovací výbor oznámil, že zatiaľ prebieha vyšetrovanie jedinej udalosti: dňa 22. mája 1945 zastrelenie 32 občanov dediny Olaflaj nachádzajúcej sa v zadunajskom kraji.

Nazvať tieto kroky maďarskej strany nastolením historickej spravodlivosti, je zložité. Ale zato ľahko vystrojiť politickú zápletku. Pokiaľ vyšetrovatelia vypočúvajú svedkov priestupkov červenoarmejcov a pýtajú sa, snažiac sa vytvoriť takmer 70-ročnú mozaiku, prevráťme teda aj my niektoré stránky maďarskej histórie.

Maďarsko bolo verným spojencom hitlerovského Nemecka počas II. Svetovej vojny. Bojovalo proti Sovietskemu zväzu od 27. júna 1941 do 12. apríla 1945. Na východnom fronte maďarské vojská nastúpili v sile 205 000 vojakov.

Už v prvých mesiacoch vojny poslali na východný front rýchlu divíziu o sile cez 40 000 mužov. V priebehu bojov stratili 26 000 vojakov, 90% tankov a cez 1 000 áut. Takto zdecimovaná divízia sa vrátila do Budapešti 6.12.1941. Nemci chceli od spojencov stále nové zvýšenie vojsk a vojenskú iniciatívu. Maďari preto poslali na východný front 240-tú armádu. V polovici roku 1942 už verbovali aj ľudí z okupovaných území Rumunska, juhu Slovenska, Zakarpatska a Vojvodiny.

12. 1. 1943 Červená armáda si postupom po ľade Donu vynútila pretrhnutie obrany maďarských vojsk. Začal sa bezhlavý ústup „vengrov“. Počas ústupu na západ stratili väčšinu vojska v počte 148 000. Tam zahynul aj hortyho starší syn. To bola najväčšia porážka Maďarskej kráľovskej armády v celej jej histórii! Nenaplnilo sa heslo maďarskej armády: „Maďarské obete prinesú sovietom smrť!“ Nepotvrdili sa sľuby Nemcov, že po víťazstve dostanú najlepší maďarskí bojovníci na východnom fronte veľké latifundie na ruskej zemi. Víťazstiev a vynikajúcich bojových úspechov prakticky nebolo.

Po porážke torza Druhej armády sa časť vrátila do Budapešti, ostatok bol dislokovaný na Ukrajine.

Také bolo neslávne a tragické finále honvédov od žiarivého Donu. A predsa ešte nie je tomu koniec! V celom rade maďarských printových a elektronických médií sa teraz objavili materiály vychvaľujúce preveliké hrdinstvá vojakov a dôstojníkov dosiahnuté na ruskom fronte. Končiac jedno z takýchto rozprávaní, autor ubezpečuje: „V priebehu desaťročí diktatúry nebolo možné tieto zásluhy oceňovať a vyzdvihovať.“ Snažili sme sa ukázať ťažkosti, chlad, slabú výstroj a výzbroj a vytrvalosť našich vojsk. Veď bojovali na území cudzieho štátu miestami napĺňajúc hrdinské činy a preto sa nemajú za čo hanbiť.

Namietať proti vyhláseniam maďarského autora po ubehnutí pár desaťročí diktatúry v Maďarsku nebudem. Opakujem, to je čisto ich národná vec. To, že prišli honvédi ako vrahovia a okupanti na sovietsku zem a našli tu neslávny koniec, je tiež pravda. A práve z dôvodu „hrdinských skutkov“ a aj preto že sa nemajú za čo hanbiť, dovoľte zapochybovať...

Maďarské vojská sa zúčastnili nespočetných trestných operácií na území dnešného Ruska, Bieloruska, Ukrajiny. V ruských archívoch sa nachádza množstvo dokumentov o tejto ich agresii. A tie dokazujú zločiny maďarskej armády a jej vojsk na okupovanom území. S krajnou tvrdosťou a divokosťou zaobchádzali s miestnym obyvateľstvom a sovietskymi vojakmi.

31. augusta 1942 náčelník politickej správy Voronežského frontu generál Šabilov poslal oznámenie hlavnému politrukovi Červenej armády o zverstvách maďarských fašistov na voronežskej zemi.

Predstavím ten dokument:

 

Správa a fakty o nezvratných zverstvách nemeckých okupantov a maďarských prisluhovačov na civilnom obyvateľstve a vojnových zajatcoch

Časťou armády, kde náčelník politického oddelenia je súdruh Klokov, bola oslobodená dedina Šuščie od Maďarov. Potom, ako z dediny boli vyhnaní okupanti, boli odhalené maďarské zverstvá. Ranených zversky mučili a zabíjali ako zvieratá. Na telách mŕtvol sa našlo až 20 bodných rán nožom.

- Donaha zvlečeným zajatcom vyrezávali po tele hviezdy.

- Zdravotný inštruktor bol v boji ťažko ranený a prichýlila ho jedna dedinčanka. Dozvedeli sa o tom Maďari. Prišli k nemu a spýtali sa „Rus, náš?“ Vojak odvetil záporne. Živého ho zasypali do jamy.

- Pred očami celej dediny bol zastrelený občan Kuzmeňko za to, že u neho našli 4 prázdne nábojnice.

- Akonáhle prišli títo hitlerovi sluhovia do dediny, hneď začali brať mužov od 13 do 80 rokov a hnali ich do svojho tylu.

- Cez 200 ľudí z dediny Šučie hnali von a 13 z nich hneď za dedinou zastrelili. Rabovali všetko. Osobné veci aj dobytok. Zo spomínanej dediny zobrali 170 kusov kráv a cez 300 oviec. Ženy a deti znásilňovali. Dôkazy o týchto zverstvách na požiadanie predložím.

Domorodci z Brianskej oblasti dali písomné dôkazy, že „...keď Maďari 9.5.1942 prišli, ľudia ušli z dediny. A kto nestihol ujsť, bol zastrelený a rabovačka pokračovala. V jednom kolchoze (Boľševický sen) v jame na zemiaky upálili 67 mužov tak, že ich zhádzali do jamy na zemiaky, zasypali slamou a zapálili. Stalo sa to 20.5.1942. všetci obyvatelia ušli do lesa a hrdlorezovia nás aj tam prenasledovali, všetkých postrieľali a umučili. Celkom 350 ľudí. V tom aj m oje deti.“ Píše Avdokija Vedešinová vo svojej výpovedi. „Dcérka Mina mala 11 rokov, Tonka 8, syn Viťka 1 rok a Koľa 5 rokov. Ja som ostala živá pod telami svojich detí. Ostatní ľudia utekali od maďarských trestných oddielov preč, lebo tí aj dediny zapaľovali. Nemali kde ísť.„

Občianka dedinky Svetlovo Natalia Aldušinová písala: „Keď sme sa vrátili z lesa do dediny, nepoznali sme ju. Niekoľko starčekov, žien a detí bolo fašistami zversky zabitých. Domy boli zhorené. Domáce zvieratá, veľké i malé, zobraté. Neostalo nič okrem zhorenísk.“

To isté, len v troch ruských dedinách Sevského okresu za 20 dní bolo Maďarmi zabitých 420 civilov.

V júni – júli 1942 časti 102. a 108. Maďarských divízií spolu s Nemcami previedli trestnú operáciu proti brianskym partizánom pod krycím názvom „Vogelsang“. V priebehu operácie v lesoch medzi Rosľavlem a Brianskom zabili 1 193 partizánov, 1 400 ranili a 498 zajali. Vysídlili cez 12 000 obyvateľov.

Maďari sa zúčastňovali aj na ďalších trestných výpravách, ako „Nachbarlhilfe“, v júni 1943 a „Zigeunebaron“ v dnešnej brianskej a kurskej oblasti od 6.5 do 6.6. 1942. Len v priebehu druhej operácie zničili 207 partizánskych ohnísk a zabili a zajali 1 500 partizánov.

Učiteľ dejepisu z obce Novosergejevka M. S. Govorok svedčil: „V našich lesoch oddiel 100 ľudí pod velením N. Popudrenka viedol boj so 105. Maďarskou divíziou pechoty Zoltána Alda, ktorá sa preslávila osobitnou divokosťou v boji proti našim ľuďom.“

Začiatkom júla sa Maďari rozhodli skoncovať s partizánmi a stiahli tu väčšie sily a zablokovali oddiel v Sofíjskom lese. Krvavá bitka trvala niekoľko dní a nocí. V poslednom zúfalom nápore partizánom s veľkými stratami sa podarilo vyslobodiť z obkľúčenia.

Protivníka táto rýchlosť partizánov rozzúrila. V dedine Parasočky 7. júla v priebehu niekoľkých minút zastrelili 83 ľudí. Celé rodiny s deťmi boli vyvraždené. To isté sa opakovalo v dedine Važice. To treba byť odľudom, ktorý sa nezmiluje ani nad deťmi! Údajov o presnom počte obetí niet. V tom čase bolo mnoho utečencov bez dokumentov. V našich dedinách sa opakoval osud bieloruskej Chatyne.

Maďarské vojská sa vyznačovali divokosťou nielen voči partizánom, ale aj voči civilnému obyvateľstvu a vojnovým zajatcom. V 1940-tom roku pri odchode z Černianského okresu v Kurskej oblasti Maďari hnali pred sebou 200 zajatcov Červenej armády z koncentračného tábora a 160 vlastencov ako živé štíty. Po svojej ceste fašistickí barbari všetkých 360 osôb zatvorili do budovy školy, poliali benzínom a zapálili. Pokúšajúcich sa ujsť, zastrelili.

12.-15. júla 1942 v chotári Charkejevka Šatalovského obvodu Kurskej oblasti vojakmi 33. Maďarskej pechotnej divízie boli zajatí štyria vojaci ČA. Jednému z nich, st. lejtenantovi Danilovi vypichli oči, pažbou mu rozbili čelusť a takto zmrzačeného, ale ešte živého ho zakopali do zeme. Ďalších troch nemenovaných vojakov zastrelili.

Občianka mesta Ostogošska M. Kajdaniková videla ako Maďari 5. Januára 1943 nahnali sovietskych zajatcov do pivnice obchodu na ulici Medveďovského, odkiaľ bolo za chvíľu počuť výkriky. Pozerajúc na to, videla čudný obraz: „Tam jasne horela vatra. Dvaja Maďari držali za plecia a nohy zajatca a pomaly pripekali jeho brucho a nohy na ohni. Držali ho nad ohňom a spúšťali nižšie. Keď stíchol, hodili ho tvárou do ohňa. Zajatec sa v ohni ešte pohyboval keď mu jeden z Maďarov zasadil pažbou smrteľný úder.“

Veľké množstvo vojnových zločinov maďarských vojsk na území Ruskej federácie je zaznamenané oficiálnou Mimoriadnou štátnou komisiou pre vyšetrovanie a dokumentáciu zverstiev fašistických votrelcov a ich spoločníkov a nimi zapríčinené škody občanom a organizáciam.

Nuž, takéto hrdinské skutky dosiahli maďarskí vojaci na ruskej zemi v rokoch svetovej vojny. Podobne dnes prišiel čas pripomenúť niektorým „zábudlivým“ politikom v Maďarsku, že termín „dávno“ sa nevzťahuje na vojnové zločiny, zločiny proti mieru a ľudskosti spáchané maďarskými vojskami, spojencami hitlerovských okupantov v čase vojny na území okupovaných ruských oblastí. A účet maďarským vojnovým zločinom, ktoré sú ešte živé, predloží nielen história!!

 

Prosím, považujte tento môj článok za oficiálnu žiadosť Národnému vyšetrovaciemu úradu Maďarska vykonávajúcemu vyšetrovanie vojnových zločinov v čase Druhej svetovej vojny. Myslím si, že všetky nevyhnutné dokumenty a materiály, ktoré by maďarská strana potrebovala k objasneniu plného obrazu o zločinoch svojich vojsk na území okupovaného ZSSR, ruská strana predloží.

 

Z ruského originálu preložil PhDr. Jozef Mižák

Zdroj: http://www.fondsk.ru/pview/2011/10/26/urok-vengerskoj-istorii.html

 

Prevzaté z: dolezite.sk

 


 

Súvisiace:

Maďarské podvody, alebo ako sa vyrábajú maďarské dejiny
http://www.cez-okno.net/clanok/pribeh-historie/madarske-podvody-alebo-ak...