Uvedomovala som si jeho silu a zároveň som cítila, že mi neublíži. Zombi šíril okolo seba strach. Nebála som sa, len som vedela, že ju zabije. Musím ju varovať. Spúšťací mechanizmus cez tmavé sošky na ešte tmavšej komode som ovládala iba čiastočne. Mimovoľne. Nie a nie ho uchopiť vedome. Všade okolo blúdili bledé telá bez duše. Postranný efekt medzipriestorového posunu. Svojím zvráteným spôsobom mi dôveroval. Ukázal mi jej syna. Ako ho ovláda. Časti tváre sa mu odlupovali ako nedokončenému robotovi. Alebo ma iba skúšal? Trápil? Bližšie som sa na dieťa pozrela. Nie, nie je to on. Len sa neprezradiť. Musím byť opatrná. Ružový kvet rozkvitol. Už zostáva veľmi málo času. Hrozí jej smrť. Nemôžem ju nájsť. Kde je? Prečo chce zabiť ju, a nie mňa? Čo tým sleduje? Čo ak má ona syna, o ktorom neviem? Blbosť! Blbosť bola už aj to, že som ju poslúchla. Zabiť zombiho je nezmysel. Živého zombiho totiž možno ešte zneškodniť, ale mŕtveho nie. Čo teraz? Musím ju varovať! Začula som rinčanie skla a...