Vzhľadom na to, že Kréta je ostrovom päť miliónov rokov, mohli sa tam nástroje dostať len jedným spôsobom - ak tam dávni ľudia alebo nejaký ľudský druh docestoval loďou. To znamená, že námorné cestovanie v Stredozemnom mori existuje desiatky tisíc rokov predtým, než verili archeológovia a že Homo sapiens, alebo ich predkovia, boli už vtedy schopní navigácie na šírom mori... ►OBRÁZOK DŇA

Čudná Európa a sebavedomá Čína

V Eurázii sa začala nová Veľká hra a Európa má teraz teoreticky zjednotený hlas. Objavuje sa otázka: bude to mať nejaký význam pre takých kľúčových hráčov ako Čína, Rusko alebo energeticky bohaté krajiny Centrálnej Ázie? Európania očakávali peniace sa šampanské Veuve Clicquot. Namiesto toho dostali kolu bez chute. Hudobnou skladbou Európskej únie nie je Beethovenova Óda na radosť, ale soundtrack zo zastaraného televízneho eposu z roku 1960 od Clauda Leloucha „Un Homme et une Femme“ (Muž a žena), jeho nesmrteľné „šaba daba da... šaba daba da...“

Teraz, keď za prezidenta Európskej rady bol zvolený Belgičan Herman Van Rompuy (spolu s ministerkou zahraničných vecí EÚ, anglickou barónkou Catherine Ashton) je fér tvrdiť, že väčšia časť sveta teraz má tendenciu ho vidieť ako „prezidenta Európy“ – svetovej obchodnej a ekonomickej veľmoci číslo jeden. Ale spýtajte sa domorodých obyvateľov v Bolívii, Laose alebo Mali a skôr by označili tento duet za bielu, dvojpohlavnú, ultra politicky korektnú tvár bývalých kolonizátorov.

Túto štýlovú dvojicu nezvolili priamo občania EÚ; bola zvolená po tom, ako bol uskutočnený byzantsko-machiavellistický proces s účasťou hláv 27 členských štátov EÚ a nasmerovaný európskymi obrami Francúzskom a Nemeckom. Idol „zelených“ Daniel Cohn-Bendit pomenoval toto vrcholne nezrozumiteľné majstrovské dielo „karikatúrou na demokraciu“. Aj napriek vznešeným ideálom kontinentálnej integrácie, väčšia časť európskych občanov je naďalej úplne v šoku z perspektívy európskeho štátu, zatiaľ čo tí, ktorí očakávali veľa od zjednotenia Európy, sú výrazne sklamaní. Tak alebo onak, bude veľmi zložité presvedčiť desiatky miliónov ľudí o tom, že „hlasom“ zjednotenej Európy je teraz Van Rompuy, berúc do úvahy, že ľudia očakávali európskeho Baracka Obamu.

Spýtajte sa čínskej vlády v Pekingu a neoficiálne môžu naznačiť, že nesmrteľná otázka Henryho Kissingera z roku 1970: „Aké číslo mám vytočiť, keď sa chcem porozprávať s Európou?“ ešte stále platí. Štátna tajomníčka USA Hillary Clinton možno ešte stále zdieľa Kissingerove pochybnosti, dokonca aj po tom, ako prezident Európskej komisie José Manuel Barroso zreteľne vyhlásil, že „má zatelefonovať Catherine Ashton.“

Aj v tomto novom kole európskej integrácie si nikto nie je stopercentne istý tým, čo v skutočnosti dosiahli ustanovenia Lisabonskej zmluvy. Napríklad, počet zástupcov EÚ v Bezpečnostnej rade OSN sotva klesne na jednu osobu. Bude tam musieť byť zastúpené nielen Francúzsko a Veľká Británia; Nemecko tiež chce byť súčasťou obnovenej a rozšírenej Bezpečnostnej rady OSN.

“Zjednotený hlas Európy“

„Herman aký?“ – zborovo kričali európske a svetové média 19. novembra. Viacjazyčný 62-ročný Van Rompuy je necharizmatický flámsky kresťanský demokrat, ktorý slúžil na poste premiéra Belgicka iba jeden rok. Jeho parametre by sa hodili na rolu agenta Vatikánu. Je milovníkom haiku (japonskej poézie) a považuje sa za veľmi silného vyjednávača – ale jednoznačne to nie je vizionár.

53-ročná Catherine Ashton je barónka z Labouristickej strany, bývalá obchodná komisárka EÚ, rozvážna a so sklonmi ku kompromisom, ako ju opísala služba BBC. Takzvaný zjednotený hlas EÚ v zahraničnej politike – „Hillary Európskej únie“ – nikdy nepracovala vo voliteľnej funkcii a nemá skúsenosť s otázkami zahraničnej politiky; donedávna viedla rokovania ohľadne uzatvárania obchodných zmlúv s Južnou Kóreou. Barónka Ashton povedala, že by sa pridržiavala politiky „tichej diplomacie“ – ktorú ostré jazyky v Bruseli už nazvali tichou na hranici únosnosti.

Pre miliardy ľudí po celom svete mašinéria EÚ predstavuje rovnakú záhadu ako kvantová fyzika. Brusel môže povedať, že zjednotené prezidentstvo garantuje „viac stability“. Nový prezident nikdy nemôže byť príliš mocný; nemôže hrať rolu hlavy štátu a nedá sa ho porovnávať s prezidentmi USA alebo Číny. V podstate svojej, je to dobrý koordinátor-superbyrokrat. Čo sa týka barónky, bude prostredníčkou medzi 27 zúčastnenými krajinami a výkonnou mocou EÚ - Európskou radou ministrov. Jej hlavná rola je svojrázne koordinovanie obrany a bezpečnostnej politiky.

Prinajmenšom sa EÚ podarilo zbaviť bývalého anglického premiéra Tonyho Blaira, ktorý ešte stále ospravedlňuje vojnu v Iraku ako otázku „viery v demokraciu“. Ashton sa stala cenou útechy pre Angličanov za zbavenie sa Blaira. V Paríži a Berlíne sa ešte stále čudujú, ako je možné, že Británia, ktorá neprijala euro a Schengenskú dohodu o slobodnom pohybe osôb a zostáva na milimeter vzdialená od úplnej zhody s USA, teraz zastupuje zahraničnú politiku EÚ.

 

 

Washingtonu sa noví lídri nepochybne zapáčili; Obama vyhlásil, že táto dvojica posilní transatlantické vzťahy. Ale napríklad Turecko sa zhrozilo, pretože Van Rompuy je proti tomu, aby sa Turecko znovu stalo súčasťou EÚ. Každopádne však rokovania s Tureckom budú prebiehať pod vedením komisára, zodpovedného za rozširovanie únie, a nie Van Rompuya.

Chceme šampanské v ropovode!

Európania očakávajú, že ich nové ropovody aspoň nebudú naplnené Canada Dry. Bude veľmi poučné uvidieť, ako sa takzvaný „nový hlas Európy“ a „tichá diplomacia“ rozšíria na záležitosti, ktoré naozaj majú význam, napríklad na otázku energetickej bezpečnosti alebo Pipelinestan (pipeline = ropovod/plynovod po anglicky, pozn. prekl.).

Pipelinestan je naďalej súčasťou kategórie dokumentov Európskej komisie pre obchod a energetiku. To znamená, že na komerčnej úrovni ľudia z Komisie budú naďalej vplyvnejší než Van Rompuy. Podľa rovnakého princípu, humanitárna pomoc a rozvoj – Eurokomisia je jeden z najväčších darcov na svete – bude stále zostávať v kompetencii Eurokomisie. Jedným slovom, osoby blízke predsedovi Eurokomisie José Manuelovi Barrosovi na rozdiel od nového dua, zostanú vplyvnejšími ľuďmi z hľadiska prijímania rozhodnutí.

„Zjednotená“ EÚ naráža na veľké problémy v Pipelinestane. Kľúčová otázka – plynovod Severný potok, trasa ktorého pôjde z Ruska do Nemecka cez Fínsko, Švédsko a Dánsko – túto trasu na začiatku novembra denník Wall Street Journal okúzľujúco pomenoval plynovodom Molotova-Ribbentropa. Tento manéver Pipelinestanu nie je útokom, ale skôr zjavným obídením Poľska a iných pobaltských krajín „novej Európy“. Washington, ktorý sa ešte stále chveje v dôsledku neprekonateľných problémov v Centrálnej Ázii, to privádza do zúrivosti.

Projekt Severný potok, zaregistrovaný v Švajčiarku a kontrolovaný ruským Gazpromom, znamená, že energetická bezpečnosť Nemecka nie je určená pre tých otravných obyvateľov Východnej Európy. A to bude nevyhnutne interpretované ako menšia ozbrojená invázia USA do vnútorných záležitostí Nemecka prostredníctvom amerických vazalov – „nových Európanov“. Rovnováha moci v Európe sa zmenila. Historicky bolo Francúzsko vždy protiváhou Nemecka. V priebehu celého 20. storočia anglicko-americká os hrala mala prevahu.

Tomu prišiel koniec. Nemecko a Rusko sa znovu zbližujú, tak, ako to robili v minulosti. Málo kto v Európe (dokonca vrátane Východnej Európy) si praje poslať viac vojsk NATO, aby uviazli v americkom močiari v Afganistane, alebo sa chce zriecť šťavnatých dividend ruského Pipelinestanu. Výsledkom je to, že duet Rompuy - Ashton nedonúti Nemecko sa podeliť o svoju moc s Východnou Európou. A Nemecko nikdy nebude snívať o tom, ako obetuje svoju energetickú bezpečnosť v mene preludu „európskej solidarity“.

Nová veľká hra v Eurázii nenecháva na seba čakať. Okrem Severného potoku existuje ešte aj to, čo EÚ nazýva „strategickou prioritou“ – Južný koridor, ktorého superstar je plynovod Nabucco, ktorý neprestajne vzbudzuje znepokojenie. Aj napriek tomu však nikto v celej Európe nevie, či projekt Nabucco je uskutočniteľný.

Kým Európa sa nachádza v mimoriadne excitovanom stave, Kaukaz a Centrálna Ázia podnikajú odvážne kroky. Kaspické štáty Azerbajdžan a Kazaschstan sa teraz rozhodli zúčastniť na výstavbe ropovodu Baku-Čierne more. Takto ropa z Kazachstanu sa bude nakladať na tankery v Čiernom mori, ktoré ďalej poputujú do Rumunska a potom do naplánovaného transeurópskeho potrubia z Constanty do Triestu. To znamená, že v podstate Kazachstan chce vybudovať svoj vlastný energetický koridor do Juho-centrálnej Európy, ktorý nebude závislý od Ruska.

Na plynovom fronte je všetko oveľa zložitejšie. Všetko závisí od rozhodnutia nepredvídateľného Turkmenistanu. Či dokáže dodávať dostatočné množstva svojho plynu, ktorý sa momentálne exportuje cez Rusko, aby podnietil západné konzorcium konečne dosiahnuť svoj vytúžený cieľ – vybudovať trans-kaspický plynovod z Turkmenbaši do Baku, ktorý by sa napájal na Nabucco?

V Turkmenistane nie je priamym konkurentom EÚ nik iný ako Čína. Peking, tak ako to má vo zvyku, so svojou ozaj bleskovou rýchlosťou takmer dokončil výstavbu plynovodu Čína-Turkmenistan. A Rusko obnoví import turkménskeho plynu na začiatku roku 2010 a jeho väčšia časť bude predaná do Európy za nadmerne prehnanú cenu. А to znamená, že šéfom plesu je Rusko, a nie Turkmenistan.

Jedným slovom, Kazachstan bude čoskoro intenzívne exportovať ropu do Európy.

Azerbajdžan teraz zastáva pozíciu ako kľúčového výrobcu, tak aj tranzitnej krajiny medzi Kaspickým a Čiernym morom. Turecko jednoznačne zaujalo pozíciu hlavného energetického centra na svete – je sprievodcom pre ruský Južný potok a pravdepodobne bude sprievodcom aj pre Nabucco, ak niekedy predsa len bude postavený. Turkmenistan už predáva plyn Iránu a chce dosiahnuť až na Južnú Áziu, využijúc všetky možné potrubia Pipelinestanu, dokonca aj prostredníctvom vymysleného transafgánskeho plynovodu. Rusko a Čína sú hlavnými aktérmi Pipelinestanu – ako hlavný výrobca aj hlavný spotrebiteľ. V novej veľkej hre v Eurázii – o vedúce postavenie v Pipelinestane - EÚ naďalej hrá v juniorskej lige, keďže ani Brusel, ani množstvo európskych krajín, zdá sa, nedokáže skoordinovať to, čo nafúkane nazývajú svojou energetickou bezpečnosťou.

Čína to vidí z vlastnej perspektívy

Pokiaľ ide o Kissingerovu otázku, tá len tak ľahko nezmizne. Prezident Barack Obama a čínsky prezident Chu Ťin-tchao sa budú naďalej pridržiavať doterajšej politiky a telefonovať prezidentovi Francúzska Nicolasovi Sarkozymu, nemeckej kancelárke Angele Merkel alebo anglickému premiérovi Gordonovi Brownovi, ale nie Van Rompuyovi.

A nezávisle od toho, kedy sa zmení pesnička „šaba daba da“ na niečo iné, akékoľvek úvahy na tému slabého juanu budú zostávať v kompetencii komisára Európskej komisie pre otázky ekonomiky a finančnej politiky. Divadielko Obchodnej komory EÚ v Číne, sťažujúcej sa na priemyselný prebytok Číny a na slabý juan (keďže to spôsobuje ujmu drahému európskemu exportu) – ako sa to udialo na stretnutí v Nankingu bude taktiež zrejme pokračovať.

Bolo by komické očakávať, že predseda čínskej Centrálnej banky Čou Siao-čchuan – fakticky druhý najvplyvnejší človek v krajine – bude chcieť vyhovieť prianiam EÚ. Premiér Wen Jiabao všetko vidí zo svojej perspektívy, keďže trval na tom, že stabilný juan „je dôležitý pre stabilitu čínskej ekonomiky“.

A keďže EÚ momentálne šéfuje Švédsko, bola to povinnosť Švédov prostredníctvom švédskeho ministra zahraničných vecí Carla Bildta pricestovať do Nankingu a otvoriť pred Číňanmi zvyčajné menu. Ukľudnite prosím Severnú Kóreu a Mjanmarsko. A prosím vás, prehodnoťte otázku o sankciách voči vláde Iránu – aj napriek tomu, že Čína stále nezabúda zdôrazňovať, že sa absolútne nemieni miešať do vnútroštátnych záležitostí iných krajín. Ohľadne Iránu, málo kto počúval v „zjednotenom“ Bruseli čínskeho veľvyslanca v EÚ Seonga Ji, keď nedávno povedal: „Musíme byť veľmi opatrní, predtým, ako dospejeme k záveru o tom, že mierové jadrové technológie budú využité pre vojenské účely“. Irán zohráva dôležitú rolu v zabezpečení energetickej bezpečnosti Číny.

Pozorujúc toto všetko, sa nemôžem zbaviť myšlienky, že zatiaľ čo sa duet Van Rompuy - Ashton pripravuje spievať svoju rutinnú pesničku „šaba daba da“, hodvábna čínska karavána bude sebaisto kráčať smerom k nemiernemu zaručenému bohatstvu.

 

Pepe Eskobar

 

Zdroj: Asia Times, warandpeace.ru

 

© Autorské práva na preklad tohto textu patria vydavateľstvu Sergeja Chelemendika Slovanský dom, ktoré prevádzkuje stránku chelemendik.sk

Aby ste sa vyhli konfliktu v súvislosti s autorskými právami, prosíme všetkých, ktorí preberajú tento text, nemazať toto varovanie na konci článku.

 

Zdroj: Chelemendik.sk

 

var wm_a, wm_o;
wm_a = 0; // konverzna akcia; 0 = nie; 1 = ano
wm_o = 0; // suma za objednavku