Obrázok používateľa CEZ OKNO
TRANSYLVÁNSKY ÚSVIT: Kapitola II – Oddelenie Nula

V roku 1980, trinásť rokov po tom, ako bolo v rámci Securitate toto „okultné“ oddelenie založené, niekoľko dosiahnutých cieľov umožňovalo jasnejší obraz jeho účelu. Na začiatku Ceausescuov „vrtoch“ ohľadom založenia oddelenia spôsobil značný zmätok a mnoho problémov. Avšak už v roku 1980 bola veľmi dobre zostavená organizačná štruktúra a logistické otázky boli vhodným spôsobom vyriešené.

V skutočnosti bolo financovanie od začiatku veľmi „horúcou“ témou, keďže Ceausescu – evidentne z nevysvetliteľného dôvodu – „zabudol“ na ujasnenie, ako sa obstará. Na druhej strane, nikto nebol dostatočne odvážny, aby v tom čase ten zmätok vyriešil. Pri komunistickom diktátorovi bol akýkoľvek podnik odsúdení k nedodržiavaniu alebo aspoň k nespôsobilosti. Jedno alebo druhé spôsobovalo veľké problémy a ukončilo akéhokoľvek „podnikavého“ ducha. Metóda financovania bola taká, aká sa obvykle aplikovala v extrémnych situáciách: bol vydaný absolútny príkaz hlavy štátu a financovanie sa zabezpečilo zozbieraním financií z iných oblastí. To bol kompromis v prvých troch rokoch po založení oddelenia.

S postupom času sa veci zmenili k lepšiemu a dve tajné, operačné základne boli sprístupnené: jedna v blízkosti mesta B... a druhá v horách Retezat, blízko Valea Ursului (fiktívne mesto v záujme utajenia skutočnej polohy). Z dôvodu nárastu logistickej bázy rôzneho druhu od založenia oddelenia, v roku 1972 bola použitá nová, atraktívna taktika pre financovanie, pozostávajúca z opakovaných „diplomatických“ intervencií s Ceausescom v opatrne vybraných okamihoch. Presvedčený a dokonca zanietený ohľadom vyhliadok, ktoré ponúkal rozvoj oddelenia, zadal pokyny, aby bolo Oddelenie Nula finančne podporované dvoma „fiktívnymi spoločnosťami“ v Uruguaji. Tieto spoločnosti boli podľa oficiálnych dokumentov sprostredkovateľmi v oblasti ropného priemyslu, ale v skutočnosti boli zamerané na pranie peňazí z nezákonných transakcií latinoamerickej mafie. „Revita Unio“ a „Nann & Co.“ boli dve spoločnosti, ktoré poskytovali významné obnosy peňazí Ceausescovcom, v tej dobe spravované skutočným géniom v tejto oblasti. Bol to generál Meres, muž ktorého som mal tú možnosť stretnúť osobne. Bol pravdepodobne jeden z mála ľudí, čo mali správnu intuíciu – ešte dosť skoro pred poslednou fázou – koncom komunistického systému v Európe a Ceausescuovým pádom, alebo presnejšie, okolnosťami, ktoré mali nastať.

„Pamätaj na moje slová milý Radu,“ vravel. „V hre sú netušené sily, požierajúce základ tohto... ľudu slúžiacemu dymovej clone a podkopávajúc Ceausescua, jeho márnivé impulzy, hospodárenie... a nepracujú zvnútra. Ale moja budúcnosť a budúcnosť mojej rodiny je zabezpečená. Notorean zo Securitate o tom všetkom vie, ale som v príliš dobrej pozícii, než aby som bol zosadený. Nemyslím si, že táto situácia môže pokračovať ďalšie dva, tri roky.“

Toto sa odohralo niekedy v roku 1988 a musím priznať, že to bolo akési hrozivé, pretože pri eskalácii inšpirujúcej rétoriky generál potom pojal domnienku, že Ceausescu nemá šancu na „čistý“ útek pred zlosťou ľudí, a že tie isté okultné sily (ktoré vtedy nemenoval) nespôsobia len jeho pád, ale aj postupné prevzatie moci. Následný politický a hospodársky vývoj krajiny potvrdil jeho slová ohľadom odplaty.

Meres v roku 1989 náhle zmizol, tesne pred revolúciou. Nemohol si vybrať lepší moment, keďže „otrasy,“ ktoré zovreli komunistický systém v Európe tej doby, neposkytovali potrebný čas pre úplné vyšetrenie nájdenia „vinníka,“ ako vyžadoval bežný proces. Aj keď sa spoliehal na svoj veľký vplyv a tajnú moc fungujúcu skoro neustále v pozadí, generál Meres nikdy neuviedol ani náznak o mieste, kam by mohol on a jeho rodina utiecť. Jeho komplexná osobnosť spôsobila jeho konanie ako veľmi silnú a vplyvnú, ale prakticky neviditeľnú a neznámu bábku.

Bol som jeden z mála ľudí, ktorí mali prístup k jeho blízkemu okoliu, ale aj tak som nevedel skoro nič o ňom a jeho veľmi diskrétnom živote. Jeho zmysel pre sebazachovanie, jeho rafinované ego a výnimočná intuícia v podnikaní viedli k pozoruhodnému finančnému úspechu v spravovaní oboch spoločností.

Tie boli vskutku založené vďaka jeho veľmi silným diplomatickým vzťahom, na ktoré Ceausescu sám niekedy spoliehal pri dosahovaní rôznych vecí. Aj keď to bola na začiatku len zvesť, teraz je už isté vo vyšších kruhoch, že Meres bol hlavnou postavou, ktorá bola za otvorením a doplnením kontroverzného účtu Ceausescuových, ktorého hodnota bola odhadovaná na približne jednu miliardu dolárov.

Len generál a asi dvaja alebo traja iní ľudia vedia koľko peňazí bolo presne na tom účte uložených a čo s ním teraz je – to je otázka, ktorá priťahuje enormný záujem neustále. Je ale ľahké odhadnúť, že generál Meres, ktorému Ceausescu prenechal voľnú ruku pri spravovaní dvoch fiktívnych spoločností v Uruguaji, sa nezastavil len pri dopĺňaní osobného účtu diktátora, ale taktiež si naplnil aj svoje vrecká veľkým množstvom zahraničných valút. Ceausescu o tom možno vedel, ale to bol jediný prípad, kedy nepodnikol žiadne kroky, keďže v hre boli jeho vlastné záujmy a nájsť vhodnú náhradu by bolo veľmi obtiažne a taktiež citlivé.

Človek sa môže len domnievať, že sa uzatvorila tichá a obojstranne výhodná dohoda medzi Meresom a Ceausescuom, kde sa ani jeden nezaujímal o to, čo robí druhý. To je dôvodom, prečo bola pozícia generála Meresa v politickej a hospodárskej mašinérii tak špecifická a tí, ktorí ho poznali, ho považovali za šedú eminenciu. Meres bol vskutku nezničiteľný a ako viem, tak to bol jediný prípad, ktorý Ceausescu akceptoval bez komentáru v rámci celej svojej kariéry komunistického diktátora.

Dnes je to ešte viac pravdepodobné. Meres žije svoj zlatý život na jednom z Baleárskych ostrovov alebo v radosti na Kréte, sledujúc z diaľky – so zlovestným úsmevom na tvári – ako pracuje moc v Bukurešti. Z iného uhla pohľadu stratilo Rumunsko muža s mimoriadnymi organizačnými a rozhodovacími schopnosťami. Generál Meres mohol byť jedným z hlavných pilierov štátu, ale pri tom je skoro isté, že vedel o určitých tajných informáciách, ktoré spôsobili jeho „odchod do dôchodku“ predčasne. Jeho intuícia a diplomatická skúsenosť mu tak veľkou mierou pomohla pri odchode v najlepšej chvíli.

Ceausescu prikázal, aby bolo Oddelenie Nula štedro podporované z financií, ktoré Meres spravoval v oboch spoločnostiach v zahraničí. Od roku 1968 do roku 1980 bolo Oddelenie Nula vedené nie viac ako piatimi vedúcimi oddelení, ale z tých všetkých vynikol len plukovník Obadea (po jeho menovaní v roku 1979) kvôli jeho podnikavému duchu a novým myšlienkam, ktoré napomohli značnou mierou k zlepšeniu aktivity oddelenia.

Keďže pole pôsobnosti oddelenia Securitate bolo v tej dobe stále trochu nejasné a nikto nemal žiadne skúsenosti alebo nápady o tom, ako je potrebné pracovať. Obadea mal veľkú príležitosť na to, aby dostal voľnosť v rozhodovaní v dobe, keď bolo oddelenie osamostatnené a jeho aktivity v zozname v kategórii prísne tajné. Toto samozrejme znamenalo, že pozícia plukovníka Obadeu v hierarchii štátnej moci bola trochu podobná ministerskej pozícii. Avšak kvôli jeho plne špeciálnemu zameraniu v aparáte Securitate bola plukovníkova pozícia silnejšia a dokonca i vplyvnejšia, približujúca sa viac štátnemu predsedovi vlády, ale s nemožnosťou ovládania v rámci politickej sféry.

Pri tvorení štruktúry oddelenia, v ktorom pôsobil ako jeho vedúci, dodržiaval plukovník Obadea jednoduchý princíp: informácie musia byť odovzdávané priamo (maximálne s jedným prostredníkom) a operácie musia prebiehať podľa plánu. Avšak pritom bolo nevyhnutné, aby tí, čo boli zvolení pre prácu do oddelenia, boli vysoko kompetentní a dokonca profesionálni vo svojej oblasti.

Plukovník disponoval inštinktom, že v záujme implementácie týchto základných myšlienok nesmie byť žiaden kompromis. Potreboval špeciálne vybavenie a nadovšetko polovojenské elitné skupiny, špeciálne trénované pre neobvyklé zásahy. Na základe protokolu, spojeného s jeho pozíciou, bol plukovník Obadea jedným z niekoľkých ľudí, ktorí mali k Ceausescuovi priamy prístup bez ohľadu na okolnosti.

Správy boli predstavené diktátorovi osobne Obadeom a potom odovzdané v ten istý deň, keďže – ako krok maximálnej bezpečnosti – boli iba na jednom origináli a podpísané a zapečatené výhradne plukovníkom. Jeho pozícia bol tak silná, že nemusel vysvetľovať svoje jednanie nikomu inému, než prezidentovi štátu a vedúcej osobe Securitate. Avšak na druhej strane mal tú moc požadovať pomoc a podporu akejkoľvek inštitúcie v krajine. Bola zriadená súkromná telefónna linka medzi ním a Ceausescuom a informácie a správy prijímané z Oddelenia Nula boli kategorizované ako štátne tajomstvo – klasifikačná úroveň: 5. Prístup mal výhradne Ceausescu, vedúci Securitate, predseda Zboru a prirodzene sám Obadea.

Najprv (krátko po menovaní vedúcim Oddelenia Nula) predstavil plukovník diktátorov zoznam šestnástich návrhov, vytvárajúcich kľúčovú infraštruktúru pre operácie oddelenia. Ceausescu ich všetky povolil. Avšak následne pri svojej rafinovanosti a obavách, že by moc Obadeu mohla ustanoviť nebezpečný precedens, vytvoril Ceausescu „bezpečnostné uzávery.“ V dôsledku toho už nemohol plukovník jednať a zasahovať všetkými inštitúciami v krajine, ale len tými, ktoré operovali vo vzťahu k činnosti oddelenia. Hranice tohto vymedzenia boli ale veľmi neurčité. Ďalším obmedzením bolo, že Obadea už viac nemal prístup k iným štátnym tajným informáciám, alebo k tým, ktoré boli v rámci Securitate mimo jeho oddelenia. Nakoniec musel akceptovať, že vedúci Securitate mal pre potreby Ceausescua možnosť spisovať správy o nálezoch, ale bez vedúceho Securitate nemal žiadne rozhodovacie práva.

Aj tak z dôvodu špecifickosti oddelenia tieto mierne „úpravy“ plukovníka Obadeu neohrozili. Jeho výborný výkon v nasledujúcich rokoch dokázal profesionalitu a schopnosť vyriešiť často komplikované vzťahy s podriadenými. Tieto špeciálne bezpečnostné opatrenia sa ukázali ako vysoko efektívne dokonca aj niekoľko rokov po revolúcii, čo dokázalo, že Oddelenie Nula bolo zostavené na veľmi pevnom a bezpečnom základe.

Verím, že tajné informácie v spisoch na Oddelení Nula boli uchovávané lepšie než vojenské tajné informácie, či tajné informácie rozviedky. Tieto spisy boli dodávané Ceausescuovi a vyznačovali sa niekoľkými znakmi, ako ukazuje obrázok:

 

Po tom, ako si hlava štátu pozrela obsah správ a prejednala ich s Obadeom, bol spis odovzdaný plukovníkovi a uzatvorený v špeciálnom trezore v jeho pracovni, v operačnej základni vo Valea Ursului. Predtým bol spis zapečatený širokou červenou páskou a olovenou pečaťou. Na páske stálo:

LIMITOVANÝ PRÍSTUP
1. PREZIDENT
2. VEDÚCI ODDELENIA NULA
3. VEDÚCI SECURITATE

-pokračovanie-


Všetky časti seriálu postupne nájdete na tejto adrese.


Z anglického originálu: Radu Cinamar, Peter Moon, “Transylvanian SUNRISE”

Preklad: M.B.

Korektúry: Sokol

exkluzívne.cez.okno


Tento článok, ktorý sme pre vás preložili, má 1547 slov.

Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť a je to vo Vašich možnostiach
prispejte prosím na ďalší chod portálu

č.ú. 0404091578/0900

IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX


Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue

Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE

›› BILANCIE PORTÁLU

 


 

Súvisiace:

Odhalenie
http://www.cez-okno.net/rubrika/odhalenie

 


január 18, 2017 00:40 dopoludnia
  • Komentáre

0 Komentáre

 

 

Top