Stratený labyrint Starovekého Egypta – druhá časť

Stratený labyrint Starovekého Egypta je kolosálny chrám údajne obsahujúci 3000 nádherne zdobených izieb navzájom prepojených zmätočným komplexom chodieb, komnát, stĺporadí a schodísk. Labyrint bol opakovane detailne opisovaný mnohými klasickými dejepiscami počas obdobia od 5. storočia pred Kristom až po 1. storočie po Kristovi, čo naznačuje, že skutočne existoval. Za akým účelom bol však tento masívny komplex postavený?

HLEDÁNÍ MĚSTA BOHŮ V. 4

"Pyramidy jsou Kamenná razítka života, která začnou pracovat tehdy, když se Bohové, kteří stráží Život, rozhodnou spustit na ně svou životodárnou energii, aby z tohoto Razítka vycházely jako na běžícím pásu četné životní formy, které jsou tak navzájem propojeny, tak propleteny, že třeba jen bez pavouka, například, život člověka není možný. Člověk si myslí, že ví všechno a že je nejvyšším stupněm rozvoje Živého. Ale notoricky známý pavouk si to myslí taky. Každá buňka si to myslí taky. Každá molekula si to myslí taky. Každý atom se považuje za hvězdu... Pyramidy, které je možné nazvat Kamenné čipy života..."

Stratený labyrint Starovekého Egypta – prvá časť

„Na vlastné oči som ho videl a nemám slov. Ak by niekto zrátal všetky budovy a umelecké diela Grécka, zdali by sa menšie, vo vynaloženej námahe aj nákladoch oproti tomuto labyrintu... Aj pyramídy sú neopísateľné, každá z nich sa vyrovnala mnohým aj veľkým stavbám gréckym, no labyrint prekonáva aj pyramídy.“

Henge – znázornenie sveta

Ako mesiac v splne pokojne stúpal na nočnú oblohu a zalieval Aveburský henge bledou žiarou, majestátne monolitické kamene vrhali skrz trávu priehľadné tiene. Chladný nočný vánok bol ťažký od rosy a hmly, rovnako ako atmosféra bola oťažená očakávaním. Odrazu, spoza jedného z masívnych kameňov, ticho vstúpila do ústredného kruhu prízračná postava s hlavou prezrádzajúcou podobu vlka. Zhromaždený dav na svahoch sa naraz tlmene nadýchol.

Stránky

Top