Koktejl, o nějž multikulturalisté usilují, bude nestravitelný a povede k novým hlubokým frustracím a k narůstání napětí mezi odlišnými kulturními a civilizačními okruhy. První náznaky takové budoucnosti vidím v Evropě v podobě současného „stěhování národů“. Konflikty, které v některých zemích toto umělé prolínání kultur již dnes vyvolává, jsou pouze náznakem budoucího střetu, k němuž – pokud bude vše takto pokračovat – neodvratně musí dojít. Šestým okruhem mých obav z budoucnosti je multikulturalismus. Aby nebylo mýlky: vzájemné působení a obohacování jednotlivých kultur je jevem přirozeným, pradávným a ve své podstatě plodným. Probíhalo odedávna více či méně spontánně. Nemusíme chodit daleko.

Svetová literatúra po druhej svetovej vojne splodila mnoho diel, ktoré svet varujú pred zotročením ľudstva v dôsledku vlastnej hlúposti. Väčšina z týchto prác je písaná ako science fiction, ako príklad známy román 1984 od Georgea Orwella. Do tohto žánru patrí tiež dielo z medzivojnového obdobia, ktorému sa chcem venovať v tomto článku, „Válka s mloky“ od Karla Čapka. Bez ohľadu na svetonázor autora je táto kniha v mnohých smeroch prorocká a možno pozorovať veľmi nepríjemnú paralelu s dnešným stavom vecí.

Tohto roku sa nijako nedalo vyhnúť pripomienke 20. výročia nežnej inscenácie. Spomienky, informácie, vystúpenia... A aj keď človek chcel vnímať túto záplavu len tak okrajovo, jednu vec si nemohol nevšimnúť. Opakovala sa totiž pomerne pravidelne – či v rozhovoroch s pamätníkmi, či v politicky ladených spomienkach. Najmä naši intelektuáli najintelektuálovitejší, ktorí stáli voľakedy v centre diania, nám vysvetľovali, prečo vlastne dobabrali všetko, čo sa dalo: pretože národ ešte nebol zrelý na demokraciu. Ako ináč. Dokonca aj nacionalisti tu boli! Nie je vám to nejaké povedomé? Nuž, keď si spomeniete, koľko starých kádrov z 50. rokov, ktorí aj pre normalizátorov boli prisilný tabak, sa v tom čase prepracovalo do centra diania, či ich priamych potomkov, začne vám svitať. Ale áno, veď toto sme tu už raz mali!

Salem, predmestie Štokholmu, 9. decembra 2000. Je práve po polnoci, keď sa multikultúrny gang o počte približne 15 ľudí približuje k švédskemu chlapcovi stojacemu na autobusovej zastávke. Ten práve odchádza z jednej oslavy a čaká na autobus domov. „Skurvený rasista!“ kričí gang, keď sa k nemu približuje. Švédska dievčina s dlhými blond vlasmi naňho kričí s cudzineckým prízvukom: „Skurvený rasista! Trúfaš si ostať? Si vystrašený?“

iDNES | Vtipy, v nichž jsou Francouzi žabožrouti, Britové suchaři, Češi pivaři a Italové pánbíčkáři, už jaksi vyčpěly. Hlavně díky mohutným přistěhovaleckým vlnám už taková zjednodušení neplatí ani se zavřenýma očima. Některé země nyní na vládní úrovni zahajují něco, s čím se dříve rozhodně nepočítalo. Hledají způsob, jak definovat národní identitu. Původně převládala v evropských zemích, kam mířili přistěhovalci zejména z Asie a Afriky, idea multikulturalismu. Podle ní nově přicházející přinášejí svoji vlastní kulturu, která bude respektována a obohatí tu stávající. Stále více se však nyní zdá, že se něco nepovedlo. Místo aby kultury do sebe vrůstaly, stávají se z nich jakési "paralelní světy".

Barijapúr | Statisíce hinduistů se v úterý v Nepálu účastnily náboženské slavnosti, při níž bylo rituálně zabito více než 200 000 ptáků a zvířat. Jde o největší rituální zvířecí oběť na světě, uvedl představitel nepálské vlády Taranath Gautam. Hrdla živočichů obětovaných bohyni moci Gadhimai proťaly tradiční nože chukuri přes protesty ochránců zvířat z celého světa, uvádějí BBC a agentura AP. Dvoudenního festivalu, který se koná každých pět let, se účastní statisíce lidí, kteří s sebou přivedli zvířata a ptáky určené k uctění bohyně, k odvrácení zla a získání prosperity. Obětováni jsou buvoli, kozy, slepice a holubi. Jsou jim uťaty hlavy nebo protnuta hrdla noži chukury. Věřící se nejprve sešli a modlili se a věnovali se dalším rituálům vedeným duchovními z chrámu bohyně Gadhimai v Barijapúru. Poté odešli v ranní mlze k ohradě se zvířaty.

Nóvyj Region | Prvé „nezávislé“ voľby v Kosove, ktoré sú organizované vládnymi orgánmi, bez kontroly administrácie OSN a OBSN, môžu vyvolať vážne rozkoly v krajine, alebo môžu byť úplne zmätočné. Nepripravenosť miestnych orgánov na uskutočnenie komunálnych volieb vyvoláva presvedčenie, tak u miestnej opozícii, ako aj u vedenia OSN. Európski experti sa obávajú, že voľby vo vzdorujúcej provincii sa budú konať „afgánskou cestou“. V Kosove sa budú túto nedeľu konať komunálne voľby. Oni budú prvými všeobecnými voľbami odvtedy, ako 17. februára 2008 albánske úrady južnej provincie Srbska jednostranne vyhlásili svoju nezávislosť od Belehradu.

Médiá zbožňujú nešťastia. Sotva možno polhodinu pozerať správy bez toho, aby sme počuli hrozivé správy o „klimatických zmenách“ alebo ďalších ekokatastrofách. A počas posledných rokov televízni znalci nepretržite varujú, že bez masívnych dotácií z Wall Street či povinného očkovania proti prasacej chrípke sa zrúti celý svet. Toto všetko po rokoch rozprávania o teroristických útokoch a možnej infikácii strednej triedy epidémiou afrického AIDS. Samozrejme, nie všetko z toho je len hystéria a Spojené štáty bez debaty čelia vážnym ekonomickým a bezpečnostným výzvam. Ale o najzreteľnejšej, najnebezpečnejšej katastrofe črtajúcej sa na americkom horizonte a, čo je dôležité, katastrofe, ktorej možno predísť, nikto v médiách ani v politike nechce hovoriť.

Každodenné skúsenosti obyvateľov Krompách a Turzovky s cigánskou kriminalitou...

Torontský denník Sun prináša článok, kde samotní príslušníci imigrantských menšín vyslovujú nespokojnosť s dávnym nápadom kanadskej vlády pobádať novoprišlých imigrantov uchovať si svoju vlastnú kultúru, svoj jazyk, vierovyznanie a hodnotový systém. Zubár, poslanec a bývalý politik Gordon Čong, ktorý má čínsky pôvod, hovorí, že toto rozhodnutie vlády občanom čínskeho pôvodu umožňuje žiť v komunitách, v ktorých môžu žiť, pracovať, nakupovať, čítať, zabávať sa a dostávať sa k sociálnym službám v komunitách, podobajúcich sa na getá, ktoré sa dnes vyskytujú na niekoľkých miestach v Toronte. Niektorí z nich ani nikdy nemusia vyjsť von z tých komunít a ochutnať život mimo nich.

Porážka fašizmu a nacizmu po druhej svetovej vojne vytvorila potenciálne podmienky na odstránenie diskriminácie, izolácie a prenasledovania Rómov, ako aj na vytvorenie takej politiky štátu, ktorá by riešila problémy rómskeho etnika bez ideologického pátosu. Na jednej strane s proklamovaním ich rovnoprávnosti ako občanov a so zrušením diskriminačných úprav vyplývajúcich z rasových teórií fašizmu sa v zložkách štátnej správy rôznych stupňov prejavovala voči nim neprimeraná tolerancia, benevolencia až súcit v snahe pomôcť im. Obchádzali sa priestupky i trestné činy, porušovanie zákonov sa ospravedlňovalo ich zaostalosťou a nízkou kultúrnou úrovňou, čo sprevádzali obavy pred obvineniami z rasizmu.

Londýn | Novým hitom na YouTube je video, ktoré hrozí, že za pár desiatok rokov bude v Európe žiť viac moslimov než nemoslimov. Sedemapolminútový šot, ktorý už videlo viac ako 10 miliónov ľudí, prináša bilanciu európskej "moslimskej demografie". Podľa videa sa za dvadsať rokov počet moslimov na "starom" kontinente zdvojnásobí z 52 na 104 miliónov osôb.

No comment?

“O 50 rokov tu dokonca už ani žiadni bieli ľudia nebudú”, povedal mi môj patologický blízkovýchodný sused. Vedel, že som americký Indián, a tak očakával, že budem nad jeho vidinou od radosti tancovať. Netancoval som. Ja považujem jeho postoj - a postoj jeho nahnevanej černošskej manželky - za odporný. Nemám rád, keď o mne niečo automaticky predpokladajú alebo keď mi chce niekto niečo predpisovať, v hocijakej záležitosti, ale zvlášť keď ide o rasu. Nikto nebude tomuto Indiánovi predpisovať, čo si má myslieť! Ja môžem mať rád alebo nerád koho sa mi zachce a z akéhokoľvek dôvodu. Títo moji dvaja susedia sú očividne rasisti. A zo mňa si urobili obeť toho svojho rasizmu. Keďže nie som biely, automaticky predpokladali, že som ich prirodzený spojenec v rozhorčení a neprívetivosti voči bielej rase. Posudzovali ma podľa farby mojej pleti, ako sa vraví.