Dokument sleduje životné a pracovné podmienky v jednej z mnohých tovární na rifle v Číne. Sústreďuje sa pri tom na osud 16 ročnej Jasmíny, ktorá prichádza z vidieka do mesta hľadať prácu. Avšak totalita, trestajúca angažovanie sa v odboroch a štrajkoch pobytom v pracovných táboroch, v krajine známej ako najväčší zdroj lacnej pracovnej sily, pripraví Jasmíne veľmi nemilé prekvapenie. Film, nakrútený bez povolenia čínskych úradov, ponúka alarmujúcu správu o ekonomických tlakoch západných spoločností a ich dôsledkoch na ľuďoch, zatiaľ čo skutočné zisky ktoré pracovníci vytvárajú, zostávajú v rukách obchodníkov krajín “prvého sveta”. Dokument načrtáva skutočnú cenu výrobkov so známkou “made in china” a núti diváka zamyslieť sa nad svojou rolou v tomto nekalom biznise.

"Pokud si nedokážete odepřít své osobní touhy a obětovat je ve prospěch svého druhu, nemá váš druh naději na přežití."
Lidé, zcela ve stylu své myšlenkové primitivnosti, mají rádi, když jim někdo jasně označí, co je dobro a co je zlo. Kapitalismus je dobro a komunismus byl zlo. Máslo bylo dřív dobré a umělé tuky zlé, teď je máslo zlé a umělé tuky dobré. Je jen málo filmů, které donutí diváky přemýšlet a které neoznačí nikoho za viníka, ale ukáží příčiny jeho chování.

Filmový projekt o sile spolupráce a internetu...

Tento film odsúdili (nielen) americkí konzervatívni pravičiari, ale tiež aj liberáli, ktorým asi vadí vo všeobecnosti národnooslobodzovací boj, v ktorom sú domorodcom načisto ľahostajné rifle a kokakola. A asi im vadí aj spoločenské (skupinové) vedomie (podľa nich je to len nevedomie) prírodných mimozemšťanov. No a obul sa do toho - čo čert nechcel (alebo chcel?) - aj Vatikán.

Prvým filmom o týchto dramatických a znepokojivých udalostiach bol televízny dokument Lindy Moulton-Howeovej, absolventky Stanfordskej univerzity v Connectitutu v odbore masovo-komunikačných prostriedkov, ktorá sa postupne profilovala na experta číslo jeden vo výskume mutilácií. „Podivná žatva“ (Strange Harvest) z roku 1980 predstavovala šokujúce odhalenie mrzačenia dobytka pred zrakmi verejnosti, načo o deväť rokov nasledovala kniha „Mimozemská žatva“ (Alien Harvest) a v roku 1993 pokračovanie predošlého filmu s vynikajúcou štúdiou „Záblesky inej reality“ (Glimpses of Other Realities). Všetky tieto diela priniesli predovšetkým vyjadrenia odborníkov, menovite z oblasti veterinárnych vied. „Rez na krku kobyly bol vykonaný výnimočné čisto“, spomína si na prvé stretnutie so zmrzačenou kobylou Dr. John Henry Altshuler z Rose Medical Center v Denveri. "Moju pozornosť upútal jemne sčernený okraj rezu, čo vyzeralo, akoby mäso oddelili chirurgickým plameňovým rezačom".

Na letošních prosincových filmových festivalech v Santa Fe a Myrtle Beach měl premiéru dokument o zdravotních účincích mobilní telefonie s názvem Full Signal (Plný signál). Tento dokument (61 minut) se stal vítězem!!! Což zní slibně, pokud bude uveden do kin (a nikoli stažen, což by bylo docela pochopitelné), mohlo by se zase o pár lidí více začít zajímat o bezprecedentní pokus na živých tvorech, kterým je nepřetržité vystavení miliónů lidí nekontrolovanému elektromagnetickému záření. Film se ještě nepromítá, zatím je k dispozici trailer. Doufám, že se nejedná o desinfo a propagandu... uvidíme, až to uvidíme (jestli to někdy uvidíme). Každopádně to beru jako dobrou zprávu, že se někdo o tyhle věci zajímá a zveřejňuje...

Predstavte si svet, v ktorom sú všetci ľudia k sebe dobrí, láskaví, delia sa o všetko spoločne, nepotrebujú peniaze a žijú v súlade s prírodou. Nemožné? "La Belle Verte" je francúzsky film z roku 1996, ktorý bol v Európskej únii zakázaný. To je dôvod, prečo je ho taký problém nájsť, aj keď v ňom hrajú známi herci ako Vincent Lindon a Coline Serreau. Je to film, ktorý hovorí otvorene o našej spoločnosti. S humorom vykresľuje aký je nesprávny dnešný pohľad na tento svet. Mnohí ľudia už dávno tušili, že niečo nie je v poriadku, ale tento film si nedáva servítku pred ústa a nebojí sa povedať že chorá je naša spoločnosť, ktorá nevie čo je láska, že chorá je naša veda a technika, naše stravovanie, politika a najmä to, že ešte stále používame peniaze.

Odporcovia tohto kontroverzného režiséra mu v každom filme vyčítajú jednostrannosť, zaujatosť, nedostatok faktov, generalizácie na základe drobných „detailov“ a individuálnych osudov, atď. Lenže práve tieto detaily, je to, čo mňa osobne v jeho filmoch vždy najviac dostane – rovnako ako aj v iných „protisystémových“ dokumentoch. Drobné detaily, nie všeobecné reči. Práve vďaka ním je možné lepšie pochopiť celok. Autentické zábery bežných ľudí, ulíc, miest, príbehy zo životov obyčajných ľudí. Je to tak obrovský kontrast v porovnaní s vyšperkovanou realitou amerického filmového a televízneho priemyslu, ktorou sme zaplavovaní.

Dokumentárna snímka The Collapse of Communism: The Untold Story (Kolaps komunizmu: nevysloviteľný príbeh) amerického filmára českého pôvodu Roberta Buchara je pohľadom do zákulisia Zamatovej revolúcie. Autor (nar. 1951) ja absolventom FAMU, od roku 1981 žije v USA, od roku 1989 je profesorom na Columbia College v Chicagu, zároveň je producentom, kameramanom a režisérom. V roku 1999 nakrútil dokument Velvet Hangover (Zamatové bolesti hlavy), z ktorého o niekoľko rokov vznikla kniha Czech New Wave Filmmakers in Interviews (Filmoví tvorcovia Českej novej vlny v rozhovoroch). V jeho najnovšom diele objasňuje pozadie Zamatovej revolúcie viacero ľudí, ktorí boli rozličným spôsobom zainteresovaní do kľúčovej historickej udalosti na oboch stranách barikády. Autor popri filmovej verzii pripravuje knižnú podobu pod názvom And Reality Be Damned… What Media Didn't Tell You about the End of the Cold War and Fall of Communism in Europe (A skutočnosť buď zatratená… Čo vám média nepovedali o konci studenej vojny a páde komunizmu v Európe).

Pri výbuchu vesmírnej stanice Patriot osvietila oblohu medzi Dallasom a Washingtonom obrovská explózia a na územie Ameriky sa znieslo more trosiek. Psychiatrička Carol Bennel má obavu, že neznáma látka z paluby lode sa nepozorovane dostáva do ulíc mesta k nej domov. Carol sa spojí so svojím kolegom Benom Driscollom a zverí sa mu so svojím tušením. Zdá sa totiž, že v celom Washingtone jej obava nikoho nezaujíma. Epidémia sa šíri a Carol si uvedomuje, že tí, ktorí by s vírom mali bojovať, šíri niečo omnoho horšieho – zárodky neznámeho víru, ktoré zaútočia na DNA spiaceho človeka a postupne ho premenia na niečo, čo je nám navlas podobné, ale zbavené všetkých emócií. Behom jedinej noci sa väčšina ľudí v jej blízkosti premení na bytosti, ktoré majú jediný cieľ: infikovať druhých a ovládnuť priestor...

Istý Angličan cestujúci po kolóniách v roku 1760 zistil, že kolonisti "dychtivo a netrpezlivo očakávajú tú osudovo predurčenú chvíľu, kedy bude Amerika nariaďovať zákony zbytku sveta". Kto iný ako Robert Kagan, poradca americkej vlády v oblasti zahraničnej politiky, blízky spolupracovník Williama Kristola a spoluautor dielka Project for the New American Century spichnutého krátko pred začiatkom poslednej americkej dekády, by si mohol dovoliť napísať politicky nekorektnú knihu o americkej agresivite Nebezpečný národ - zahraničná politika USA 1700-1900, vysmiať sa v nej mýtom, ktoré tvoria kostru americkej ideológie a ešte ju aj dobre predať. (Pridanie videa s dabingom; aktualizácia 25. 9. 2009)

V případě Al Goreho filmu An Inconvenient Truth (Nepohodlná pravda) nakonec narazila kosa na kámen ve formě zdrcujícícího dokumentárního filmu britské televize, který už dnes shlédly milióny lidí i na internetu. Navzdory okázalému titulu je „Velký podvod s globálním oteplováním“ filmový dokument spočívající na zdravé nefalšované vědě a rozhovorech se skutečnými klimatology, včetně mé maličkosti. Na druhou stranu Goreho film „Nepohodlná pravda“ je z největší části prezentací založenou pouze na emocích jediného politika.

Film představuje odklon od konvenčního “světonázoru”. Požaduje od diváka fantazii a otevřenou mysl – nechce totiž nic víc než přinést důkazy pro přehodnocení dosud známého vnímání světa. Diváci jsou tak v podobné situaci jako Koperníkovi současníci, když je učenec na přelomu 15. a 16. století přesvědčoval, že Země není středem vesmíru. Snímek vtáhne diváky do světa, kde je demonstrována kvantová nejistota, kde protagonistka aktivuje a prožívá neurologické procesy a změny způsobu vnímání – v tomto světě je všechno živé a každá myšlenka mění realitu.

Rozsiahly dokument o dobe, v ktorej žijeme, so slovenskými alebo s českými titulkami! Titulky si môžete prepnúť kliknutím na ikonku vedľa CC. Ak chcete väčšie titulky, pozerajte priamo na Google Video.

Dňa 11. septembra 2001 sa filmár Paul Cross venoval zostrihu vo Washingtone D. C., keď sa dopočul o "teroristickom" útoku. Päť hodín na to sa dostavil na miesto údajného dopadu osobného lietadla (Pentagon) a na vlastné oči sa presvedčil, že oficiálna historka je lživá. "Nebolo tam žiadnych trosiek po páde osobného lietadla, trávnik nebol spálený a stĺpy osvetlenia, ploty a stavebný materiál v predpokladanej trase padajúceho lietadla nebol ani dotknutý", povedal mi Cross. "A keď v tomto prípade išlo o fingovaný útok, tak to potom platí aj o útoku na WTC".

Dej filmu sa odohráva v 40-tych rokoch v čase protektorátu a okupácie Čiech a Moravy Nemcami. Eliška je mladé dievča, ktoré nestihlo doštudovať za lekárku, keďže násilne zavreli vysoké školy. Pracuje ako zdravotná sestra v mestskej nemocnici, kde má milostný pomer so sympatickým a úspešným chirurgom Richardom. Oni obaja aj s ďalším doktorom sú zapojení do tajného domáceho odboja. Jednej noci privezú na chirurgiu ťažko zraneného muža, dedinčana zo vzdialených pohraničných hôr. Muž nutne potrebuje transfúziu. Má rovnakú krvnú skupinu ako Eliška, ktorá mu darcovstvom zachráni život. Tak sa krvou naviaže puto, ktoré v príbehu vyústi do zvláštneho, neobyčajne silného milostného vzťahu medzi modernou, vzdelanou Eliškou a Jozom - barbarským mužom s detskou dušou.

Takmer dvojhodinový unikátny dokument, ktorý odkrýva súvislosti náboženstiev, 11. septembra, finančných korporácií a ľudí, disponujúcich určitým skrytým poznaním, nedostupným širokým masám verejnosti, ktorá žije v iluzórnom svete, honosne nazývanom "realita života". So slovenskými titulkami.

Magický Egypt je 8-dielna dokumentárna séria, ktorá v mnohom nadväzuje na dokumentárnu sériu „Okom Boha Hóra“. Vznikla pravdepodobne ako rozšírenie dokumentu „Mystérium Sfingy“ (1993) nezávislého archeológa Johna Anthony Westa. Prechádza postupne niektoré neparadigmatické aspekty mýtickej egyptskej kultúry.