VIDEO: Okom Boha Hóra 7 - Dendera, počiatky astronómie

Egyptskú kultúru ovplyvnilo učenie niekoľkých náboženských chrámov postavených na starostlivo zvolených miestach pozdĺž Nílu. Podľa egyptských kňazov potrebuje každá forma vo vesmíre, ktorá rastie, svoju schránku, aby sa mohla vyvíjať v čase. Chrámy predstavovali schránky umožňujúce rozvoj egyptskej civilizácie. Každý z týchto egyptských chrámov sa špecializoval na inú oblasť. Ich cieľom bolo oznámiť ľudu základné princípy a pravdy. Každý chrám fungoval ako iný orgán tela Zeme s odlišnou funkciou a zameriaval sa na výučbu a prieskum iného náboženského subjektu. Tak vytvárali predstavu o Bohu.

1. časť: Egyptská minulosť, 1. kapitola: Pramene a zvláštnosti IV.

Egyptskí kňazi tento text Krantorovi preložili a ich správa bola v úplnom súhlase s tým, čo uvádzal Platón v dialógu Tímaios, ktorý kňazi poznali. Hoci Egyptológovia prehlasujú, že o podobnom stĺpe či existencii akýchkoľvek textov súvisiacich s príbehom o Atlantíde nič nevedia, je to len sotva presvedčivý argument; Atlantída mohla byť veľakrát zmieňovaná v nespočetných dokumentoch, ktoré sa stratili, keď boli rozsiahle knižnice vypálené alebo vyplienené fanatickými vyznávačmi nových náboženstiev, ktoré sa nakoniec ujali v Európe a na Strednom východe. Položme si túto otázku: máme nádej, že niektorý neoceniteľný zvitok, ktorý nám poskytne nutné podrobnosti, môže byť ešte nájdený v starých ruinách niektorej bahnom či pieskom zavalenej starovekej svätyne či hrobky? Ak je niečo pravdy na teórii časových schránok, obsahujúcich dôležité informácie pre budúcnosť, teóriu, ktorá je tak obľúbená medzi modernými metafyzikmi a bádateľmi, ktorí sa zaoberajú okrajovými oblasťami vedy, odpoveď musí znieť: „Áno!“

1. časť: Egyptská minulosť, 1. kapitola: Pramene a zvláštnosti III.

Diodóros Sicílsky, ktorý písal v prvom storočí pr. n. l., nám hovorí:
„Egypťania boli cudzinci, ktorí sa v pradávnych dobách usadili na brehoch Nílu, kam so sebou priniesli civilizáciu svojej materskej zeme, umenie písma a vybrúsený jazyk. Prišli zo smeru západu slnka a boli najstaršími ľuďmi.“ 5
Tieto komentáre v omnoho neskoršej dobe podporil profesor W. B. Emery vo svojej knihe „Archaický Egypt“, v ktorej uvádza:

1. časť: Egyptská minulosť, 1. kapitola: Pramene a zvláštnosti II.

Pre tých, ktorí nie sú oboznámení s príbehom Atlantídy, takzvanej „Starej zeme“: V dávnych dobách ľudia verili, že v oblasti severného Atlantiku kedysi jestvoval ostrovný kontinent, ktorého presné umiestnenie je predmetom diskusií učencov až do dnešných dní; bádatelia vytvorili tiež alternatívne teórie v snahe objasniť mnohé mýty a legendy, ktoré sa k tejto bájnej zemi viažu. Avšak najlepšie známe pojednanie o Atlantíde je obsiahnuté v Platónových dialógoch Tímaios a Kritias, v ktorých tento filozof popisuje jej pokročilú technológiu, veľkolepú architektúru, nezvyklé spoločenské usporiadanie a faktory, ktoré sa spolupodieľali na jej konečnom páde, ktorý sa časovo zhodoval s biblickou potopou a obdobnými legendami po celom svete. Pôvodným rozprávačom tohto príbehu bol Solón (639-559 p. n. l.), jeden zo siedmich gréckych mudrcov, ktorý bol všeobecne považovaný za najmúdrejšieho.

Stránky

Top