Jednou z hlavných príčin konfliktov medzi národmi boli protichodné náboženské a filozofické názory. Boli to práve také rozdiely v poňatí náboženstva, ktoré od trinásteho do sedemnásteho storočia zatiahli Európu do takmer štyri storočia trvajúcich ustavičných vojen.

Pre Európanov znamená medicína vedu a liečenie chorôb, ktoré zasiahli telo. Pre domorodých Američanov bola medicína ľahko a úplne prirodzene zameniteľná za slová „svätý“ alebo „posvätný“. Vnútorné rozlíšenie tkvie v postoji k svetu a k miestu, ktoré v ňom zaujíma ľudstvo.

S životom súvisela určitá nevyhnuteľnosť, bolo v ňom niečo nemenné, čomu sa ľudia prispôsobovali pomocou zmyslu pre prirodzenú rovnováhu. Normu chovania určoval prírodný zákon prispôsobený človeku, ktorý vyrovnával rozdiely medzi „prírodnými zákonmi“ a „spoločenskými pravidlami“. Základom oboch bol totiž nemenný tok udalostí, ktorými na seba ľudia a príroda navzájom reagovali.

Keď sa snažíme vesmír zmerať, redukujeme ho, odcudzujeme si ho, potýkame sa s ním. Ale pri poznávaní sveta srdcom a citmi práve tak ako myslením získali pôvodní obyvatelia Ameriky porozumenie pre vnútornú jednotu makrokozmu. Oddeľovanie vedy od náboženstva bolo pre nich čímsi neznámym. Šlo iba o to, pochopiť tajomstvo života. A s rastom ich skúseností a vedomostí rástla aj ich láska ku všetkému, čo bolo stvorené, ich pokora pred nekonečnou mocou Stvoriteľa, ich radosť zo spriaznenosti so všetkými bytosťami schopnými vnímať.

Dejiny ľudskej skúsenosti opakovane predvádzajú pokusy ľudí vyrovnať sa so svojou spoločnosťou, s ideálmi, citmi a prostredím. Táto skúsenosť je najzaujímavejšia vtedy, ak je vyjadrená slovami tých, ktorých ňou prešli. V reakciách ľudí na udalosti, ktoré určovali ich osudy, sa často stretávame s pochopením trvalých hodnôt i s praktickou múdrosťou, ktorú či už vo vedomých, alebo podvedomých aspektoch utvárali zásady, ktorými sa riadil ich život. Domorodá americká filozofia je práve pre svoje korene siahajúce hlboko do minulosti a pre svoju starobylosť významnou alternatívou k súčasným predstavám o materializme, vyumelkovaných pózach a etnických konfliktoch, ktoré si ľudstvo samo vytvorilo. Stojí za preskúmanie i z hľadiska našich dnešných vyhliadok do budúcnosti.