Terence McKenna

„Vonkajší svet - podľa McKenna - sa v mysli rekonštruuje prostredníctvom prísunu najrôznejších vnemov. Vnímanie usmerňujú receptory, takže obraz vonkajšieho sveta sa k nám dostáva prinajmenšom po troch alebo štyroch zvláštnych líniách prísunu. Telo je rozhraním medzi mysľou a svetom, je ich styčnou plochou. Jazyk akoby bol kódom pre celé množstvo informácií, putujúcich z mysle do sveta a potom zasa naspäť zo sveta do mysle. Podobne je to vo vesmíre, o čom svedčí biológia: tie najčastejšie, prvotné formy života vlastne nijaké ZARIADENIE na vnímanie sveta nemali. Keď sa im na ceste objavila nejaká potrava, pohltili ju. Nič viac.

NEVIEM...

Dni v hlavnom meste nám pripomínajú naše dobré chvíle v Andalúzii... Je babie leto roku 2010, krátko po splne Mesiaca a veľkej jesennej rovnodennosti... Sedíme na terase kaviarničky; tu však nepočuť španielčinu: počuť maďarčinu mestských Rómov, muzikantov, pokrik povaľača Džepota, ktorý sa na rohu rozpráva sám so sebou, či hrkotanie koliesok cestovného kufra, ktorý ktosi unavene ťahá po dlaždiciach ulice... Okolo prejde predavač novín s tým jeho typickým tenorom, alebo černošský predavač rezbárskych výrobkov vám vnucuje svoj tovar... Od vedľajších stolíkov počuť rozhovory umelcov a potom preletí malá helikoptéra, a hlučne sa mihne vo výseku oblohy, ohraničenej šikmými líniami striech starého mesta...

Top