Bez komentára...

V roce 1866 napsal britský deník Independent, že ve zlatém dolu Angels Creek v Kalifornii byla nalezena podivuhodná lebka; nacházela se v hloubce 39 metrů, pod několika vrstvami sopečného popele a štěrkopísku. Protože štěrkopísek, v němž byla lebka nalezena, pocházel z doby před pliocénem, usoudil majitel dolu James Mattison, že jde o vzácný nález; předal ji proto k dalšímu prozkoumání geologovi Albertu Scribnerovi. Až když Scribnerův asistent z nálezu odstranil (dost neodborně) zatvrdlou vrstvu geologického materiálu, začalo být zřejmé, že by mohlo jít o lidskou lebku.

Egyptskí králi Neskorej doby radi s nostalgiou spomínali na zašlú slávu svojich predchodcov, na časy, keď faraóni vládli ako bohovia a budovali kolosálne pyramídy, ktoré navždy zmenili panorámu Egypta.
Neskorú dobu (747-332 p.n.l.) však charakterizuje chaos spôsobený inváziami, dobytím, spätným vydobytím a ďalšou inváziou. Sotva v tejto dobe nájdeme obdobie, kedy by si nejaký zahraničný vládca nerobil nárok aspoň na časť Egypta.

“Keďže je tento kúsok dreva jediným artefaktom z Veľkej pyramídy, ktorého vek sa dá určiť karbónovou metódou, má nevyčísliteľnú vedeckú a historickú hodnotu.”
V roku 1872 našiel Waynman Dixon v severnej Hviezdnej šachte Kráľovninej komnaty Veľkej pyramídy časť starovekého dreveného pravítka a dal ho Grantovi Beyovi, škótskemu doktorovi žijúcemu v Káhire...