Keď ›› Viliam Apfel píše o posledných chvíľach Bátoryčkinho života, špekuluje nad záhadnými motívmi z obdobia pred jej smrťou – a podľa mňa i pred útekom:
„Z toho sveta sa náhle pobrala len tri týždne po tom ako zmenila závet, pričom nejavila žiadne známky ochorenia. Čudné, nezdá sa vám? (…)“

Pokiaľ ide o možnosť úteku Bátoryčky, tak Turzov list svojej manželke môže byť pravdivý. Určite písal pravdu o tom čo našiel na hrade Bátoryčky, a z ľudských dôvodov mohol byť vtedy v šoku. Onedlho si ale uvedomil rodinné a okultné vzťahy, a tiež následky, s akými by sa spájal možný súd s Bátoryčkou, a nasledovný trest...

Keď sa povie vatikánske archívy, fantázia väčšiny z nás zapracuje natoľko, že pred nami vykreslí obraz ponurých podzemných chodieb osvetlených sliepňajúcimi žiarovkami, kde sa popri pavučinami pokrytých stenách ťahajú nekonečné rady regálov so zaprášenými zväzkami a vo výklenkoch spočívajú predmety a dokumenty, ktoré už celé stáročia neuzreli svetlo sveta. Je však možné, aby sa v neprístupnom podzemí Vatikánu skrývali dôkazy o tom, že vo vesmíre predsa len nie sme sami? Na to sme sa opýtali spisovateľa Miloša Jesenského, autora knihy ›› „Ďaleká misia“. Ako sám s úsmevom hovorí, odpoveďou je „Áno i nie.“ Tak si to poďme spoločne ujasniť.

Poľský kráľ Štefan Báthory vládol v rokoch 1575 až 1586. A ako som spomínal – prijal Johna Deeho a Edwarda Kelleyho – dvoch veľkých černokňažníkov a alchymistov tej doby. Na dvor Štefana Báthoryho prišli v roku 1585 – a robili pred ním magické kúsky, pri ktorých aj vyvolávali duchov.