Obrázok používateľa CEZ OKNO
12 blíženeckých vlastností

V dnes už klasickom autobiografickom románe Elisabeth Haich "Zasvätenie" nájdeme viac než úchvatný pohľad do vzdialenej minulosti: výber z učenia Veľkňaza Ptahotepa, ktorý vysvetľuje zákony vesmíru, ľudskej duše a osudu, bohatstvo myšlienok, zážitkov a skúseností, ktoré zahŕňajú celú oblasť mystiky a názorne vysvetľujú zákony karmy a znovuzrodenia na prelínaní dvoch dejových línií. Zo života mladej ženy v polovici 20. storočia a života tej istej ženy počas jej pôvodnej inkarnácie v starovekom Egypte. Spolu s hlavnou hrdinkou tak prechádzame celým cyklom zasvätenia...

 

 

"Aby sa človek stal použiteľným spolupracovníkom na veľkom diele, musí najskôr ovládať celú škálu párov protikladných vlastností. I ty musíš pred svojim zasvätením z nich zložiť skúšku. Ich ovládnutie znamená používať vlastnosti v pravý čas a na pravom mieste. Rovnaká vlastnosť, ktorá je na pravom mieste a v pravý čas božská, stane sa satanickou na nepravom mieste a v nepravý čas. Pretože Boh tvorí len dobré, krásne a pravdivé. Neexistujú žiadne zlé vlastnosti ani žiadne zlé sily, ale iba zle použité vlastnosti a zle aplikované sily!

MLČANIE - HOVORENIE
PRÍSTUPNOSŤ - NEOVPLYVNITEĽNOSŤ
POSLUŠNOSŤ - VLÁDNUTIE
POKORA - SEBADÔVERA
BLESKOVÁ RÝCHLOSŤ - ROZVAHA
OPATRNOSŤ - ODVAHA
PRIJÍMANIE VŠETKÉHO - UMENIE ROZLIŠOVAŤ
NEVLASTNENIE NIČOHO - DISPONOVANIE VŠETKÝM
NEVIAZANOSŤ NA NIKOHO - VERNOSŤ
SCHOPNOSŤ BOJOVAŤ - MIER
POHŔDANIE SMRŤOU - VÁŽENIE SI ŽIVOTA
ĽAHOSTAJNOSŤ - LÁSKA

 

MLČANIE je božskou vlastnosťou, prináša požehnanie, keď ho človek používa tam a vtedy, kde a kedy má mlčať. Ak však mlčíme tam a vtedy, keď by sme mali hovoriť, keď by sme napríklad slovom mohli niekoho zachrániť pred veľkým nebezpečenstvom a mlčíme, potom sa stane z božského mlčania satanické.
Pokiaľ dôjde k HOVORENIU na nepravom mieste a v nepravý čas, stáva sa z božskej schopnosti hovoriť satanické táranie.

PRÍSTUPNOSŤ je božská, ak sme prístupní a otvorení všetkému vysoko stojacemu - teda krásnemu, dobrému a pravdivému, to znamená, ak necháme na seba pôsobiť vôľu Boha a Jeho v sebe prijímame. Je však neblahou satanickou vlastnosťou, ak sa z nej stane bezcharakterná ovplyvniteľnosť bez vlastnej vôle.
Jej druhá polovica, NEOVPLYVNITEĽNOSŤ, znamená schopnosť klásť neotrasiteľný odpor všetkým nízkym vplyvom a účinkom. Ak však kladieme odpor i vyšším silám, okamžite zmeníme svoj božský atribút - neovplyvniteľnosť - v istý druh satanickej izolácie.

Absolútna POSLUŠNOSŤ voči božej vôli je povinnosťou každého. Vôľa božia sa môže prejavovať bezprostredne skrze teba, alebo skrze iných ľudí. Božiu vôľu poznáš, keď preskúmaš všetko, čo sa na tebe žiada a zistíš, či to odpovedá tvojmu vlastnému najvnútornejšiemu presvedčeniu a my ho musíme bezpodmienečne počúvnuť. Poslúchať však niekoho proti svojmu vlastnému presvedčeniu, iba zo zbabelosti, strachu, pre materiálne výhody alebo iba zo snahy "byť dobrý" - to znamená z nízkych osobných dôvodov - je podlízavosťou a je to satanické.
VLÁDNUTIE znamená odovzdávať nevedomým a slabým ľuďom niečo z vlastnej sily vôle. Univerzálna láska má spojiť všetky aktívne sily národa, mala by ho viesť k všeobecnému dobru, bez toho, že by bolo poškodzované ľudské právo na sebaurčenie. Kto však chce bez lásky a zo sebeckých dôvodov iným vnucovať vlastnú vôľu a poškodzuje ich právo na sebaurčenie, učiní z božskej vlastnosti vládnutia satanické tyranstvo.

POKORU máme prežívať voči božskému, voči vyššiemu Ja, ktoré nás oživuje. Musíš si byť vedomý(á) toho, že všetky krásne, dobré a pravé vlastnosti patria Jemu, že osoba je nástrojom pre prejav božstva, ale sama o sebe bez božstva je iba prázdnym obalom. Máš v sebe poznať to isté božstvo, to isté večné bytie, ktoré sa prejavuje vo vesmíre - a odovzdať sa Mu pokorne. Nikdy však sa nemáš podrobiť pozemským alebo subpozemským mocnostiam alebo padať na kolená pred pozemskými tvarmi. V takom prípade by sa stalo z božskej pokory satanické, zbabelé pokorovanie sa, čím by sa znesvätilo božstvo, ktoré ťa oživuje svojim vlastným večným Bytím.
Ak sa chceš stať dobrým, nesmieš nikdy zabudnúť, že nežiješ a nepracuješ z vlastnej sily. Každá sila pramení z Boha a všetky sily, ktoré prejavuješ, do teba prúdia z tvojho vyššieho Ja, z Boha. Buď si neustále vedomý(á) toho, že tvoja osoba sama o sebe je zdanlivou bytosťou. Tou pravou bytosťou - jedinou večnou skutočnosťou v tebe - je Boh!
SEBADÔVERA teda znamená dôveru v Boha, žijúceho v tvojom srdci, nie však v zdanlivú bytosť, v tvoju osobu. Božská sebadôvera je nepostrádateľná pre každú tvorivú činnosť a znamená vnútorné spojenie s Bohom. Ak si však osoba nahovára, že jej kvality a sily patria jej a nie Bohu, potom sa stane z božskej sebadôvery satanická povýšenosť.

Ako spolupracovník na božskom pláne sa musíš tiež dokázať BLESKOVO SA ROZHODOVAŤ. Musíš sa naučiť zvoliť bez váhania, okamžite, z rôznych možností tú najlepšiu. Môže dôjsť k situáciám, v ktorých len okamih oneskorenia znamená premeškanie jedinečnej, neopakovateľnej príležitosti. Ak dokážeš jednať úplne sústredene, s duchaprítomnosťou stojacou nad všetkým časom, potom prejavíš vôľu božiu a v tomto prípade bude bleskurýchle rozhodnutie božské. Ak však jednáme bleskurýchlo bez duchaprítomnosti a nerozvážne a tak stratíme sústredenie, stane sa z božskej bleskurýchlosti satanická unáhlenosť.
A preto sa tiež musíš naučiť božskej ROZVAHE. Musíš pred činom skrotiť svoj temperament a nechať v sebe dozrieť rozhodnutie s veľkou trpezlivosťou. Často musíš čakať, než poznáš božiu vôľu, než dôjdeš k správnemu rozhodnutiu. To znamená, pracovať s rozvahou. Ak však predĺžime rozvahu do nekonečna a ak tak nedospejeme nikdy k rozhodnutiu, stane sa z božskej rozvahy satanická, stále pochybujúca nerozhodnosť.

Ako užitočný spolupracovník sa musíš naučiť PRIJÍMAŤ VŠETKO, čo ti osud prináša. Tvoja hodnota nie je určená vonkajšími okolnosťami, ale len stupňom, v ktorom prejavuješ Boha. Tvoje vnútorné hodnoty nemôžu byť porušené či zničené pozemským ponižovaním alebo pokorovaním. A velebenie a chválospevy ich tiež nemôžu zväčšiť. Preto sa ťa nikdy nesmie dotýkať spôsob, akým s tebou jednajú nevedomí ľudia. Zostaneš, čím si, či už si ponižovaný(á) alebo velebený(á). Nauč sa byť spokojný(á) vo všetkých podmienkach a prijímať okolnosti, ktoré ti prináša osud s úplným kľudom. Ak bude tvoja práca na božskom pláne od teba vyžadovať, aby si žil(a) v chudobe, alebo aby si stál(a) na vysokom mieste a disponoval(a) veľkým majetkom, musíš pozerať na oboje ako na prostriedok k veľkému cieľu. Nič z toho nesmie narušiť tvoj vnútorný postoj. Tak sa stane prijímanie všetkého božským. Musíš však zvážiť - i keď sa ťa v tvojom vnútri nič nedotýka - kedy sa máš ako zástupca vyššieho vedenia brániť pokorovaniu a urážkam a kedy sa máš skromne odtiahnuť od velebenia. Prijímanie všetkého sa nikdy nesmie zvrhnúť v apatickú ľahostajnosť alebo zbabelú bezcharakternosť.
Zvoľ vždy to najlepšie, neuspokojuj sa s podradným. Musíš DOKÁZAŤ ROZLIŠOVAŤ krásne od škaredého, dobré od nesprávneho alebo zlého a pravdivé od falošného, božské od satanického. Bez dokonalej schopnosti rozlišovania je človek nepoužiteľný ako spolupracovník božského plánu.

Ak chceš byť užitočný(á), musíš tiež dokázať plnou silou BOJOVAŤ. Mečom pravdy musíš byť schopný(á) bojovať proti tieňom omylov, aby si dopomohol(a) božskému víťazstvu na Zemi. Ale tvoja vznešená a odvážna ochota bojovať nesmie nikdy zdegenerovať do hlúpej hašterivosti.
Nesmieš zabudnúť, i keď musíš často odvážne bojovať, že máš bojovať duchovnými zbraňami, aby si priniesol(a) Zemi MIER. Máš bojovať, aby si roztrhnuté premenil(a) v jednotu a vniesol(a) mier medzi bojujúcich. Z tvojej lásky k mieru sa však nikdy nesmie stať zbabelé alebo pohodlné odmietanie bojovať.

Ak sa chceš stať užitočným(ou), musíš sa tiež naučiť OPATRNOSTI, ale súčasne dokázať rozhodovať, kedy a kde máš tieto božské vlastnosti používať. Opatrnosťou možno zachrániť seba a mnoho iných pred veľkými nebezpečenstvami, škodou a nezmyselnými obeťami. Neodvážiť sa však niečo urobiť zo strachu a z nedostatku sebadôvery, činí z božskej vlastnosti opatrnosti satanickú zbabelosť.
Musíš mať neotrasiteľnú ODVAHU. Nesmieš sa báť žiadneho nebezpečenstva. Musíš ísť odvážne v ústrety všetkým ťažkostiam a bojovať odvážne proti všetkým útokom proti božskému, keď to veľký cieľ, pre ktorý pracuješ vyžaduje. Nikdy sa však božská odvaha nesmie zvrhnúť v krkolomné hazardovanie.

Ako spolupracovník na veľkom diele musíš tiež pochopiť, čo znamená NIČ NEVLASTNIŤ. Či tvoja úloha od teba vyžaduje úplnú chudobu alebo ťa privedie k najväčšiemu bohatstvu, nesmieš nikdy zabudnúť, že ti nič nepatrí, absolútne nič, ale že všetko je božím vlastníctvom, z ktorého dostaneš k používaniu len to, čo odpovedá tvojej úlohe. Ako je vodnému kanálu ľahostajné, či ním preteká viac alebo menej vody, keďže voda nepatrí jemu, máš i ty považovať všetko, čo ti osud dáva, za niečo, čo pochádza od Boha a čo máš predávať ďalej. Z čoho budeš žiť, s tým si nemusíš robiť starosti. Dostaneš vždy práve toľko, koľko potrebuješ. I keby si bol(a) akokoľvek bohatý(á), musíš si vo vedomí stále udržovať nevlastnenie ako postoj. Tento božsky pozitívny postoj sa však nikdy nesmie zvrhnúť na nestaranie sa o nič alebo opovrhovanie hmotnými vecami. Nikdy nesmieš od svojich blížnych očakávať, že ťa budú vydržovať bez práce!
Hmota je tiež prejavom Boha, musíš si ju teda ceniť ako niečo božské. Súčasne však musíš byť jej pánom. Musíš si vedieť zaistiť vždy toľko hmotného, koľko pre svoje pozemské činnosti potrebuješ. Buď si úplne vedomý(á) toho, že pokiaľ jestvuješ na pozemskej úrovni, musíš jednať s hmotou, nie bez nej a samozrejme nie proti nej. Je nutné, aby si dokázal(a) hmotu zhrnúť a držať, aby si ju správne používal(a) a ovládal(a), inak by si bol(a) úplne vydaný(á) napospas pozemským mocnostiam a nemohol(a) by si v ich područí vykonať nezávisle a slobodne svoju pozemskú úlohu. Daj však pozor, aby sa božská vlastnosť VEDIEŤ OVLÁDAŤ HMOTU nezvrhla na satanickú, sebeckú chtivosť po vlastníctve.

Ako spolupracovník na božskom pláne NESMIEŠ BYŤ VIAZANÝ(Á) NA ŽIADNEHO ČLOVEKA. Poznávaj vo všetkých ľuďoch, čo je v nich božské, čo pozemské a čo démonické. Nemiluj osobu, ale miluj to božské v nej, znášaj pozemské a vyhýbaj sa démonickému. Keby to tvoja úloha vyžadovala, musíš dokázať bez váhania opustiť najmilovanejšieho človeka, pretože musíš mať neustále na zreteli, že to, čo v ňom je hodné lásky, je Boh a nie osoba. Osoba je iba nástrojom božieho prejavu. Môžeš nájsť a milovať tie isté prejavy tiež v iných osobách. Miluj v každom človeku Boha, potom nebudeš viazaný(á) na žiadnu osobu. Táto neviazanosť na nikoho sa však nesmie zvrhnúť na všeobecnú ľahostajnosť a bezcitnosť voči tvojim blížnym.
Avšak ľuďom, v ktorých si poznal(a) boží prejav, máš zostať VERNÝ(Á) NA ŽIVOT A NA SMRŤ. Si v nich verný(á) Bohu, pretože ich osobu miluješ iba ako boží nástroj. Tak sa z tvojej úcty a vernosti voči tvojim majstrom a spolupracovníkom nikdy nestane osobné zbožňovanie, kult osobnosti.

Ak chceš byť potrebným nástrojom pre veľký božský plán, musíš vedieť používať svoju vlastnú osobu ako poslušný nástroj i pred verejnosťou. Musíš oživiť svoje talenty a schopnosti svojimi duchovnými silami pred ľuďmi, musíš ich stupňovať k vrcholu a k vyžarovaniu tak, aby si prejavoval(a) svojho ducha svojou osobou - držaním svojho tela, pohybmi svojich rúk, vyžarovaním svojich očí a svojim rečníckym umením v najvyššom stupni a tak dostala ľudí do svojho vplyvu a mohla ich strhnúť so sebou na vyššiu duchovnú úroveň. Musíš teda vedieť ukázať svojho ducha svojou osobnosťou bez hanby a bez zábran na verejnosti. Nikdy však nesmie umenie ´ukazovať sa na verejnosti´ prebudiť v tebe diabla márnivosti a zvrhnúť sa na samoľúbosť, na prianie byť nápadný(á) a chváliť sa svojimi od Boha danými talentami. Keby ťa ľudské davy nadšene a s jasotom oslavovali, musíš si neustále uvedomovať, že ľudia nie sú nadšení tvojou osobou, ktorá je iba prázdnym obalom, ale Bohom, ktorý sa tvojim pozemským obalom prejavil. Ak sa pre používanie umenia ´ukazovať sa´ nevydáš diablovi márnivosti, tak ťa vôbec nebude znepokojovať, keď pre plnenie iných úloh budeš musieť ostať medzi ľuďmi úplne nepovšimnutý(á) a bezvýznamný(á). V tomto prípade potom nesmieš ukazovať svoje schopnosti, ale nepozorovane medzi ľuďmi zmiznúť ako jeden z mnohých bez toho, aby si chcel(a) byť nápadný(á) a vynikať. Toto skromné ´byť nepovšimnutý´ sa však nesmie zvrhnúť na osobné podceňovanie a sebaničenie. Vo svojom srdci si vždy musíš zachovať svoju hodnotu ako ľudská bytosť. Ak chceš byť potrebným spolupracovníkom na veľkom božskom pláne, musíš vykonávať všetky skúšky s úplným POHŔDANÍM SMRTI. Musíš mať neotrasiteľné presvedčenie, že smrť vôbec neexistuje. Keď bude tvoje telo opotrebované, potom ho tvoje Ja odloží. Ja však je vetvou stromu života, životom samým a život je nesmrteľný. Keď si sa vo svojom vedomí stotožnil(a) so životom, nezľakneš sa ani smrti, i keby ťa tvoja úloha priviedla do smrteľného nebezpečenstva. Naopak, budeš čeliť i tomu najväčšiemu nebezpečenstvu s úplnou vyrovnanosťou a absolútnym pohŕdaním smrťou. Nedopusť však nikdy, aby sa pohŕdanie smrťou zvrhlo v pohŕdanie životom.
Musíš si CENIŤ ŽIVOT NADOVŠETKO. Život je Boh sám. Vo všetkom, čo žije, sa prejavuje večné Bytie. Nesmieš sa nikdy nezmyselne vystavovať nebezpečenstvu. Váž si i života v tele, ži radostne. Nikdy by sa však nemala radosť zo života zvrátiť v samoúčelnosť a zmyselnosť.

A nakoniec musíš obstáť v najťažšej skúške: v skúške LÁSKY a "krutej lásky": ĽAHOSTAJNOSTI. Tento posledný pár vlastností tvorí už tu na pozemskej úrovni nerozdeliteľnú jednotu. Kedykoľvek prejavíš jednu polovicu, prejaví sa sama od seba i druhá.
Musíš sa úplne vzdať osobného prístupu, svojich osobných záľub a citov: vedieť milovať ako miluje Boh sám, milovať všetko a každého bez rozdielu, tak ako Boh miluje všetko a každého! Tak ako slnko svieti - vysiela svoje milujúce žiarenie - s úplnou ľahostajnosťou na krásne i škaredé, na dobré i zlé, na pravé i falošné. Najvyššou božskou láskou je láska vždy úplne rovnaká.
Musí ti byť úplne ľahostajné, či je niečo alebo niekto krásny alebo nie, dobrý či zlý, pravdivý alebo nepravdivý, musíš milovať všetkých rovnakou láskou. Musíš sa naučiť, že by ani nemohlo existovať krásne bez škaredého, dobré bez zlého, pravé bez falošného. A tak musíš všetkých rovnako milovať. Musíš poznať, že krásne a škaredé, dobré i zlé, pravé i falošné sú iba doplňujúcimi sa zrkadlovými obrazmi nevysloviteľného, ktoré – aby sme pre to mali slovo - nazývame Bohom.
Ak bude z teba vyžarovať na všetky živé tvory rovnaká láska, neprimieša sa do tejto lásky už v žiadnom prípade osobná náklonnosť. Budeš sa dívať na všetko z hľadiska veľkého celku; ak bude stanovisko všeobecného narážať na stanovisko jednotlivej osoby, budeš bez váhania zastupovať stanovisko celku a prechádzať bez ohľadov na stanovisko jednotlivcov. Táto necitlivosť však musí mať svoje korene vždy vo vesmírnej, božskej láske a nesmie nikdy pochádzať z osobného odporu. Musíš však prejaviť svoju neosobnú, kruto ľahostajnú lásku voči svojim blížnym v takých prípadoch, v ktorých možno zachrániť ich dušu prípadne len za cenu ich pozemského dobra, a to aj vtedy, ak sú to tvoji najbližší. Musíš byť schopný(á) dokonca i ľahostajne pozerať, ako sa tvoji najmilší dostávajú do najväčších nebezpečenstiev a pokiaľ nereagujú na obyčajné prostriedky, nesmieš ich zadržovať silou, duchovnou, ani hypnózou, ani magickými prostriedkami, keď to vyžaduje spása ich duše. Je lepšie, keď človek utrpí hmotný alebo telesný úpadok, trebárs i smrť, než aby stratil svoju dušu. Za všetkých okolností musíš podporovať spásu jeho duše. Rovnako ako Boh sa nemieša do záležitostí ľudí, ale zachováva im slobodnú vôľu, musíš i ty ponechať svojim blížnym ich slobodnú vôľu a nikdy ich nesmieš k ničomu nútiť násilím. Tvoja ochota pomáhať sa má na všetko dívať z hľadiska duševnej spásy, nie z hľadiska pozemského a telesného dobra. Táto božsky nezaujatá láska sa však nesmie zvrhnúť na bezcitnosť a nikdy nesmieš odmietať niekomu pomôcť z osobného odporu, pokiaľ ho môžeš zachrániť pozemskými prostriedkami.

To sú najťažšie skúšky, pretože sa musíš vzdať svojich osobných citov a vyradiť ich. Len keď dokonale ovládneš predchádzajúcich jedenásť párov vlastností, pocítiš s istotou i v najťažších prípadoch čo smieš a čo nesmieš učiniť z pravej lásky! Potom už ale nebudeš môcť robiť chyby, lebo budeš SAMOTNOU LÁSKOU a láska môže robiť všetko iba z lásky. Nebudeš musieť robiť nič inak, než vyžarovať svoje Ja, byť svojim Ja, a celý vesmír bude môcť čerpať z tvojho tepla a z tvojho svetla a z tvojej sily. Potom si sa sama stala božskou, tvoje vedomie sa stotožnilo so samotným Bohom. Vrátil(a) si sa zo sveta stromu poznania dobra a zla, teda z ríše stromu smrti, kde sa všetko javí v oddelenosti a rozštiepenosti, do ríše stromu života, do ríše božskej jednoty. Ješ opäť ovocie stromu života a z tohoto ovocia dávaš najesť i tým, ktorí prídu po tebe, aby sa všetci vrátili do jednoty nesmrteľného, večného života, do večného Bytia - k Bohu. Tvojou úlohou je toto všetko uskutočniť!"

Zdroj: Elisabeth Haich · Zasvätenie

Elisabeth Haich podáva významné svedectvo a vskutku udáva smer v našom chaotickom veku.
Sféry, ktoré autorka popisuje, sú rôzne: vývoj citlivého dievčaťa, rany osudu, ktoré určujú proces zrenia, vrchol krízy, ktorý vedie do prielomu novej existencie a záhadným spôsobom sa prelína s hrôzami poslednej vojny. Kniha, v ktorej sa prelína biografia, román a mystické učenie, podáva napínavý obraz záhad zasvätenia, ktorého hlboká pravda vždy dráždila fantáziu čitateľa...

 

Elisabeth Haich · Zasvätenie, Eugenika, 2002 a Elisabeth Haich · Zasvěcení, Aquamarin, 1996

 

Z češtiny preložil: Ptah

exkluzívne.cez.okno


 

Súvisiace:

Elisabeth Haich: ZASVÄTENIE
https://www.cez-okno.net/rubrika/rubriky/zasvatenie

Exkluzívny rozhovor so Sokolom, šéfredaktorom portálu KEMET.sk
https://www.cez-okno.net/clanok/exkluzivny-rozhovor-so-sokolom-sefredakt...

EGYPT
https://www.cez-okno.net/sekcia/egypt

 


január 30, 2008 23:00 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top