Kto by nechcel poznať budúcnosť? Kedy si nájde partnera/ku, či sa ožení/vydá, vyhrá v športke a nejedného zaujíma aj dátum smrti. Čas je skrátka dosť zaujímavá komodita. V poslednej dobe jeho cena rastie do závratných výšok. A to som ešte nespomenul záhady. 2012 - každý o tom vie aspoň niečo. Skeptici tvrdia, že je to celé jeden veľký humbuk, nadšenci tomu veria natoľko, že pivnicu už dnes prestavujú na nedobytný sklad potravín, ktorý vydrží aj nejaký ten menší atómový výbuch. Ale teraz vážne. Niektorí vedia viac, než všetci ostatní. A delia sa s nami o plody vlastného dlhoročného skúmania. Dokonca cestujú krížom cez celý oceán a pevninu až sem k nám. Dámy a páni, John Sheliak!
„Ešte som nebol v Európe na dovolenke, tak som rozmýšľal, že to môže byť príležitosť na oddych a preskúmanie časti sveta, ktorý som doteraz nezakúsil, rovnako ako príležitosť pokračovať v dialógu osobne, a spojiť sa s ďalšími, ktorí zdieľali podstatné rysy môjho pohľadu na svet. Tak sa stalo, a zvyšok je, ako hovoríme, história...“
Rozhovor s Johnom Sheliakom (Owl Dancer) časť druhá
A možno je lepšie, keď pre niektorých ostane toto všetko v závoji mystéria a magična. Naostatok, podstatný je asi záujem o svoj život, ako sa zlepšovať. Určite sú však ľudia, ktorým naopak vedecké vysvetlenie pomôže otvoriť Bránu ich vlastného života možno v hodine dvanástej...
Podľa mňa sú mystériá, ktoré navždy zostanú mystériami, určite v priebehu nespočetných ľudských generácií/životov – preto termín mysticizmus, alebo mystériá týkajúce sa mystérií a nie problémy, ktoré sa majú riešiť ani vysvetľovať. Veľkolepé mystériá života a bytia – odkiaľ pochádzame – prečo sme tu – kam kráčame – kto a čo je Boh – sú medzi ohromnými mystériami života a bytia, ktorému sa vedecký proces nemôže a ani nemusí venovať.
Avšak myslím si, že medzi fyzikou a mystikou je úrodná pôda, ktorá sa má preskúmať inštrumentárom vnútri štruktúr vedy. V tejto oblasti sa obraznosť a jazyk fyziky mohli prepliesť s rečou mystiky. Takto sú vnorené matematické rysy starovekého a mystického čínskeho orákula transformované do fraktálových kriviek a teórie času, ktorý je zmapovaný v evolúcii životného procesu na tejto planéte.
Akékoľvek vedecké ´vysvetlenie´ alebo teória je len pokusom charakterizovať nejaký proces v termínoch jazyka a obrazov, ktorý má silu vyvolať nejakú úroveň porozumenia o tom, ako môžu veci skutočne pracovať v kontexte aktuálnych úrovní uvedomenia. V prípade Časovej vlny jazyk a obraznosť fyziky a matematiky sú používané na transformáciu trochu archaického symbolizmu I-Ťing na formu, ktorá môže byť vizualizovaná graficky ako fraktál reprezentujúci historický proces na planéte Zem. Takým grafickým prevodom je v tomto kontexte nelineárna teória časovej vlny nazývaná Teória Novosti.
Vo vede je teoretická ‚záloha‘ podstatnou časťou vedeckého procesu, ktorý umožňuje človeku zladiť experimentálne pozorovania s jazykom a obrazmi ohľadom toho, ako veci môžu vlastne fungovať. Okrem toho, teória je jednoducho ‚spôsobom nazerania‘, alebo svetonázorom, ktorý podlieha pokračujúcej a súvislej zmene ako doplnkové pozorovanie hlbších vlastností prírody vedie k rozšírenému a komplexnejšiemu svetonázoru, alebo teórii. Teória a pozorovanie sú takto dôverne spojené, živiac sa navzájom v stále sa rozširujúcom procese stále hlbších úrovní chápania.
Tak pre niektorých je postačujúce jednoducho vrhnúť mince alebo paličky I-Ťing, a prečítať si následný výklad toho, na čo sa akýkoľvek knižný zdroj odvoláva. Nechcú ani nepotrebujú žiadne ďalšie vysvetlenie ani pochopenie systému myšlienky, ktorá im poskytne nejakú zmysluplnú perspektívu procesu ich vlastného života. Avšak, pre iných, ktorí hľadajú hlbšiu a obšírnejšiu perspektívu takých systémov myšlienky, Teórie Novosti, podobnej teórii, ktorá je prepojená prostredníctvom matematiky a vedeckých princípov s nejakou mystickou entitou, ako že I-Ťing dokáže otvárať spojenia (portály) do ich vlastných priamych zážitkov v prírode a kozme.
Výraz „o päť minút dvanásť“ môže evokovať i akúsi nutnosť, možno až za hranice slobodnej voľby... Je to naozaj tak, že „buď na tento vlak nasadneme“, alebo žiadne „alebo“ nebude?
Toto je zaujímavá a hĺbavá otázka, ktorú myslím, možno zodpovedať evokovaním niektorých z fundamentálnych znakov kvantovej fyziky. Aspoň niektorí si myslia, vrátane mňa, že mozog funguje podľa Heisenbergovho princípu neurčitosti na fundamentálnej úrovni. Inými slovami, fundamentálne fungovanie mozgu je na kvantovej úrovni alebo pravdepodobnostné a nie deterministické. Toto potom naznačuje potenciálnu alebo slobodnú voľbu – alebo Novosť v žargóne Časovej Vlny. Mozog je tiež schopný zvyku, čo smeruje k anulovaniu slobodnej voľby na jeden alebo iný stupeň.
S použitím pravdepodobnostných princípov kvantovej fyziky by sme potenciálne mohli k našim voľbám priradiť pravdepodobnosti. Predpokladajme na chvíľu, že naše voľby sú binárne (dvojkové) – t.j. buď si zvolíme jeden spôsob správania alebo myšlienkového procesu, alebo si taký proces správania alebo myslenia nezvolíme. K našim voľbám by sa potom mohla priradiť pravdepodobnosť, ktorá je založená na stupni zvyku, ktorý je prítomný. Čím je vplyv alebo zvyk silnejší, tým šikmejšie sú naše voľby v jednom alebo inom smere.
Avšak, podľa princípov kvantovej fyziky sú také voľby stále náhodné, dokonca ak k nim môžme priradiť pravdepodobnosti. Neexistuje žiadny spôsob, ako vedieť s istotou, ktorá voľba sa v ktoromkoľvek danom čase bude manifestovať, ale len pravdepodobná voľba. Toto je povaha slobodnej voľby, a povaha kvantového sveta; a je veľmi pravdepodobne fundamentálne v mozgu, práve tak ako je v akejkoľvek kvantovej doméne. Okrem toho, v doméne kvantovej fyziky sú procesy úplne náhodné; a predsa sa z tejto náhodnosti objavuje výnimočná krása a poriadok, ktoré vidíme všade okolo nás. Je to, ako keby existovalo niečo samotné v látke časopriestoru, čo k nemu priťahuje tento fundamentálny poriadok a krásu, ako nejaký stav kozmického atraktora. Na fundamentálne fungovanie ľudského mozgu vedúce k otázke voľby sa dá pozerať ako na úplne náhodné. Predsa sa z tejto náhodnej povahy objavuje voľba v smere krásy, poriadku a zvyšujúcich sa úrovní prepojenia a integrácie.
Časovú Vlnu vidím ako fungujúcu podľa podobných princípov, alebo dokonca identických princípov s kvantovým svetom. V skutočnosti, všetky udalosti sú charakterizované Časovou vlnou ako súc buď nové alebo zvykové (nie-nové). V akomkoľvek danom bode v čase sú také udalosti, či sú informované ľudskou voľbou alebo prirodzeným procesom, totálne náhodné, dokonca ak sa k týmto udalostiam môžu priradiť pravdepodobnosti. Predsa sa z týchto náhodností alebo slobodnej voľby manifestuje všetok úžasný poriadok, krása a integrácia. Na toto by sa dalo pozerať ako na historického atraktora na konci času, alebo stav atraktora vedúci k nejakej nepoznateľnej nepredvídanej forme.
Prozreteľnosť je veľké slovo a myslím, že v sebe skrýva ducha absolútnej spravodlivosti. Ako to vlastne funguje? Ľudia oboznámení a s chuťou niečo so sebou urobiť kontra ťažkotonážni skeptici a ignoranti – čo presne sa s nami udeje po 21. 12. 2012?
Osobne si myslím, že žijeme v kozme, ktorý je tolerantný, odpúšťajúci, súcitný a pokrokový. Toto je moja osobná perspektíva založená na celoživotnej skúsenosti v prírode, snoch, mystickom cvičení a kariére v oblasti fyziky. Myslím si, že my všetci máme dovolené tvoriť, a potom žiť v akýchkoľvek ‚realitách‘, ktoré sme si zvolili na vytvorenie. A ,realitami‘ mám na mysli tie stavy životných procesov, ktoré vytvára myseľ, predstavivosť, cit, pozornosť a úmysel. Akákoľvek realita je viazaná sústavou pravidiel, perspektív, viery atď., a pokiaľ človek funguje v rámci správnej domény akejkoľvek reality, je to pravdivá realita. Je to len keď sa človek pokúša aplikovať pravidlá, perspektívy atď., do realít, ktoré nefungujú podľa takých pravidiel alebo perspektív, že sa človek dostane do problémov s kontrolou, manipuláciou a sebaklamom.
Okrem toho, pri jednoduchom pozorovaní a vedomom skúmaní je jasné, že žijeme v kozme, ktorý prekypuje mystériom a zázrakom. Z mojej perspektívy, ak sa niekto nudí, potom jednoducho nedáva pozor. Je pre mňa zjavné, že pri venovaní pozornosti a pri vedome angažovanej povahe a životnom procese človeka, ktorý je vhodným spôsobom k dispozícii okolnostiam, môžeme získať rozširujúce sa a prehlbujúce sa vedomie našej povahy a povahy tohto mystéria a zázraku, ktorý sa hojne vyskytuje a ktorý je tiež súčasťou nás. Neexistujú tu žiadne privilegované pozície – každý má prístup k rozsiahlemu obsahu informácií o mysterióznom a zázračnom kozme, ktorý obývame a ktorý obýva nás. Či tento informačný obsah nesie to, čo nazývame zjednotené alebo kvantové pole, alebo nejaký iný fundamentálny kozmický znak, je dostupný všetkým, ktorí majú túžbu a vášeň pre to, aby sa v ňom priamo angažovali.
Je tiež mojím názorom, založeným na mojej priamej skúsenosti a starostlivom pozorovaní, že kozmos, ktorý obývame, je spravodlivý a starostlivý; a že nikomu nenvnucuje žiadnu špecifickú realitu alebo ‚svetonázor‘. Pokiaľ máme voľby a sme schopní jednať ohľadom takých volieb, potom môžme byť architektmi našich osobných realít, a tie reality môžu byť stále sa rozširujúce, aj zahŕňajúce. Mysím, že našou prvotnou povinnosťou voči nám samotným z tejto perspektívy je vytvárať v momente vedomé voľby a potom prijať zodpovednosť za cestu, ktorú nám také voľby predstavujú. Nie je vôbec potrebná arogancia myslieť si, že niekto je tu ‚lepší‘ alebo ‚pokročilejší‘. Naše voľby nám jednoducho umožňujú viac ‚stupňov slobody´ na preskúmanie akejkoľvek hyper-dimenzionálnej domény, akú si kto praje a akú je pripravený preskúmať.
Ako príklad, osoba, ktorá si zvolí stať sa horolezcom, tým že sa naučí krok za krokom potrebné schopnosti, a potom pokračuje vo využívaní tých schopností na rozvíjanie odbornosti ako horolezec, nie je lepší alebo ‚pokročilejší‘ než ktokoľvek iný. Ona/on sa jednoducho naučila/l a rozvinula/l schopnosti potrebné pre preskúmanie a osvojenie rozšírených dimenzií, ktoré iní – ktorí si zvolili nerozvinúť také schopnosti a skúsenostné vedomie – nemôže. Všimnite si, že voľba angažovať sa v takom procese je obsiahla pre realitu tej osoby a zahŕňa tiež iné reality. Nečiní niekoho ‚pokročilejším‘ než ktokoľvek iný, ale jednoducho niekomu poskytla sadu schopností a perspektív, ktoré mu umožňujú preskúmať a osvojiť si akosi vyššiu dimenzionálnu doménu, ktorá v skutočnosti zahŕňa všetky ‚nižšie‘ dimenzionálne domény.
Nikto nevie, čo‚sa stane‘ po dátume 2012, o ktorom tak veľa ľudí v súčasnosti uvažuje. Ja osobne si myslím, že obyvatelia Zeme a ich systémy sú v súčasnosti v chaotickej fáze evolúcie. Či niekto vidí taký evolučný proces v rámci húsenicovej až motýlej metamorfózy, alebo ‚trajektórie‘ nelineárneho systému, konečný stav alebo stav atraktora zostáva ‚nepredvídaný‘. Toto jednoducho znamená, že povaha a forma takého koncového stavu alebo stavu atraktora nie je možné predpovedať, poskytnúc všetko, čo sa o takých systémoch vie pred takými chaotickými, alebo ‚kuklovými‘ fázami. Dokonca ak ‚motýlí‘ stav má celkom odlišnú formu a funkciu, čo sa stane komukoľvek z nás, bude stále závisieť na tom, ako naše voľby pôsobia spoločne s touto novou formou a funkciou. V záverečnej analýze, myslím, že to bude stále závisieť od každého z nás, určovať našu vlastnú osobnú ‚realitu‘.
- pokračovanie už čoskoro -
Rozhovor sprostredkoval Karol Hlávka
Otázky: Sokol
Foto © Karol Hlávka
Preklad: PH, Sokol
Ďalšie uverejnenie článku len s povolením redakcie!
Foto Karol Hlávka John Sheliak na Slovensku, vo Vysokej nad Kysucou, v Múzeu kozmonauta Eugena Čerňana s Payou, Milkou Janegovou. Redakcia ďakuje za skvelé prepojenia...
Celé interview postupne nájdete na tejto adrese.
Interview with John Sheliak (Owl Dancer) part two
***************************************************************************************************************
And maybe it is better, when this all remains veiled with mystery and magic. Anyway, the significant thing is perhaps the interest in our own life and how to get better. But surely there are people, on the contrary, to whom a scientific explanation will help to open a Portal (Gateway) of their own life, and this maybe in the twelfth hour...
***************************************************************************************************************
In my veiw there are mysteries that will forever remain mysteries (certainly during the course of myriad human generations/lifetimes) – hence the term mysticism, or mysteries related to as mysteries, and not problems to be solved nor explained. The great mysteries of life and existence – where we come from – why we are here – where we are going – who and what is God – are among the great mysteries of life and existence that scientific process cannot nor need not address.
However, there is a domain between physics and the mystical that I think is fertile ground to be explored with the tools and within the structure of science. In this domain the imagery and language in the domain of physics can become entangled with the imagery and language of the mystical domain. Thus the embedded mathematical features of an ancient and mystical Chinese oracle are transformed into a fractal waveform and theory of time that is mapped to the evolution of life process on this planet.
Any scientific ‚explanation‘ or theory is only an attempt to characterize some process in terms of language and imagery that have the power to evoke some level of understanding of how things may actually work in the context of current levels of awareness. In the case of the Timewave, the language and imagery of physics and mathematics are used to transform the somewhat arcaic symbolism of the I-Ching into a form that can be visualized graphically as a fractal representation of historical process on planet Earth. Such a graphical rendering is established in the context of a non-linear theory of time called Novelty Theory.
In science theoretical ‚backup‘ is an essential part of the scientific process that allows one to correlate experimental observations with the language and imagery of how things might actually work. Moreover, theory is simply ‚a way of looking‘, or a world view that is subject to ongoing and continuous change as additional observation into the deeper features of nature lead to an expanded and more complex world view, or theory. Theory and observation are thus intimately connected, each feeding on the other in an ever-expanding process of increasingly deeper levels of understanding.
So for some it is sufficient to simply cast the coins or sticks of the I-Ching, and read the resulting interpretation from whatever book source appeals to them. They want nor do they need any further explanation or understanding of system of thought that provides them with some meaningful perspective of their own life process. However, for others who seek a deeper and more expansive perspective of such systems of thought, a theory like Novelty theory that is linked via mathematics and scientific principles to some mystical entity such as the I-Ching can open connections (portals) into their own direct experience in nature and the cosmos.
***************************************************************************************************************
The expression „five minutes to twelve“ can evoke also some necessity, maybe as far as behind the borders of a free choice... It is really so, that „we will get on this train“, or there will be no „or“?
***************************************************************************************************************
This is an interesting and thoughtful question that I think can be answered by evoking some of the fundamental features of quantum physics. It is thought by at least some, including myself, that the brain operates according to the Heisenberg uncertainty principle on a fundamental level. In other words, the fundamental operation of the brain is on a quantum level or probabalistic and not deterministic. This then implies the potential of free choice – or novelty in Timewave parlance. The brain is also capable of habit which tends to nulify free choice to one degree or another.
Using the probabalistic principles of quantum physics we could potentially assign probabiities to our choices. Assume for a moment that our choices are binary – i.e. we either choose one mode of behavior or thought process or we do not choose such a behavior or thought process. Our choices then might be assigned a probability that is based on the degree of habit that is present. The stronger the influence of habit, the more skewed our choices are in one direction or another.
However, according to the principles of quantum physics such choices are still random, even if we can assign probabilities to them. There is no way to know with certainty which choice will manifest at any given time, but only a probable choice. This is the nature of free choice, and the nature of the quantum world; and it is very likely fundamental in the brain just as it is in any quantum domain. Moreover, in the domain of quantum physics the processes are completely random; and yet from this randomness emerges the extraordinary beauty and order that we see all around us. It is as though there is something in the fabric of space-time itself that attracts this fundamental order and beauty to it like some cosmic attractor state. The fundamental operation of the human brain leading to the matter of choice can be viewed as totally random. Yet from this random nature emerges choice in the direction of beauty, order, and increasing levels of interconnection and integration.
I see the Timewave as operating according to similar principles, or even identical principles to the quantum world. In fact, all events are characterized by the Timewave as being either novel or habitual (non-novel). At any given point in time such events, whether they be informed by human choice or natural process, are totally random even if these events could be assigned probabilities. Yet from this randomness or free choice, an amazing order, beauty, and integration all become manifest. This could be seen as an historical attractor at the end of time, or an attractor state leading to some unknowable emergent form.
***************************************************************************************************************
Providence is a great word and I think that a spirit of an absolute justice is hidden in it. How does it in fact function? People, who are familiar with it and who would like to do something with themselves contra heavy-load skeptics and ingorants – what will exactly happen to us after the date 21. 12. 2012?
***************************************************************************************************************
I personally think that we live in a cosmos that is tolerant, forgiving, compassionate, and progressive. This is my personal perspective based on a lifetime of experience in nature, dreams, mystical practice, and a career in physics. I think that we are all allowed to create, then live in whatever ‚realities‘ that we have chosen to create. And by ‚realities‘ I am referring to those life process states that are created by mind, imagination, emotion, attention, and intention. Any reality is bounded by a set of rules, perspectives, beliefs, etc., and as long as one operates within the proper domain of any reality, it is a true reality. It is only when one attempts to apply the rules, perspectives, etc., to realities that do not operate by such rules or perspectives that one gets into trouble with control, manipulation, and self-delusion.
In addition, by simple observation and conscious inspection it is clear that we live in a cosmos that is teeming with mystery and wonder. From my perspective, if one is bored then one is simply not paying attention. It is apparent to me that by paying attention and by consciously engaging nature and one’s life process in an manner appropriate to the circumstances at hand, we can gain an expanding and deepening awareness of our nature and the nature of this mystery and wonder that abounds and that is also part of us. There are no priviledged positions here – everyone has access to the vast information content of the mysterious and wondrous cosmos that we inhabit and that inhabits us. Whether this information content is carried by what we call the unified or quantum field, or by some other fundamental cosmic feature, it is available to all who have the desire and passion to engage it head-on.
It is also my opinion, based on my direct experience and careful observation, that the cosmos we inhabit is just and caring; and that it does not force any particular reality or ‚world view‘ on anyone. As long as we have choices and are able to act on such choices, then we can be the architects of our own personal realities, and those realities can be both ever-expanding and inclusive. I think that our primary duty to ourselves from this perspective, is to make conscious choices in the moment and then accept responsibility for the path that such choices present to us. There is no need for the hubris of thinking one is ‚better‘ or more ‚advanced‘ here. One’s choices simply allows one more ‚degrees of freedom‘ to explore whatever hyper-dimensional domain that one wishes and is prepared to explore.
As an example, the person who choses to become a rock climber by learning the necessary skills step-by-step, and then proceeds to utilize those skills to develop an expertise as a climber, is not better or more ‚advanced‘ than anyone else. She/he has simply learned and developed the skills necessary to explore and inhabit expanded dimensions that others - who have chosen not to develop such skills and experiential awareness – cannot. Notice that the choice to engage such process is both expansive of that person’s reality and it is also inclusive of other realities. It does not make one more ‚advanced‘ than anyone else, but has simply given one a set of skills and perspectives that allow oneself to explore and inhabit a somewhat higher dimensional domain that in fact includes all ‚lower‘ dimensional domains.
No one knows what ‚will happen‘ after the 2012 date that so many are currently pondering. I personally think that the Earth inhabitants and their systems are currently in a chaotic phase of evolution. Whether one sees such an evolutinary process in terms of caterpillar-to-butterfly metamorphosis, or the ‚trajectory‘ of a non-linear system, the final or attractor state remains ‚emergent‘. This simply means that the nature and form such an end state or attractor state cannot be predicted given everything that it known about such systems prior to such chaotic, or ‚cocoon‘ phases. Even if the ‚butterfly‘ state has an entirely different form and function, what happens to any of us will still depend on how our choices interact with this new form and function. In the final analysis, I think that it will still be up to each of us to determine our own personal ‚reality‘.
- to be continued -
Special Thanks to Milka Janegova & Karol Hlavka
Sokol, CEZ OKNO
Full interview coming soon...
