Obrázok používateľa CEZ OKNO
Alan Dolog: NAŠE DEJINY ÚPLNE INAK 2

Dôstojný pán Sasinek,
z Národnej knižnice Matice slovenskej som si požičal všetky vaše knihy a knižočky (ktoré sa predávali za 0,20 halierov). Najviac som vám, dôstojný pán, vďačný, za „Dejiny drievnych národov Uhorska“, kde ste zosumarizovali všetko, čo sa dalo z našich dejín, aby ste nám zanechali odkaz, za ktorý vám veľmi srdečne ďakujem. To v prvom rade.

Čítajúc vašu knihu som mnoho krát vstal nadšením, že som sa dozvedel niečo, o čom naša historiografia ani netuší, nepertraktuje. Ak to tak vôbec môžem napísať, pán Sasinek, našiel som vo vás priateľa, s ktorého názormi, či zisteniami rezonuje môj pohľad na históriu Slovenov. Vaša práca je na dobu, v akej ste ju písal na vynikajúcej úrovni. Som presvedčený, že keby ste žil v dnešnom svete, vaše zistenia by boli omnoho širšie a naša minulosť jasnejšia. Pán Sasinek okrem túžby sa vám za to poďakovať ma k tomuto listu motivuje aj túžba posťažovať sa vám.

Dôstojný pán, knihy, ktoré mi boli do univerzitnej knižnice doručené, došli z Národnej knižnice ešte nie celkom finalizované. Strany totiž neboli celkom rozrezané a teda v knihách sa nedalo listovať. Po r. 1862, kedy vyšla tá najdôležitejšia, ich nikto predo mnou 156 rokov nečítal. Je pravdepodobné, že v Martine majú viacero výtlačkov, ale tie, ktoré došli mne, neboli ešte listované. Toto je druhý dôvod, prečo vám, pán Sasinek, píšem.

Naša verejnosť, ale hlavne odborná, ani netuší, čo všetko ste vybádali, ako ste vyšliapali chodník poznania pre budúce generácie a asi ako jediný som smutný z toho, že po vašom chodníku sa nikto nepohol, aby pokračoval vo vašom diele. Ba stala sa a neustále sa deje hrozná vec, na ktorú sa musím ako amatér dívať, že naši študenti počúvajú a učia sa výklad dejín prvého tisícročia, ktorý nemôže byť pravdivý pre svoju nelogickosť. Vy z vášho nebíčka to ale sledujete tiež a musíte byť z toho ešte smutnejší, ako som ja.

Profesori píšu skriptá podľa falošných výkladov dejín, študenti to musia memorovať, aby získali osvedčenie o vzdelaní a potom tí horlivejší z nich píšu ešte „dokonalejšie“ skriptá, ktoré ešte viac deformujú vedomie o našej minulosti. Vaše knihy nečítané sa skladujú a študenti sa učia cudzie, deformované myšlienky. Len aby sa udržala teória o sťahovaní sa národov, aby sme nemohli mať pocit, že táto zem nám patrila možno od ústupu posledného zaľadnenia.

Vy ako celoživotný kňaz, verný rímskokatolíckej cirkvi ste mal v sebe viac objektivity, ako majú dnešní historici, ktorí považujú dielo za vedecké len vtedy, keď sú v ňom odvolávky a citácie z predošlých diel iných, najlepšie zahraničných autorov, prípadne z prameňov, ale vykladaných tak, že sa vyberajú niektoré časti a iné sa zamlčujú, alebo sú pokladané za zlé, nevhodné, len preto, lebo nepasujú do doktríny, podľa ktorej sa vykladá naša dávna história. Aj vaše práce sú dnes zavrhnuté, nepovšimnuté, pretože ste spochybnili tzv. sťahovanie národov, sťahovanie sa Slovanov ako etnika do strednej Európy v 5.–6. storočí.

Dnešný historik sa bojí niečo oficiálne sám od seba napísať, čo by mohlo byť v rozpore s doktrínou sťahovania národov, pretože by sa vlastne spreneveril svojmu vzdelaniu a ako historik by na verejnosti, najmä odbornej, skončil. Vy ste pred 150 rokmi prišiel na to, že národy sa nikdy nesťahovali spôsobom, akým sa to podáva študentom a verejnosti aj dnes. Ak niekde boli napr. Avari, či Rusi, neznamená to, že tam nebolo domáce, autochtónne obyvateľstvo, ktoré na dané územie prišlo pred mnoho tisíc rokmi postupným presúvaním sa po stovky rokov. Samozrejme, vo všetkom sú výnimky a aj dnes sa dejú rôzne presuny menších skupín, ale nikdy neodišiel odnikiaľ každý, vždy bola zachovaná nejaká kontinuita, niekto zachoval rod. Aj za cenu, že splynul z iným národom. Ostatne práve toto dokazuje DNA. Je nepredstaviteľné, aby roľník majúci svoj statok, príbytok, hospodárstvo, les, pasienky, pole si jedného dňa povedal, že odchádza stovky kilometrov neznámo kam. Toto je jasné vám a niekoľkým ľuďom, ktorí nemajú problém logicky myslieť. Na veľké vzdialenosti sa presúvali len bojové družiny, vojská, ktoré plienili a drancovali. Ale nie národy. Vieme, že od dávna platilo dedičné právo najstaršieho syna na moc, majetok. Minimálne od prvého tisícročia n.l. U vojvodov, kráľov, ale aj u gazdov. Najstarší syn zdedil majetok, aby sa ten nedrobil, aby sa zachoval celý, ako ho otec nagazdoval. Ostatné deti sa museli postarať o seba. Dievčatá sa alebo vydali, alebo išli do kláštora. Synovia sa alebo dobre oženili, alebo sa dali zverbovať do nejakého vojska, alebo osišli na skusy do cudziny. To platí dodnes. To ísť na skusy. Mnoho našich slovenských detí je v cudzine. Ale národ ostal doma a žil ako národ kontinuálne. Žiadne sťahovanie národov nebolo. Želanie otcov zachovať majetok pokope asi bol prapríčinou odstredivých síl synov národov.

Druhá vec, ktorá sťažuje pochopenie našich dejín a ľudských dejín vôbec, je nutnosť vnímať rozličné názvy kmeňov, národov, spoločenstiev z rôznych prameňov, ktoré ich rôzne pomenovávali tak, aby sme správne identifikovali ich príslušnosť k tomu – ktorému etniku. Prvý, ktorý zle určil práve našu identitu bol Strabón a po ňom Ptolemaios, ktorý prevzal od neho pomenovanie skoro celej Európy ako Germánia. Jeho omyl bol podporovaný najmä franskými (nemecko-francúzskymi) vedcami, aby bol takto obhájený nárok na našu zem zo strany Nemcov, v minulosti okupantov. Alebo títo dvaja mysleli Germánmi Slovanov a iní si toto pomenovanie privlastnili, čím vymazali našu prítomnosť v skoro celej Európe. Je smutné, že mená kmeňov, ako Kvádi, Markomani, Vandali, Vendi, Suébi a pod. sú kladené medzi germánske, nedajbože nemecké rody. Aj takýmto spôsobom sa naša, aj slávna minulosť, stratila. Bola nám doslova ukradnutá.

Smutné je, že ani dokazovanie tohto omylu pomocou DNA nie je účinné, pretože sa naši vedci sami tejto identifikácii bránia. Samozrejme po svojom – vedecky. Alebo DNA ignorujú, pretože tušia, že by tento fenomén totálne zmenil ich vnímanie dejín.

Naozaj je tu obrovská snaha zotrvať v omyle. Napr. už len z toho dôvodu, že by všetka literatúra o dejinách Európy vyšla nazmar. Len si dobre pozrime pomerne pedantne napísané rímske dejiny a skúsme tam nájsť zmienku o sťahovaní národov. Neexistuje. Existujú len zmienky o prechodoch bojových družín a až následných postupných pomalých presunoch žien, detí. Kompletné presuny národov sa diali u kočovných pastierov, akými boli aj niektorí Slovania. Ale nie stovky kilometrov, ale po najbližšiu dobrú pašu, či úkryt. Aby som nebol nespravodlivý, áno, Rimania násilne prepravovali niektoré kmene, premiestňovali ich tam, kde ich chceli mať, ale neboli to znovu národy, ale len ich časti. Toto rímsky kronikári zaznamenávali. Pritom zotrvávali v názve našej krajiny Germánia.

Históriu píšu víťazi. Lenže aj Slovania, Sloveni boli víťazmi. Len si spomeňme na Alexandra Macedónskeho! A to bolo 800 rokov pred tým, než sa mali Slovania sťahovať do Európy! Preto je tu čas konečne pozdvihnúť hlavu a začať písať našu skutočnú históriu a spochybňovať históriu, ktorá sa nám podsúva. Tak, ako si rôzne národy, napr. Nemci, Maďari, ale i Česi vytvárajú svoju vlastnú a nezávislú históriu nie vždy založenú na hodnoverných zdrojoch. Píšu a učia si ju ako potrebujú, ako sa im hodí. Žiaľ, my patríme k národom, ktorí svoju históriu píšu podľa deformovaných diel a práve preto pre nás ostáva len malý priestor na sebaurčenie, na konštatáciu, že národ Slovenský má nie menej bohatú históriu, ako ktorýkoľvek z okolitých národov.

Alan Dolog

-pokračovanie-


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.



KNIHU môžete zakúpiť i na tejto adrese.



Súvisiace:

Z našej knižnice
https://www.cez-okno.net/sekcia/knihy


Autori: 
február 03, 2019 00:43 dopoludnia
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top