Alan Dolog: NAŠE DEJINY ÚPLNE INAK 3

Vážený pán Sasinek,
je doslova tragédiou národa spod Tatier, lepšie povedané spod Karpát, že nečíta vaše zistenia. Ak by ten národ zobral najmä tú konkrétnu knihu konečne do ruky, dozvedel by sa veci, ktoré by mu dosť otvorili oči. Len si dovolím dať sem niekoľko vašich poznámok ako príklad.

1. Bolo Horvátsko – to boli tí, čo žili v horách slovenských, potom Uhorsko, čiže krajina u hôr, rozumej tzv. Bihorsko (dnešné Rumunsko), potom Zahorsko, čiže dnešná Transylvánia = Sedmohradsko, maďarsky Erdélyi. Horváti sa ešte podľa vašich zistení delili na Čiernych a Bielych. Považania a okolie Nitry (Biele karpaty) boli Biely Horváti, na východ boli lesy čiernejšie (Ihličňany, pozn. autora) boli Čierni Horváti. Tu dodám, že je treba si všímať rozšírenosť slovenských priezvisk. Najrozšírenejší je Horvát, Horváth. Potom je Kováč, Kovács, teda Rimanmi skomolený Kováč na Kvád. Skomolenina nemusela byť účelová, ale náhodná. Veď vieme, že kronikári ktorejkoľvek krajiny zapisovali mená, názvy skomolené, deformované. Samozrejme potom meno Tóth... nasledujú mená od povolaní, mená od výrobcov lukov (Lukáč), Molnár = matrikármi, horlivcami spotvorený Mlynár...

2. Slovania boli kresťania už v dobe apoštolov – potvrdzuje sa nám to pri existencii Rimanov, ktorí boli aj kresťanmi – na Slovensku už na prelome letopočtu, celkom určite najneskôr r. 68, z čoho máme pohrebnú dosku v dedine Boldog. Tá sa síce týka Rimana, ale je to doklad, že tu kresťanstvo už v tej dobe bolo.

3. Geti, Getes, grécky – roľníci boli Slovania, inak volaní Sporoi, čiže rozsievači.

4. Biskup Ulfila (311 – 383), Wulfila = Vlk, nebol Gót, ale Get, čiže Slovan ovládajúci aj Gótčinu a preložil bibliu – ariánsku – aj do slovanského jazyka. Sloveni, aj to len niektorí, prešli postupne na katolicizmus až po r. 527 za Longobardov. Tí, ktorí zotrvali v ariánstve sa nazývali čierni mnísi. Pikantné je, že aj neskorších Benediktínov nazývali čierni mnísi.

5. Longobardi samozrejme neboli žiadni Germáni, ale Slovania, ktorí boli pravdepodobne pomenovaní Germánmi podľa dlhých sekier bradatíc = halapartní. Long bard. Pamiatka na nich ja mesto Bardejov, ktoré má v erbe skrížené halapartne. Skúste po Nemcovi, aby napísal slovo bradatica. Napíše najskôr BARD.

6. Ďakujem za veľmi podrobné vymenúvanie slovanských bohov a bôžikov, ktorých bolo cca 50. Podľa zoznamu som si vydedukoval, že Dákovia nebol národ, ale len vojaci boha vojny Dakara. Tuším, skomoleného boha Draka. Boli to Geti, čiže Slovania. Jeden z vládcov sa volal podľa vás Olor, (rozumiem Orol) a ja poznám pevnosť Orlia neďaleko Hacegu v kraji Hunedoara... keby ste toto vedel, ujo Sasinek... Zrúcaniny hradu Orlia sú nad dedinou Santa Maria Orlea, odkiaľ pochádza britská kráľovká rodina a rodina Kennedyovcov. Orol bol totiž knedzom, čo Maďari spotvorili na kende a kendeho syn bol Kendefi... fiu = syn – v Írsku z toho urobili Kennedy. A keby ste domyslel, že Burebista, v inom podaní podľa vás Boiebista mohol byť vlastne Bojemistr. Nebolo to meno, ale titul, hodnosť. Rovnako, ako Rimania mali cisára a magistra militum...

7. Norikum (dnešné Rakúsko) je v podstate Rimanmi deformované Horikum. Zaujímavé zistenie, prečo nie. Krajina v a pod Alpami, dnešné Rakúsko.

8. Ovidius, ktorý žil vo vyhnanstve v Sarmatii napísal, že reč Sarmatov a Getov sú len nárečia tej istej reči. A predstavte si, žil v r. 43 p.n.l. do 17 n.l. Čo to za poznatok? Radšej si všímame Strabónov omyl, že naše územie obývali Germáni a tvrdenie Nemcov, že sme sem prišli v 5.-6. storočí a nevšímame si Ovídia?

9. Existuje tzv. rímska hrádza = val, ktorý začína pri Apatine (Srbsko), prechádza cez Temerín (srbský Temešvár) a pokračuje k Becse (Beč = Viedeň)... dodám len, že aj na Slovensku máme Temerín, Temešský hrad. Volá sa Tematín. Aj na Slovensku máme záhadný spečený val „obrov“ s dĺžkou cca 60 km. Kto ho teda asi postavil, ak podobná hrádza, Hadriánov val, je medzi Anglickom a Škótskom a v jeho strede je pevnosť Vindolanda? Kto boli vojaci v tej pevnosti, ak to bola VINDOlanda? Boli to nájomní vojaci z národa Vánov, Vendov, Vinidov, Vandalov... Slovanov?

10. Píšete: „V zbrojnici Tetelockej videl na vlastné oči „loďorypáky“, kotvy a iné lodné súčasti, kde Rimania mali výrobňu lodí a mali aj postavený most cez Tisu, ktorá mala dve ústia do Dunaja“. V Titeli na sútoku Tisy a Dunaja som bol. Domáci o tom ani netušia. Zabudli. Nezaujíma ich to. Našiel som tam toho viac, ujo Sasinek!

11. Mnohí Slovania sú odvodení od Vánov, napr. Vandali, ktorí išli do dáli. Tí ostatní ostali doma. Nemci ich volali Vendi, Venedi.

12. Veľmi vítam, p. Sasinek, že ste vypátral rodokmeň Mojmírovcov (po meči) a najmä, že ste zistil, že pôvodne Veľká Morava bola ovládaná z terajšieho Velehradu = Belehradu v Srbsku. Bol to zemný hrad, Zemun na miernej vyvýšenine pri Dunaji priamo v Belehrade. Len potom kvôli Avarom toto sídlo preniesol Marót do nového Velehradu severnejšie nad Dunaj. Odtiaľ potom boli vyhnaní aj žiaci, diakoni a subdiakoni spolu s učiteľmi Angelárom, Savom, Gorazdom, Naumom, Klimentom do Bulharska. Síce ste napísal „bolo to niekde v Báčke“, ale ja viem, že to bolo celkom iste vo Velehrade, teda po maďarsky Nagy várade, čiže vo Veľkom Varadíne, kde som pravdepodobne našiel aj budovu, v ktorej pôvodne mohlo byť tzv cirkevné učilište, ktoré vraj Metod prevzal po ariánoch.

Arcibiskupstvo podľa cirkevného práva muselo mať sídlo v sídle panovníka. Toto mesto sa dnes volá Oradea – ako starý, radea ako hrad. Za toto som vám, pán Sasinek najvďačnejší a rád by som vás na toto miesto osobne pozval. Nuž, niekedy sa stretneme tam niekde, kde vám to porozprávam. Ak mi, samozrejme, dovolíte.

13. Koceľ dostal do držby majetky po svojej matke, na ktorých mal dovolené sa usadiť jeho otec Pribina. Pri Balatone. Ale na Slovensku, ani inde sa netuší, že Koceľ mal syna Braclava, teda Bratislava, ktorý tieto majetky mal dané do vlastníctva. Braclav bojoval ako spojenec Svätopluka pričom spolu vyrvali Frankom Pannoniu až na Dudlebiu, teda zem českú, ktorá mala centrum v Tate, pretože ich kráľa volali Táta (táta, tatíček Češi radi používajú) a jeho syn bol Vacslav, teda Václav, ostal po ňom Vác. Aj s dĺžňom. Dudlebi boli od Avarov najviac utlačovaní. Bodaj by nie, keď mali neďaleko v dnešnom Győri svoj hlavný „hrink“. Títo Dudlebi dnes žijú v Južných Čechách. A vedia o tom, že sú Doudlebi. Dlouholebí? Azda Dlouholebí kopírovali avarský zvyk deformovať lebku urodzeným ľuďom? Boli to potomkovia Doudlebov a Avarov? Neviem, či po tomto zistení sa bude ešte niekto snažiť čitateľa presvedčiť, že nové meno Bratislava dostala od niečoho, niekoho iného, ako práve od Bratislava. Pressburg bol vybojovaný od Nemcov v rámci týchto bojov o Pannoniu. A to od Sávy, Drávy až po Enžu. Ak teda Pressburg, tak aj Devín je spochybnený v čase VM. Už je treba len overiť, či náhodou aj hrad v Bratislave nepostavil, či neprestaval náhodou neskôr práve Braclav, Bratislav. Hoci tu treba dôrazne poznamenať, že na konci 19.storočia mali v Prešporku prevahu Nemci. „Kraxelhuberi“ tvorili 59,9 % obyvateľov, v roku 1910 sa k nim hlásilo 41,9 %, k Maďarom 40,5 % obyvateľov. poznamenáva K. Medvecký v práci Slovenský prevrat. Takže Pressburg dlho nevedel, že bude (znovu?) Bratislavou. Tam sa totiž stalo za husitov, že miestne obyvateľstvo sa r. 1427 Jiskrovcom hrdinsky vzpieralo, preto Bratislavu so širokým okolím jednoducho vyhubil až po Kroměříž a nasťahovali sa tam Chorváti, Horváti a hlavne Česi, ktorí nám teraz zdôrazňujú svoj čisto bratislavský pôvod a ich reč je síce slovenská, ale s českými pozostatkami. Vánoce, nie veľmi, ale moc, nie topánky, ale boty... Názov Bratislava sa oficiálne prijal až 27.3.1919. Preto sa nemusíme škriepiť o to, či je to od Preslava, alebo od Braclava = Bratislava. Tento názov je jeden z najmladších názvov obcí v našej republike. Ale nie je možné vylúčiť, že Bratislav nemá niečo spoločné s Bratislavou, rovnako, akože Veszprém bol pomenovaný podľa Otta Besprema (Otto bez nároku, bez práv na majetku), ktorý dostal od Štefana kráľa tamojší vtedajší hrad sv. Michala s pôvodne gréckokatolíckym kostolom sv. Michala, dnešnou katedrálou s rovnakým patroníciom. Braclac a Preslav. Meno Preslav sa vyskytlo na cividalskom zozname ubytovaných, kde spolu so Svätoplukom, jeho ženou Svätožizňou bol prítomný aj Preslav, ktorý sa preto udáva ako Svätoplukov tretí syn. Existencie Bratislava ale ponúka aj vysvetlenie, že už vtedy Bratislav bol po boku Svätopluka ako Koceľov syn.

14. Pán Sasinek pozná štyri skupiny Slovenov: Uhorskí, to sú tí z dnešného Rumunska, ktorí boli u hory – Oradea a pod. Potom Pannonských, tí sú pomaďarčení úplne, dnešní, vraj Maďari. Potom Nitrianskych, avšak až po rieku Moravu a nakoniec Bulharských, ktorí cez slovanské vyznanie viery poslovančili aj Volharov = Bulharov = Avarov.

15. V Budči už za kniežaťa Kroka (Krakov, Krakovany) (otec českej Libuše) bola založená škola písma a sv. náuky. Slovania písali oddávna najmä gréckymi písmami bez pravopisu svoju reč – viď náhrobné kamene spred 200 rokov v Apahide (pri Kluži). Písomnosti na brezovej kôre, koži aj papieri boli nenávratne stratené dejinami.

16. R. 670 uzavreli Horváti (Sloveni) písomnú zmluvu s pápežom Janom IV. o príjímaní RKC. A to ste ešte netušili o iných dohodách z Rímom.

17. Nikto dnes nemá šajnu o tom, že v Nitrave a Trnave sme mali biskupstvá dávno pred r. 500, aj ariánske, pretože ste preukázal, že sme sa ako Horňáci, teda Horváti, vzdali ariánstva až po r. 527. A to len niektorí. Okrem toho menujete ďalšie tri mestá, Jehlavu, Kouřim a Vyšehrad, kde boli tiež v tej dobe biskupstvá, taktiež ako naše podliehajúce pod arcibiskupstvo Lorch. (Pritom, keď si pozrieme na wikipédiu, Lorch bol vraj založený r. 764. Takže ani Nemci sa nechcú rozpamätať na to, komu slúžil najprv tento kláštor, toto arcibiskupstvo). Neuveriteľné. Pritom je preukázané, že kresťanstvo sem prišlo najskôr r. 68, najneskôr r. 172 cez rímskych vojakov, kedy už kvôli morovému úbytku sa brali do armády aj kresťania. Samozrejme, neboli to rímsky katolíci, pretože RKC vzniklo až po koncile v Nikai r. 325.

18. Pikantné bolo, čo ste písal o tom, ako vo sviatky, keď sa pila medovina, neskôr aj víno, ľudia vhadzovali do ohňa nejaké byliny, pričom potom vdychovali dym a boli z toho omámení. Pripomína mi to fajčenie konope – marihuany. Mohli to byť, samozrejme aj iné byliny, nebudem ich tu popisovať. Existovali min. tri-štyri, ktoré mohli použiť, ktoré sa nachádzali okolo nich. Pestovali si ich ľudia ešte dlho v stredoveku. Najmä mnísi a mníšky.

19. Zhodli sme sa do detailov v triezvom pohľade na konanie a vlastnosti Svätopluka. Na sochu na hrade to nie je. Budem o tom písať.

Z toho, čo som len náhodne vybral z vašej knižky pravdepodobne viacerým čitateľom práve vytlačilo oči z jamôk ako mne, ale ako upútavka k čítaniu o histórii to je dobré. Myslím, že by sa mal nájsť vydavateľ, ktorý by znovu aspoň túto knižku vydal. Hanba je, že to doposiaľ neurobila práve Matica slovenská, ktorá uchováva samozrejme aj iné knihy, ktoré by mali poznať odborníci, aj verejnosť.

Vieme, že od dávna platilo dedičné právo najstaršieho syna na moc, majetok. Minimálne od prvého tisícročia n.l. U vojvodov, kráľov, ale aj u gazdov. Najstarší syn zdedil majetok, aby sa ten nedrobil, aby sa zachoval celý, ako ho otec nagazdoval. Ostatné deti sa museli postarať o seba. Dievčatá sa alebo vydali, alebo išli do kláštora. Synovia sa alebo dobre oženili, alebo sa dali zverbovať do nejakého vojska, alebo odišli na skusy do cudziny. To platí dodnes. To ísť na skusy. Mnoho našich slovenských detí je v cudzine. Ale národ ostal doma a žil ako národ kontinuálne. Žiadne sťahovanie národov nebolo. Želanie otcov zachovať majetok pokope asi bol prapríčinou odstredivých síl synov národov.

-pokračovanie-

Alan Dolog

Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

KNIHU môžete zakúpiť i na tejto adrese.

Súvisiace:

Z našej knižnice
https://www.cez-okno.net/sekcia/knihy