Obrázok používateľa CEZ OKNO
Alan Dolog: NAŠE DEJINY ÚPLNE INAK 4

HUNOV ZLOMILI SPOJENCI SLOVANIA, ČI SLOVENI?

Možno ani nepreženiem, keď napíšem, že 500 rokov historici hľadajú tri miesta, ktoré sú pre históriu Hunov v Európe podstatné. Doposiaľ nebolo lokalizované ich mocenské centrum, miesto, kde je Attilov hrob a miesto v Pannónii, kde boli Huni porazení. Mnohí sa domnievajú, že ich európske centrum je zároveň aj miestom posledného odpočinku „Biča božieho“Attilu. Keď si ale prečítate akýkoľvek zdroj, ktorý o Hunoch pojednáva, zistíte, že historici a najmä hľadači pokladov aktívne hľadali najmä miesto, kde má hrob. Doposiaľ ho nenašli. Mocenské centrum Hunov vedci doteraz lokalizujú niekde na rieke Tisa. Miesto ich porážky sa len stále opisuje od toho istého zdroja: Priscovho zápisu o tom, že boli porazení na rieke Nedao. Rieka s takýmto názvom pravdepodobne nikde nikdy neexistovala.

Ak teda vieme, že Huni po porážke na katalaundských poliach, ktorá sa odohrala 20.6.451 dopadla pre Aetia, ale aj pre Attilu zdrvujúco (príliš mnoho obetí) a dá sa povedať, že Aetius už ráno 21. nechcel pokračovať v boji, čím vlastne ponížil Attilu, nechal ho odísť bez porážky z bojiska. Attila sa vrátil niekde do bezpečia, aby už rok na to tiahol opäť na Rím. Kvôli moru v krajine sa ale niekde ukryl, aby zbieral sily na neskorší rozhodujúci útok. Stihol sa oženiť s burgundskou princeznou Hildegardou (premenovanou na Ildikó), no vo svadobnú noc umiera. Huni po jeho smrti pod vedením jeho najstaršieho syna Ellaka sa dali na návrat do svojej „domoviny“ v Sedmohradsku. Oslabení, demoralizovaní bojovali medzi sebou o moc. Kráľ Gepidov (Skýtov, či Vandalov) Ardarich (naozaj sa tak volal?) vycítil príležitosť a za pomoci už spomenutých kmeňov dobyl, rozprášil Hunov a tým skončila ich sláva. Jordanes ešte zdôrazňuje, že proti Hunom prišli na pomoc aj Suavi. A to je vážna informácia, pretože Suávi museli prísť až zo Slovenska a Pannonie. Znamená to, že Slovania, napriek tomu, že viedli medzi sebou aj vojny, uvedomovali si spolupatričnosť pri spoločnom nepriateľovi. Skúsme túto rozhodujúcu bitku lokalizovať.

Existuje len jeden známy zdroj, ktorý je pôvodný a venuje sa opisu miesta, kde Attila pobýval, odpočíval. Je to popis cestovania a hostiny, ktorú si pripomenieme krátkymi odstavcami z preloženej Priscovej správy.

Maximova delegácia popísaná Priskosom vyrazila z Konštantínopoľa a za 13 dní rýchleho cestovania dorazili do Sardiky (cca 550 km). Tak sa nazývala r. 448 Sofia, hlavné mesto dnešného Bulharska. Denne teda prešli cca 41 km. Ďalšia zastávka bol Niš.

„Slnko vyšlo pred nimi“. Prišli na dobre zalesnenú rovinu, kde boli prevezení cez Dunaj. Ak sa pozrieme aj na staré mapy, dobre zalesnená kvázi rovina je len prievoz Tekila – Oršova. Na priloženej mapke je to ako Dierna. Odtiaľ vedie pokračovanie cesty len na sever. Viď mapu rímskych vojenských ciest.

Pravdepodobne iná cesta nebola bezpečná, alebo išlo o to, aby si cestovatelia čím menej mohli zapamätať, kade cestovali. V tej dobe už bol slávny Trajanov most cez Dunaj v Drobeta Turnu Severin zborený. Aj keď bol strážený „turnou“, zboriť ho dali Rimania sami. Od prekonania Dunaja prešli cez 70 stadií (jednotka dĺžky štadiónu – cca 200 m, čiže 14 km) a potom sa zastavili na rovine, potom prišli k Attilovým stanom. Ak pri tom prekonali rieky Drecon (Mureš), Tigas (Tisa) a Tiphesas (znova Tisa, ale v inom úseku Attila ako stratég nielenže sa z delegáciou nestretol vo svojom bydlisku, ale ju chcel aj zmiasť, dezorientovať, aby jeho hlavný stan bol utajený. Aj toto mohol byť dôvod na doslovné zavedenie delegácie.

Pozrite na mape: ›› http://mapire.eu/en/map/secondsurvey/?bbox=2528022.7050591423%2C5698143.450796802%2C2579388.388066781%2C5721456.744423781&layers=osm%2C5%2C42

Dobre si pozrite názvy riek. Rieka Mureš a má v rôznych úsekoch aj tri názvy (Dracon, Drieca, Rhabon, Marisius), Tisa štyri (Tiphisas, Turcia alebo z inej mapy – tento úsek sa volal Cerna = Čierna, Tigas), Kriš má názvy dva (Chrisius, Tiscia). Tento fakt historici ignorujú?

„Neskoro večer, po prejdení dlhej cesty, sme postavili náš stan na brehu veľkého jazera, čerstvú vodu z neho používali obyvatelia susednej dediny. Ale vietor a búrka sprevádzaná hromami a bleskami a silným dažďom nas zobudili, takmer zhodiac náš stan

Pravdepodobne ide o Veľké jazero, ktoré bolo v 19. storočí vysušené a slovenskí kolonisti si tam urobili svoje sídlo, ktoré sa dodnes volá Veľké jazero – Nadlak. Slovo zložené z maďarského nagy = veľký, lacul = rumunské – jazero.

V oblasti Nadlac aj v XV. storočí boli badateľné ostatky po Veľkom jazere. Teda Priscos napísal veľké jazero a nevedel, že to je názov jazera. Pozoruhodné sú jazerá vľavo – Balatonya a Kisbalatonya. Balaton a Malý Balaton predsa poznáme celkom iný. Malá a veľká blativá tôňa. Sú to zvyšky Veľkého jazera.

„O sedem dní neskôr (o ďalších cca 200 km?), po prejdení veľkej vzdialenosti, sme sa zastavili v dedine; lebo zvyšok cesty bol rovnaký pre nás aj pre Attilu; pretože sa patrilo počkať, aby on mohol ísť dopredu.

Keď sme si nejaký čas počkali, kým nás Attila predíde, pokračovali sme a prekonajúc nejaké rieky sme prišli do veľkej dediny, kde bol Attilov dom, o ktorom sa hovorilo, že je najveľkolepejší zo všetkých jeho obydlí na iných miestach. Bol zhotovený z leštených dosiek a obohnaný drevenou ohradou, určenou nie na ochranu, ale pre vzhľad. Onegesiusov dom bol druhý po kráľovom čo do veľkoleposti, bol obklopený drevenou ohradou, ale nebol ozdobený vežičkami ako kráľov. Neďaleko ohrady bol veľký kúpeľ, ktorý Onegesius —- ktorý bol druhý najmocnejší medzi Skýtmi (už vieme, že prvý bol Berich = Ardaric) —- vybudoval (nechal vybudovať) privezúc kamene z Panónie; lebo barbari v tejto oblasti nemajú žiadne kamene ani stromy, ale používajú dovezený materiál.“

...privezúc kamene z Pannónie – znamená, že miesto, kde mal Attila dom nebolo v Pannónii.

Ak si uvedomíme, že od Veľkého jazera, ktoré bolo ešte v Pannonii odišli 7 dní cesty tak, aby sa vzdialili od Pannonie a priblížili sa k Attilovmu domu, máme jedinú cestu, ktorou mohli pokračovať. A to na východ. 7 dní cesty s prekonávaním prekážok znamená 130 – 200 km. Deva vzdialená od Nadlacu cca 170 km. Je to reálne.

Kde sídlil Attila?

Som vďačný Priscovi za tento odstavec: „Attilova rezidencia bola umiestnená tak, aby vynikla najviac spomedzi okolitých domov. Bola vyrobená z leštených (kamenných?) dosiek obložených drevom“. (Attila miloval drevo. Jeho pohár bol drevený, stolička drevená, aj misa z ktorej jedol a lyžica boli drevené. Poz. autora) Dom náčelníka Onegesiusa – Enegessiusa bol tiež obložený drevom, ale nebol vyzdobený vežičkami. Kúsok od ohrady bola veľká vaňa vybudovaná Enegesiusom.

Ak cestujete virtuálne pomocou Google Earth, zadajte si Hunedoara. Mesto, kde sa narodil slávny Turkobijec Ján Huňady. Je tam hrad – zámok Huňadyovcov a rovno pod oknami obrovská fabrika. Hnusné priemyselné mesto s obrovským ferrokombinátom so zničeným okolím. Ale. Ak sa pohráme s jeho čudným názvom, zistíme, že rumunský názov označuje Hunov – HUNE. A slovo „doara“ zmanená po rumunsky „ublížiť, zničiť“. Navyše pod Hunedoarou je dedina Cristur, čiže Kerestur, maďarský názov je Cserna keresztúr, slovensky Čierny Kríž Pána. Všetko na Čiernej rieke. Toponýmia je úžasná vec! Je to múzeum udalostí v miestopisných názvoch.. V Rumunsku to platí úplne. A teraz máme meno mesta, ktoré nám niečo hovorí. Hune doara = Hunom ublížiť. Názvy Čieny Kerestúr a riečka Čierna umocňuje podozrenie, že práve tu ublížil niekto Hunom. Tak významne, že sa to zachovalo v toponýmii.

Pravdepodobne Rumuni by už dávno napísali, že Huni boli porazení v Hunedoara, počujú to v samotnom názve mesta. Ale Hunedoara nie je na rieke Nedao, to by neprešlo vo svete. Oni sami sa totiž stotožnili so všeobecným: Huni boli porazený na rieke Nedao.

Mohli by ste namietať, že Hunedoara je pomenovanie, ktoré v tomto tvare existuje len od zjednotenia Rumunska. Je to pravda, oficiálne áno. Ale všimnime si aj to, že najstarší známy zápis mena tejto usadlosti je Hungnod z r. 1265, Huniad z r. 1278, čo v maďarčine znamená Hunský, patriaci Hunom. Základ názvu Hun vždy používaný. Maďari pre Hunedoaru majú názov Vajdahunyad. Vajdahuňad. Vieme, že vajda je niečo ako knieža, kráľ. Huňad v maďarčine môžeme preložiť, ale akosi nasilu – Hunom daný. Adni je maďarsky dávať. Aj tento názov len podporuje moju teŕoriu o prítomnosti centra Hunskej ríše v dobe Attilu.

A teraz sa znovu pozrieme do historickej Peutingerovej mapy: ›› https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/5/50/TabulaPeutingeriana.jpg, kde na jej vrchu medzi nápismi Lupione Sarmate a Venadi Sarmate je nakreslený veľký dom s modrou plochou v strede. Je nazvaný „Ab aquae“. Slovensky „Z vody“. Na mape, v jej iných častiach ale vidíme viacero podobných objektov dokonca značených ako „Aquius calidis, Aqvis calidis“, čo v preklade znamená kúpele s teplou vodou. Podľa Peutingerky tieto objekty sú nakreslené väčšie, ako rímske pevnosti. Z mapy je zrejmé, že kúpele Ab aquae boli vybudované už za Rimanov a títo si ich nesmierne cenili. Na mape toto miesto je utvrdené aj tým, že cesta z nich smerovala cez pevnosť Petris, veľkú pevnosť Germisariu, ktorých základy sa neďaleko zachovali. Cesta je ďalej značená cez Blandianu – dedinu, ktorá sa tak volá aj dnes, do Apula, čo je starý názov Balgradu, dnešnej Alba Iulii. Dôkaz o tom, že Ab aquae naozaj boli rímske kúpele:

V staručkom kostole sv. Juraja, vraj z 12. storočia, v dedine Streisangeorgiu vzdialenej od Ab aquae cca 4 km je kameň s rímskym nápisom: „Jovi optime maxime pro salute domini nostri Cajus Julius Marcianus, decurio coloniae praefectus pagi Aquensis genio corum posuit.“ Kameň je vraj prevezený do múzea v Bukurešti.

Voľne v skratke preložené: „Na počesť ducha miesta Aquaensis dal vyhotoviť Cajus Julius Marcianus, oblastný prefekt usadlosti Aquae.“ Tento nápis potvrdzuje, že kameň bol dovezený z neďalekých kúpeľov, kde bol kúpeľný dom s názvom Aquae. Celý kostol v tejto dedine bol postavený z materiálu z rozobratých kúpeľov. K tomu sa ešte vrátime. Z domu „hriechu a hýrenia“ postavili chrám boží. Aké príznačné! Okrem toho v tej istej dedine, v tom istom kostole súčasťou obetného stola bola kamenná platňa, na ktorej je napísané: Genio Pagi Aquaensis. Znamená to niečo ako Duch miesta vody. Kúpele boli už za Rimanov, nie je možné, aby ich Attila nepoznal o 220 rokov.

Týmto je doložená existencia kúpeľov už za rímskej provincie Dacia. Dnes sa tieto kúpele volajú Baile Aquae, sau Calan-Bai. Starý bazén, či vaňu vytesanú priamo do žriedla teplej vody tam nájdete aj dnes v areáli termálnych kúpeľov. Našiel ju aj Attila. Huni milovali vodu, bol to ich posvätný živel. A teplá voda priamo zo zeme bol pre nich, ako aj dnes pre nás, malý zázrak. Pre nich veľký zázrak, ktorý mal veľký potenciál pripútať Attilu na toto miesto. Ak chce niekto nájsť stopy priamo po ňom, nech hľadá v bezprostrednej blízkosti starého travertínového, človekom vyhĺbeného bazéna priamo v žriedle, v travertínovej kope, ktorý sa dodnes nazýva vaňou. Domáci vedia, že v nej sa kúpaval Attila.

Prerazeným kanálom a vysekanými schodmi zhotoviteľ nielen nastavil výšku hladiny v bazéne, ale aj tento bazén sprístupnil. Pomerne hladké steny tohto bazéna s rozmermi cca 10 x 5m a najmä spomenutý prístupový kanál sú jasným dôkazom, že bazén zhotovila ľudská ruka. Keď sa k nemu blížime, vidno len travertínovú kopu, ako na Sivej Brade na Spiši. Má asi 3 m výšku oproti rovinatému terénu. Po výstupe na vrch kopy máme pod sebou bazén o celkovej hĺbke cca 4 m. Dno vypĺňa neustále vyvierajúca hydroouhličitanová minerálna voda o teplote cca 27°C, no je tam silný nános bahna, ktoré môže ukrývať tajomstvo pre archeológa. Celá vaňa – bazén, je vyhotovený veľmi rozumne, poskytuje súkromie od cesty (ak bola cestou aj v minulosti), Attila sa mohol kúpeľu oddávať dobre ukrytý pred súkmeňovcami, ktorí vodu nesmeli zneuctiť ani kúpaním sa v nej. Ale on mal rímsku výchovu v Ravenne, mal iné hodnoty, ako oni. Všimnite si, že vstup do bazéna je urobený tangenciálne a ešte k tomu aj lomený, takže ktokoľvek stál na schodoch vchodu, nevidel, čo sa deje v bazéne. Geniálne!

Priscos písal: Kúsok od ohrady Attilovho domu bola veľká kamenná vaňa. Je teda tento bazén tou kamennou vaňou, ktorú nechal vyhotoviť, či zrekonštruovať pre Attilu Ennegessios? Prerazeným kanálom v travertíne a vysekanými schodmi zhotoviteľ nielen tento bazén sprístupnil, ale aj nastavil výšku hladiny v bazéne. Pomerne rovné steny tohto bazéna s rozmermi cca 14,2 x 7,5 m a najmä prístupový kanál sú jasným dôkazom, že bazén zhotovila ľudská ruka. Keď sa k nemu z cesty blížime, vidno len travertínovú kopu s priemerom cca 30 m. Má výšku asi 3 m oproti rovinatému terénu. Ak vyjdeme na vrch kopy, máme pod sebou nádrž o celkovej hĺbke cca 4 m. Prístupový kanál bol do bazéna privedený tangenciálne, preto ani od schodov nebolo vidieť, čo sa v bazéne deje. Geniálne dielo! Attila sa mohol kúpeľu oddávať dobre ukrytý pred súkmeňovcami, ktorí vodu nesmeli zneuctiť ani kúpaním sa v nej. Ale on mal rímsku výchovu v Ravenne, mal iné hodnoty, ako oni.

Navyše táto vaňa bola v priestore schovanom medzi horami s množstvom riek, ktoré potrebovali na prezimovanie. Prezimovávali na riekach, potravou im boli ryby. Ten istý spôsob prezimovania mali Maďari. Rumuni predpokladajú, že táto „vaňa“, ktorú takto dodnes volajú, existovala už za dáckeho kráľa Decebala. Je to aj v informáciách primariátu obce Calan na: ›› http://www.primariacalan.ro/statiunea-calan-bai

Máme dve indície na lokalizovanie miesta centra, kde Attila vládol, odpočíval, plodil deti a kúpal sa. Po bitke na katalanských poliach a najmä po Attilovej smrti už Huni boli na úpadku, stiahli sa sem, ku kúpeľom, kde ich napokon dovtedajší spojenci – Skýtsky, Vandalský, či Gepidský (tri v jednom) kráľ Ardarich vraj s koalíciou Suebov a Herulov navždy zdecimoval r.454 a padol tam aj Attilov nástupca – jeho najstarší syn Ellak. Pre presné určenie miesta je dôležité skúmať, či ten náš Priscos neskomolil, prispôsobil názvy a mená.

Ak Onegesius – Enegesius bol „Skýtom“, určite nemal latinské, či grécke meno... Teda máme meno Enegešius. Koncovka ius je cudzia. Je grécka, lebo Priscos písal latinsky, alebo grécky.

Po odňatí koncovky „ius“ nám ostane Enegeš. Ak vieme po maďarsky, potom nám v ušiach znie „Énekeš“, čiže – spevák. No a teraz som bol v šoku. Skýt nazvaný maďarským slovom Énekeš = Spevák. Priscos napísal Onegessius. Nevedel inak napísať prehlasované o (?) Dozvedeli sme sa mimoriadne dôležitú správu: Huni tohto človeka nazývali maďarským slovom. 450 rokov pred príchodom Maďarov! Podozrenie sa premení azda na istotu, ak sa pozrieme na toponýmiu kraja.

Okrem toho nám Jordanes hovorí, že predchodca Attilu Balamber (Valamír?) si podmanil všetkých Gótov pred ich rozdelením na Ostrogótov a Visigótov tým, že zabil ich kráľa Ermanaricha a vzal si jeho vnučku Vadamírku za ženu a tak si podmanil všetkých Gótov. Góti si napriek tomu mohli ponechať svojho kráľa. Po ňom vládol jeho syn Hunimund. Dali mu to meno Góti, alebo Huni??? Znamenalo to nejakú spojitosť s Hunmi? Áno, gótske mund, mundus znamená ochránca, či pod ochranou. A tento viedol úspešne vojnu proti Suavom. To sa ovšem udialo už nie v tomto kraji, ale na Slovensku. Po jeho smrti bol kráľom jeho syn Thorismund. Opäť – kto mu dal meno? Ten avšak zahynul vo vraj úspešnej vojne proti Gepidom pádom z koňa. Bitka sa udiala pri rieke Aluta (Maruša) neďaleko dnešnej dediny Galtiu severne od Alba Iulie. Ostrogóti za ním tak smútili, že 40 rokov nemali kráľa.

Syn Thorismunda (ten, koho chráni boh Thor) volal sa Berimud opovrhoval Ostrogótmi a odišiel na západ k Visigótom. Našťastie synovec zosnulého kráľa Vandalarius mal troch synov. Najstarší z nich Valamír prevzal vládu nad krajinou. Mladší brat Tiudimír slúžil u neho istú dobu ako vojak. Najmladší z nich Vidimír slúžil obom bratom. Ostrogóti síce podliehali Attilovi, ale Valamír mal svoje právomoci. Ak teda by sme mali vybrať spomedzi týchto bratov, ktorého Huni volali Enegeš, potom by to mal byť asi Valamír, pretože z nich mocnejší bol kráľ Gepidov Berich = Ardarich. Ako píše Priscos: Enegesius bol druhý nasilnejší vládca Skýtov.

Práve Ardarich sa zmocnil sídiel Hunov a jemu potom platil Rím ročný tribút. No po jeho smrti vládol celej Pannónii Valamír spolu so svojimi bratmi. Znamená to, že onen Enegessius bol vlastne Hunmi prezývaný Valamír? Valamír, ktorý sa vlastne mohol volať správne Vladimír? O tom píšem v článku o smrti Attilovej.

Okolo Hunedoari dodnes žijú ľudia, ktorí v blízkosti rýdzo slovanskej Devy udržali názvy dedín ako: Almašu Sec (Suchý Jablonov), Almašu Mic (Malý Jablonov), Batiz, Nadašdia, Racalar, Ulm, Aranieš, Bacalar, Calan, Boršorod, Bobaia, Haceg, Nalacvad, Bercu, Beriu, Grid, Boš, Hašdat. Tieto názvy nemajú nič spoločné so Slovanmi, ale ani s Dákmi = Rumunmi. Lenže keď si tieto názvy prečíta Maďar, rozumie väčšine. Konkrétne – Almáš je aj maďarsky Almáš – Jablonov. Nadašdia je po maďarsky dedina na šachorine. Aranieš je z maďarského Aranyos – Zlatý. Boršorod je Bor –víno, šor – rad, je to Vinica, Vinohrad. Bobaia je maďarsky Fazuľový. Malacvad je po maďarsky divé prasa (Nalacvad je asi správne Malacvad). Hašdau – Haš je maďarsky brucho.

No a špecialita – sídlo Attilu sa volalo Calan – Kalan, čo po turkicky znamená morskú vydru. Slaným jazerám sa hovorí Morské oko – ľudia verili, že je pod zemou spojené s morom. Voda vyvierajúca v dnešných Calan Bai, ktoré sú totožné s popisovaným miestom má vysoký obsah solí a dispergované bahno. Nuž, raj pre morskú vydru. Haceg – je zadná časť dediny. A tu sa pristavíme. Haceg sa nachádza v závere roviny, doliny, ktorú vytvorili rieky Čierna a Striga. Ako Sztriga je aj písaná za rakúskouhorska v starých mapách, názov nebol pomaďarčený. Až Rumuni z nej urobili Strei. Celá táto oblasť sídla Hunov bola nazvaná Veľká dedina. Oblasť od Hacegu po rieku Mureš. Deva na začiatku, neďaleko je zrúcanina hradu Aryan – Arany. Tento hrad bol na kraji dnešnej dediny Uroi pod krásnym kopcom Magura...

Podľa toho, čo som tu zosumarizoval môžeme tušiť, že Huni naozaj mohli byť predkami Maďarov, ktorí prišli cez Karpaty r. 890, či r. 904 na čele s Álmošom, potom Arpádom. Ešte by oponenti mohli namietať, že predsa Sedmohradsko s Hunedoarou patrilo do Uhorska a toto si všetky názvy pomaďarčilo, preto sú to maďarské názvy. Lenže Rumuni sú v tomto dôslední. Po vzniku veľkého Rumunska sa vrátili k pôvodným názvom spred c.k. monarchie. Preto sa nám zachovala slovanská toponýmia v tejto krajine a nie maďarská. Najmä pri názvoch, ktoré nevedeli, alebo nemohli preložiť do rumunčiny. Maďarské názvy používané za Uhorska sa nezachovali. Preto je veľmi zaujímavé, že v kraji Hunedoara spomenuté írečité názvy sú dodnes používané ako oficiálne. Územie okolo Hunedoary s dedinami svedčiacimi o hunskej (maďarskej?) minulosti je uzavreté, oddelené dookola slovanskou a čiastočne rumunskou (porumunčenou?) toponýmiou. Z uvedeného rastie vo mne presvedčenie, že Huni boli naozaj predkami Staromaďarov. Či sa nám to páči, alebo nie. Tiež vám udrie do očí z juhu Toplica, Ghelari (Želiari), Cerna, rieka Cerna, Peštera (Peštera ako diera, jaskyňa), Cejkani, Banica, Tiriči a pod. Zo severu Totia – dedina Tótov, Slovákov (pomenovali nás, Slovákov Tótmi práve Huni???) na juhu Totešť. Malá a Veľká Barca, Spiny, Rapáš, Magura, Jeledinci, Okolišu Mare – Veľké Okoličné, Rusi, Cozia = Kozia, Carjici, Goleš, Govadja, Ruda, Ploska.

-pokračovanie-

Alan Dolog


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.



KNIHU môžete zakúpiť i na tejto adrese.



Súvisiace:

Z našej knižnice
https://www.cez-okno.net/sekcia/knihy


Autori: 
február 21, 2019 19:41 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top