Obrázok používateľa CEZ OKNO
Alan Dolog: NAŠE DEJINY ÚPLNE INAK 5

Posledný boj

Podľa Prisca sa boj mal odohrať na rieke Nedao v Pannonii. Podľa tejto rieky sa snažili všetci historici toto miesto nájsť a nedarilo sa. Takáto rieka neexistuje v celej Pannonii. Nikto nepostrehol zmienku o kamennej „vani“, ktorú som pravdepodobne ako prvý našiel a uviedol do spojitosti s touto históriou. Nikto nepostrehol, že kameň a drevo na stavbu bolo dovezené z Pannonie, čiže miesto pobytu Attilu v Pannonii nemohlo byť. Ak ale pripustíme, že mnou označené miesto, je miesto, kde mal Attila hlavný stan, potom je pravdepodobné, že Hunov porazili Skýti práve tam, vo „Veľkej dedine“. Najmä ak je neďaleko Hune – doara, Čierna rieka a Čierny kríž pána. Udialo sa to ale v čase, keď Priscos už v krajine nebol, r. 454. Priscos si na svojej návšteve zrejme nevšimol názov rieky, kde mal Attila hlavný stan. Prípadne táto rieka mala iný názov, keď sa to stalo a až po tom hroznom boji dostala meno Čierna. Alebo sa mohla sa pred tým aj volať Nedao. V tom prípade by sa ale v toponýmii vyskytla stopa po slove Nedao. Lenže zachovala sa len toponýmia spojitá s riekou Čiernou. Napr. Černišoara Florese, Činčiš Černa... Prečo teda zapísal Priscos rieku Nedao? Priscos dopisoval tieto informácie už niekde doma. Počul, že Hunov dobyli – „Hune doara“ pri rieke, ktorá preteká miestom. Či to skomolil ten, kto informáciu o boji doniesol, alebo Priscos sám nevedno. Priscos napísal skomolené Nedao –zhuNEDOara. A tak vznikla rieka Nedao v Pannonii. V dvoch slovách dve nelogičnosti. Aj keby sa to udialo trochu inak, kamenná vaňa je corpus delicti, lokalizuje kúpele Aquae = Calan Bai.

Skončila nadvláda Hunov, ale neskončila existencia hunského etnika. Tí žijú v krajine dodnes. Podmanení slúžili novému vládcovi. (K tomuto odstavcu mám svoje vysvetlenie, ktoré odovzdávam len osobne.)

Okrem toho k Hunom patril ešte kmeň Sekulov, Székely, alebo inak – Csík, Čík. Sekulovia boli ochrancami hraníc Menumorútovej (Mojmír II.) zeme, Sedmohradska. Vieme, že to neboli Slovania, ale boli to špecialisti na ochranu hraníc. Preto túto tradíciu prevzali aj neskorší uhorskí králi a využívali ich ako pohraničiarov. Práve preto sú ešte aj dnes čiastočne rozptýlení po Sedmohradsku v okrajových oblastiach, s akýmsi centrom asi 100 km nad Brašovom – okolo mestečka Mercurea Ciuc, čiže Stred Číkov, maďarsky Csík Sereda. Sekulovia boli prví, ktorí zradili Mojmíra II. a pridali sa r. 904 k Maďarom. Hovorili tou istou, alebo veľmi podobnou rečou(?).

A konečne dodám, že ak Jordanes píše, že Huni sa po smrti stiahli do Veľkej dediny, potom je zbytočné v tej „dedine“ hľadať jeho hrob.

Veľmi ma zaujala dedina Barca (Malá a Veľká) oproti Hunedoari. Pretože aj dnes už súčasťou Košíc je Barca, neďaleko Rimavskej Soboty je tiež Barca a najväčšia Barca je predsa Barcelona, kde tiež boli Vandali v Andalúzii? Kruh sa zasa uzavrel? Slovo „brco“ je archaizmus pre konský postroj.

Zvláštne. Priestor o ploche cca 300 km2 vymedzený údoliami rieky Mureš, Striga a Čierna bol vyhľadávaný mnohými kmeňmi, ktoré hľadali bezpečie na úrodnej rovine plnej riek, obkolesenej horami. Boli to Dákovia spolu s Getmi do r. 106, ktorí tu mali vybudovanú vladárovu kamennú pevnosť Blidaru a niekoľko ďalších pevností? Po nich r. 106 sem prišli Rimania, ktorí zbúrali Blidaru a vybudovali obrovskú a nádhernú pevnosť Sarmizegetusa. Rovno pod zbúraným Blidarom a kultovým miestom Dákov Sarmizegetusa Regia, čiže stará Sarmizegetusa. Pevnosť Sarmatov? Rimania odišli v r. 271-282, kedy sem prišli Skýti – Vandali – Gepidi a postavili napr. blízky hrad Devín (Deva) a Kalník (Calnic). Po nich sem vtrhli Ostrogóti, ktorí Sarmizegetusu cca r. 330 zbúrali, ale neusadili sa priamo tu. Obývali pravdepodobne okolie Alba Iulie, ale neskôr sa presunuli do Pannonie. Sarmizegetusu už nikto neobnovil. No vtrhli sem aj Huni cca r. 370-375 a vytvorili so Slovanmi a Gótmi spoločnú existenciu, chodili spolu lúpiť. Po smrti Attilu sa Huni vrátili k slovanským starousadlíkom, ale Slovania sa spolčili s kým sa dalo, aby Hunov pokorili. Doba nebola ďalej pokojná, pretože do krajiny pravdepodobne prichádzali lúpežní Avari. Avari nemajú určený presný pôvod, ale je možné aj to, že to boli oneskorení Huni. Navrátilci do starej „vlasti“(?). Nie je isté, či Avari ovládli aj okolie Hunedoary, či Transylvániu vôbec. Ale isté je, že od cca VI. storočia sa tu postupne upevňovala moc Slovanov a vyvrcholila ríšou, ktorú poznáme pod názvom Veľká Morava. Slovania obnovili napr. pevnosti Apulum (Alba Iulia) a Porolisum (Moigrad). Nález mnohých artefaktov to jednoznačne potvrdzuje. Príchodom Maďarov r. 904 aj táto ríša padla.

A ešte raz o tej ploche. 300 km2. Hrubý odhad celej Veľkej hunskej dediny v Rumunsku. Koľko sa zmestí ľudí, dobytka, koní – ak každý bojovník musel mať vraj aj rezervného? Koľko sa zmestí tohto všetkého na územie 300 km2? Keď som predpokladal, že Huni po porážke na katalaunských poliach sa stiahli do podobnej, ba možno lepšej krajiny – skrýše, kde tiež vyvierala teplá voda zo zeme – tou krajinou je Turiec o úplne rovnakej rozlohe. Moji oponenti ma zosmiešňovali preto, lebo tá krajina podľa nich v žiadnom prípade nestačila pojať „tak obrovské množstvo ľudí a zvierat“. Pritom ich početnosť bola po katalaunských poliach hlboko znížená! A tu, vo Veľkej dedine sme na rovnakej ploche a evidentne tu bol hlavný stan, pevné miesto Hunov. A ešte sa k nim zmestili aj Priscovi „Skýti“, čiže Gepidi, čiže Vandali. Tak koľkože bolo teda v tomto centre Hunov? 30 000, či až 50 000? Ak bojovali spolu so „Skýtmi“, títo veľmi dobre poznali aj Turiec, ako krajinu = prírodnú pevnosť obohnanú horami, plnú riek a hlavne: žriedlom teplej vody dnešných Turčianskych Teplíc. A sme doma, stará mama! Attila je pochovaný tam, kde som tvrdil už pred mnohými rokmi! Ani Ing. Štepán, ktorý ho hľadal, žiaľ, nešťastne, sa nemýlil. Keby vedel...

Záver: Huni sa usadili tam, kde chcel byť pred a po nich každý. Kraj Hunedoara je chránený pohoriami, riekami, je tam dostatok riek, pastvín, a najdôležitejšie: na sever sa nachádzali obrovské náleziská striebra a zlata. Predsa kvôli tomu Trajan kul pikle proti Burebistovi a pri obsadení krajiny hneď odniesol vraj 400 ton striebra a 186 ton zlata. Práve preto postavil tri veliké pevnosti a množstvo malých posádok po celej Dácii. Táto krajina s teplými prameňmi musela Attilu priťahovať ako magnet. Magnetom boli aj obrovské povrchové náleziská železnej rudy priamo v Hunedoare, kde sa táto dodnes ťaží totiž v povrchových baniach a spracúva. No a práve ten bazén v travertíne môže skrývať dôležité artefakty z jej dejín. Kedy koho napadne tam ísť zo sacím bagrom a vyčistiť „vaňu“? Potom by sa mohol tento bazén zatraktívniť nielen turisticky, ale aj ako rímsko-hunská pamiatka. Vysatie sacím bagrom a ručné vyčistenie by neznamenalo veľké náklady a som naozaj presvedčený, že by sa tam našli dôležité predmety historického významu.

Zaujímavá poznámka Priscova je, že Skýti ovládali jazyk Hunov, ale aj gótsky jazyk.


Červená šípka ukazuje na hrad Orlia... mapa z r. 1869. Subcetate znamená Podhradie. Vpravo vzadu pod horou Balomir

Kraj Hunedoara je neustále fascinujúci. V starej mape z r. 1869 vzniknutej za silnej maďarizácie zakreslili úžasnú vec. Písal som, že sme boli s Jožkom Banášom v kostole v dedine Santa Maria – Orlea. Vtedy som akosi nevnímal tú pomlčku a nápis Orlea, skôr mi evokoval francúzsky Orlean. Ale na tej starej mape je kopec Varalja, čiže Subcetate a na kopci nad dedinou je značená pevnosť, hrad ORLIA. Zasa je tu dvojhláska ia, ako pri dedinách Husia, Kozia. Na novej mape Rumuni nepomenovali tento hrad, ruiny. Je tam len Cetate – pevnosť. Takže dedina sa volá Svätá Mária – ORLIA. No a hneď vedľajšia dedina je BALOMIR. Nie je to tak práve v súvislosti s prítomnosťou Valamíra, alias Balambéra v tomto priestore?


Fotené z Hacegu. Červená šípka ukazuje miesto kde stála pevnosť Orlia

Kto sa chce osobne presvedčiť, je to tu: ›› http://mapire.eu/en/map/hkf_75e/?bbox=2551277.258470594%2C5713285.203317038%2C2564118.6792225037%2C5719113.5267237825&layers=osm%2C8


Na mape z r. 1773 je ešte zakreslená stojaca stavba. Autor Maďar napísal Orlya

O 100 rokov staršia mapa (1763) s jasným rozdielom hustoty obyvateľstva a miernymi odchýlkami v názvoch je tu: ›› http://mapire.eu/en/map/firstsurvey/?bbox=2371187.1921140873%2C5805913.939906752%2C2377607.9024900417%2C5808828.101610124&layers=osm%2C1%2C73


Travertínová kopa v areáli termálneho kúpaliska Calan Bai

Keď si otvoríte tú mapu, máte tam aj Brezová, Várhely, alebo Gradište... miesto Hunedoara malo názov aj Vajdahunyad. Aj tu môžeme rozoberať názov Hun ad, ako Hunom nadať, naložiť. Z maďarčiny adni = dávať. Vedľa Vajdahunyadu vidíme jasný Močár, Kopáč, Ploská Banya, a množstvo slovenských názvov. Pozerať si túto mapu Uhorska je veľmi zaujímavé.


Vaňa dnes


Tangenciálny a ešte lomený vchod do bazéna


Lomený vchod do bazénu – vane


Schody – pôvodné kamenné sú vľavo

Podľa pána Sasinka v Transylvánii sídlil kráľ Dákov – Orol. Vďaka, pán Sasinek. Ja viem, kde mal sídlo. Toho kráľa volali aj Hormidak. Tak je písané v análoch jeho meno. Okrem toho, že tohto Hormidaka, Hormidaca spomína p. Bednaříková v knihe Attila, spomína ho aj poľská wikipédia: https://pl.wikipedia.org/wiki/Hormidak s tým, že r. 466 dobyl Serdiku = Sofiu a potom ho zastavil cisár Antiemius. Keď sa pozrieme na prezývku Hormidak, zapísaný inde ako Hormidac, zápis asi mal znieť Hrom iz Dak. „Hrom z Dákov“. Toto dáva logiku. Bola to prezývka rovnako, ako bol Attila „Bič Boží“.

-pokračovanie-

Alan Dolog


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.



KNIHU môžete zakúpiť i na tejto adrese.



Súvisiace:

Z našej knižnice
https://www.cez-okno.net/sekcia/knihy


Autori: 
marec 01, 2019 22:01 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top