TO, ČO NÁS SPÁJA

    

Obrázok používateľa CEZ OKNO
Alžbeta Báthoryová – čarodejnica, ktorá mohla z väznice utiecť IV.

Keď ›› Viliam Apfel píše o posledných chvíľach Bátoryčkinho života, špekuluje nad záhadnými motívmi z obdobia pred jej smrťou – a podľa mňa i pred útekom:
„Z toho sveta sa náhle pobrala len tri týždne po tom ako zmenila závet, pričom nejavila žiadne známky ochorenia. Čudné, nezdá sa vám? (…)“


„Podľa chovania uväznenej grófky sa môžeme domnievať, že cítila koniec života ako aj to, že ktosi "tam vonku" čakal, preto ju dal sústavne pozorovať. Len on (či oni?) mohol (mohli) potom poskytnúť Stanislavovi Thurzovi a ďalším členom rodiny takýto presný popis chovania umierajúcej.“

 

Možno nešlo vôbec o to, že vtedy čakala na smrť, ale že čakala na svoje vyslobodenie. A že ľudia, ktorí pripravovali jej útek, v ktorý „pevne verila“, už pod hradom čakali na správny deň a chvíľu, ktorej sa Bátoryčka tiež už nemohla dočkať? Život incognito je vždy lepší ako život vo väzení, alebo rozsudok smrti, a nacistický doktor Mengele určite tiež neľutoval svoj útek do južnej Ameriky, a zmenu svojej identity. Pokiaľ sa mŕtvola Bátoryčky nenájde, je možné, že takto vyzerá pravý príbeh toho, čo sa s Bátoryčkou stalo.

Ďalšie nelogické veci sa spájajú s údajným pohrebom Bátoryčky pod čachtickým kostolom. Viliam Apfel o tom píše takto:

„Dodnes sa nezachoval žiadny záznam o týchto chvíľach (ak vôbec existoval) [možno predpokladať], že to nebol žiaden honosný pohreb. Alžbetu zrejme pochovali celkom potichu, nenápadne, a nevieme ani, kto sa zúčastnil na poslednej rozlúčke s ňou.“

 

A nasleduje:

„Možno sa niekto spýta, prečo ju pochovávali tri mesiace po jej smrti. Nie je na tom nič zvláštne, veď taký pohreb bol potrebný pre vykonanie príprav na normálny honosný pohreb, ktorý patril šľachticovi. Pozvaným hosťom zvyčajne trvalo tri mesiace, kým sa na smútočný obrad zo vzdialených častí krajiny dostavili...“

 

To nemá logiku! Tri mesiace sa čakalo s pohrebom, aby prišli šľachtici aj zďaleka, a nikto dnes nevie, kto prišiel na ten pohreb a nie sú o ňom žiadne záznamy? Keď ten pohreb nebol veľký ale potichu, tak prečo sa s ním toľko čakalo?

Pokiaľ ide o vzdialenosti. Dajme tomu, že kočiar prejde minimálne 30 km za deň. Za desať dní je to 300 kilometrov. Za 30 dní je to 900 kilometrov. A za tri mesiace je to 2700 kilometrov. Odkiaľ tí šľachtici mali prísť, že sa na nich toľko čakalo? Z Moskvy? A to sú aj tak znížené počty, lebo človek, ktorý ide peši 6 km za hodinu, prejde 30 km za 6 hodín. Takže cesta kočiarom je aspoň 2x rýchlejšia, ako keď sa ide peši a znamená to, že za 3 mesiace kočiarom by sa prešlo 5400 kilometrov, cestujúc len 6 hodín denne!

Kto mal toľko cestovať? Čínsky cisár?! Tie tri mesiace čakania kvôli tomuto dôvodu nemajú logiku, a popritom ešte mal byť pohreb tajný. Práve trojmesačné čakanie skôr ukazuje, že to bolo kvôli inej príčine...

Nasledovať budú informácie o mágii-alchýmii v dobách Bátoryčky. Sú to ďalšie čriepky, ktoré môžu pomôcť nájsť odpovede vo veci Bátoryčkiných vrážd. Zároveň poukazuje na šľachticov, s ktorými mohla mať okultné známosti a spoločné záujmy...

 


Čachtický hrad a obec Višňové (Foto: Vladimír Ruček, CC BY-SA 4.0, Zdroj: Wikipédia)
›› VEĽKÉ FOTO

 

-pokračovanie-

Úvodný obrázok: Erb Alžbety Bátoryovej (Zdroj: Wikipédia)

 

Krzysztof Dreczkowski

exkluzívne.cez.okno


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.


 

Súvisiace:

Čarodejníctvo
http://www.cez-okno.net/rubrika/carodejnictvo

Kontroverzne
http://www.cez-okno.net/rubrika/kontroverzne

 


december 21, 2017 19:00 popoludní
  • Komentáre

0 Komentáre

 

 

Top