Obrázok používateľa CEZ OKNO
Analýzy DNA odhaľujú pôvod Mínojcov, prvej veľkej európskej civilizácie

Analýzy DNA odhaľujú pôvod Mínojcov, ktorí približne pred 5000 rokmi založili prvú vyspelú civilizáciu doby bronzovej na Kréte. Nové poznatky naznačujú, že vznikla z pôvodného neolitického obyvateľstva, ktoré sa usadilo v tomto regióne približne 4000 rokov predtým.


Britský archeológ Sir Arthur Evans ju na začiatku 20. storočia nazval Mínojská na počesť bájneho gréckeho kráľa Mínoa. Na základe podobnosti medzi mínojskými artefaktami a im podobnými, pochádzajúcimi z Egypta a Lýbie, Arthur Evans vyslovil domnienku, že Mínojskú civilizáciu založili prisťahovalci zo severnej Afriky. Odvtedy sa však už iní archeológovia domnievali, že Mínojci mohli prísť do tohto regiónu aj z iných oblastí, napríklad z Turecka, z Balkánu alebo z Blízkeho východu.


Rekonštrukcia časti paláca podľa Arthura Evansa – Knóssos, Kréta

V súčasnosti tím výskumníkov zo Spojených štátov a Grécka používa na určenie predkov týchto starodávnych ľudí analýzy mitochondriálnej DNA, pochádzajúcej z kostrových pozostatkov Mínojcov.

Mitochondrie, ktoré sú energetickým motorom buniek, obsahujú ich vlastnú DNA alebo genetickú informáciu. Pretože mitochondriálna DNA, ktorá sa prenáša z matky na deti prostredníctvom ľudského vajíčka, obsahuje genetické informácie o pôvode matky.

Výsledky bádania uverejnené 14. mája 2013 v Nature Communications poukazujú na to, že Mínojská civilizácia vznikla z populácie, ktorá v dobe bronzovej už žila na Kréte. Výsledky ukázali, že títo ľudia boli pravdepodobne potomkami prvých osadníkov, ktorí dosiahli Krétu približne pred 9000 rokmi, a že ich genetická podobnosť so súčasnými obyvateľmi Európy je najvyššia.

Doktor George Stamatoyannopoulos, profesor medicíny a genetických vied na Washingtonskej univerzite, je starším autorom publikácie. Verí, že získané informácie zdôraznili význam analýzy DNA ako nástroja na pochopenie ľudskej histórie.

„V rovnakom čase, približne pred 9000 rokmi, keď došlo k rozsiahlej migrácii neolitických ľudí z oblastí Anatólie, ktorá v súčasnosti tvorí časť územia Turecka a Blízkeho východu, dosiahli prví neolitickí obyvatelia Krétu,“ poznamenáva George Stamatoyannopoulos.


„Naše mitochondriálne analýzy DNA ukázali, že Mínojci mali najsilnejšie genetické väzby s týmito neolitickými ľuďmi, rovnako ako aj so starými a súčasnými Európanmi,“ dodáva na vysvetlenie.


„Tieto výsledky naznačujú, že Mínojská civilizácia vznikla na Kréte pred 5000 rokmi z neolitického obyvateľstva, ktoré sem prišlo približne o 4000 rokov skorej. Naše informácie poukazujú na to, že neolitickí ľudia, z ktorých vznikla Mínojská civilizácia, sa tiež sťahovali na európsky kontinent a podieľali sa na vzniku súčasných európskych národov.“

Doktor George Stamatoyannopoulos, ktorý riadi Markeyove centrum molekulárnej medicíny na Washingtonskej univerzite a predtým viedol odbor genetickej medicíny na lekárskej fakulte Washingtonskej univerzity, dodáva: „Genetické analýzy zohrávajú stále dôležitejšiu úlohu v prognóze a ochrane ľudského zdravia. Náš výskum zdôrazňuje význam DNA nie iba ako pomocníka našej zdravšej budúcnosti, ale taktiež ako prostriedok pochopenia našej minulosti.

Doktor George Stamatoyannopoulos a jeho vedecký tím analyzoval vzorky odobraté z 37 kostier objavených v jaskyni na krétskej náhornej plošine Lassithi a porovnal ich s mitochondriálnou sekvenciou DNA 135 vzoriek od súčasnej a starovekej ľudskej populácie. Vzorky odobraté z pozostatkov Mínojcov ukázali 21 rozdielnych variácií mitochondriálnej DNA, z ktorých šesť bolo unikátnych pre Mínojcov a 15 sa zhodovalo so súčasnou a starovekou populáciou. Žiadna zo vzoriek odobratých z mínojských kostrových pozostatkov neniesla mitochondriálnu variáciu DNA charakteristickú pre ľudí žijúcich v Afrike.

Ďalšie rozbory ukázali, že Mínojci boli iba vzdialení príbuzní Egypťanov, Lýbijčanov a ostatných severoafrických národov. Mínojčania zdieľali najväčšie percento svojej mitochondriálnej variácie DNA s európskym obyvateľstvom, špeciálne s tým žijúcim v severnej a západnej časti kontinentu.


Pri geografickom zobrazení bola zhoda s mínojskou mitochondriálnou variáciou DNA najnižšia v severnej Afrike a postupne sa zvyšovala naprieč Blízkym východom, Kaukazom, stredomorskými ostrovmi, južnou a kontinentálnou Európou. Najvyššie percento zdieľanej mínojskej mitochondriálnej variácie DNA bolo objavené u neolitických ľudí z južnej Európy.


Rozbory taktiež ukázali vysokú úroveň zhody so súčasným obyvateľstvom žijúcim na náhornej plošine Lassithi a v Grécku. V skutočnosti je materská genetická informácia dedená po mnoho generácií stále prítomná v mitochondriách súčasných obyvateľov náhornej plošiny Lassithi.

http://www.heritagedaily.com/2013/05/dna-analysis-unearths-origins-of-mi...

Preklad: Pavol

exkluzívne.cez.okno


Súvisiace:

ARCHEOkienko
http://www.cez-okno.net/archeokienko


Autori: 
máj 26, 2013 17:51 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top