Obrázok používateľa CEZ OKNO
Euroval – neurovnal?! Alebo ako úspešne „zmagoriť“ národ

„Koľko ekonómov, toľko názorov.“ Každému známy výrok. V poslednej dobe sme žiaľ svedkami manipulatívneho populizmu, politickej demagógie a predovšetkým spolitizovaniu ekonómie vo vlastný prospech tej, či onej strany. Všetky sny, ktoré sa zakladali na politike „hocičo, len nie Fico,“ sa zrazu rozpadli na toľko spomínanom (vládou pred rokom schválenom) eurovale. Čo je vlastne ten euroval? Čo nám garantuje, poskytuje? A naopak, čo nám berie? V čom spočíva vlastne problém?

Nejdem sa venovať zdĺhavému vysvetľovaniu pojmov, či samotnej histórii eurovalu, podstatné je to, že sa eurozóna nachádza v zložitej ekonomickej situácii, na prahu bankovej krízy, dokonca o veľa horšej než tej, ktorú sme zažili v uplynulých rokoch. A žiaľ všetko nasvedčuje tomu, že na stole máme len jedno reálne riešenie – európsky „záchranný“ mechanizmus.

Demagógia je proste „in“

Každý deň u nás doma, na Slovensku, musíme z médií počúvať krásne a ľubozvučné slová ako „Zachráňme peniaze daňových poplatníkov!“, „Nepodporíme bankrotujúce Grécko!“ alebo „Prečo my chudobní Slováci máme zachraňovať francúzske či nemecké banky?!“ a to všetko v súvislosti s eurovalom! Obyčajný človek si povie: „Jasné, prečo nie? Ušetríme na hlavu okolo 600 €, a peniaze sa môžu použiť v iných problémových sektoroch!“ Dovolím si povedať: „Sprostá demagógia!“ Politicky je to všetko síce krásne, ale zároveň veľmi ďaleko od ekonomickej reality.

Pod ekonomickou lupou

Vyložme si karty na stôl bez akejkoľvek politickej ideológie či straníckej príslušnosti! Aby sme vedeli zhodnotiť situáciu musíme spoznať euroval nie z politicko-populistického hľadiska, ale z toho ekonomického.

Jednoducho povedané, ide vlastne o luxemburskú firmu, ktorá má narábať aj s peniazmi slovenských daňových poplatníkov na „záchranu“ privátnych bánk a to kúpou štátnych dlhov. No a sme doma! Ako je to v našej kapitalistickej spoločnosti pravidlom – niekto sa na tom poriadne nabalí! Ale predtým než vynesieme rozsudok hľadajme vinníka!

Je azda všetkým známe, že privátne banky narábajú, obchodujú a často idú aj do rizika len kvôli zisku, a to všetko s peniazmi, ktoré im vlastne nepatria (nech žije kapitalizmus!) nie sú to však peniaze ich klientov (pretože existuje nespočetne veľa bánk a každý človek sa rozhodne pre inú a zároveň nie je ani milionárom, a z vkladu klientov, ktorí tiež aktívne využívajú svoje vložené peniaze, musí ešte banka zaplatiť aj minimálnu štátnu rezervu atď.), a tak sa vynašiel „skvelý“ systém. Banky si na úrok požičiavajú peniaze od centrálnej banky (ktorá má hotovosť samozrejme odnikadiaľ, ako z tlačiarne) privátne sektory si spravia svoje finančné obchody, transakcie, a napokon vrátia pôžičku aj so spomínanými úrokmi centrálnej banke – každý je spokojný, každý vyčíslil nejaký zisk, a zároveň „vytlačené“ peniaze sa vrátili späť z trhu.

Lukratívny biznis sa zrodil práve takto. Štáty si požičiavajú peniaze od bánk na financovanie svojich projektov, úradníckych platov, sociálnych dávok a pod. Avšak dovládli do takej miery, že už neboli schopné vrátiť požičané peniaze (aj s úrokmi) bankám, ktoré taktiež mali svoje dlhy voči národným bankám či centrálnej banke (taktiež aj s úrokmi). Reálne to znamená, že na trhu koluje neskutočné množstvo peňazí a človek nemusí byť ani veľkým ekonómom, aby vedel, že všetkého veľa škodí, takisto aj veľa vytlačených peňazí spôsobuje vysokú infláciu, nízke investície atd. (čiže samé negatívne veci, ktoré znehodnocujú menu a poškodzujú reálne hospodárstvo).

Podľa kréda „nenažraní nemajú nikdy dosť!“ by následne banky kupovali aj štátne dlhy za ďalšie pôžičky, a tak ich biznis by prekvital ďalej (na úrokoch - ďalších dlhoch) s tým, že nakoniec by sa aj tak všetko zaplatilo z daní občanov.

Suma sumárum, štát dlží bankám, banky dĺžia centrálnej banke, a všetko čo má v názve slovo „banka“, má mať z danej situácie neskutočný biznis. Lenže na svete je už aj druhý kameň úrazu, je totiž viac ako zrejmé, že banky neuvidia svoje peniaze a nesplatia si dlhy voči centrálnej banke. V skratke banky krachujú, lebo štát nie je schopný platiť a na trhu je stále veľké množstvo eur, ktoré sa musia čo najskôr stiahnuť. Tu prichádza, konečne, do hry euroval, ktorý jednak „zachraňuje“ banky a následne ich vytláča na perifériu z tohto veľkého biznisu, tým že do budúcnosti bez nároku na zisk (bez úrokov, na rozdiel od privátnych bánk), poskytne svojím navýšeným objemom garancie centrálnej banke, a bude kupovať štátne dlhy. Na mušku si vezmime prvý, slávny „argument“ – „dlhová kríza sa ide riešiť ďalšími dlhmi“, čo „žiaľ“ nie je pravda, pretože štátne dlhy nebudú rasť (ostane len ten aktuálny, ktorý si už štáty vyrobili, samozrejme musia si uťahovať opasky), pretože tie dlhy budú kúpené bez úrokovej sadzby... zasa len sprostá demagógia!

Podobné dve slová platia aj na margo argumentu o nechcenom zachraňovaní francúzskych a nemeckých bánk. Banky sú totiž pospájané ako lode na mori, ak sa potopí jedna, potiahne za sebou aj ďalšie. Nedomyslené sú v tomto prípade dva fakty:

1. Na Slovensku už nie je azda ani jediná banka v slovenských rukách (Tatra banka – Reiffeisen Bank, ČSOB - belgická KBC, Dexia sama o sebe je z Francúzska, Slovenská sporiteľňa - Erste Bank ö.Sparkasse, či Poštová banka - J&T, VÚB - Banca Intesa, a myslím že banky ako Volksbank, Wuestenrot, UniCredit ani spomínať netreba), čiže ak nezachránime európske banky, prepadnú aj Slovákom všetky úspory. A nepomôže nám ani slovenský zákon, ktorý garantuje úspory občanov, pretože štát by si musel zas len požičať od bánk.

2. Všetky „krachujúce“ banky musia vrátiť požičané eura naspäť do centrálnej banky, inak hrozí v blízkej budúcnosti vážne znehodnotenie eura, čo povedie len ku rozbitiu reálneho hospodárstva, depresii, resp. v praxi k veľkému „hladu“.

Nerelevantný je aj argument – „Nepodporíme bankrotujúce Grécko!“, pretože Grécko je už úplne iná historka, je to čisto biznis Nemecka, ktoré neprestajne investuje do Grécka, s tým že o 10 -15 rokov Nemecko vyčísli z tohto obchodu pekný zisk, čo znamená, že Nemecko nikdy nedopustí ich bankrot, pretože by už nikdy neuvideli svoje investované peniaze! Ďalšia demagógia! (Ani riadený bankrot Grécka by nevyriešil situáciu, pretože štáty euroźony sú navzájom pospájane a jeden na druhom závislé, určite by to poviedlo ku prepadu ďalších ekonomík.)

Keby bolo keby! Alebo ako (ne)riešiť minulosť?

Je zjavné, že situácia je bezvýchodisková, euroval len čiastočne odďaľuje reálny problém, no a istí politici ju len populisticky využili pre vlastný politický prospech, veď napokon predčasné voľby sú len veľmi výhodným biznisom pre všetky parlamentné strany, keďže príspevky za hlasy sa počítajú na milióny! (a volebné náklady ktoré si zaplatíme sami ani nespomínam) Teda takýto človek, ktorý im naletel na ich populizmus a demagógiu je len zneužitý a vtiahnutý do predčasnej predvolebnej kampane tej či onej strany. Ja osobne verím, že na Slovensku nemáme žiadneho „Geroja“, ktorý mal možnosť zachrániť niečie dane, skôr naopak, Jeho politikou by Slováci len prišli o svoje úspory v bankách a o možnosť vychovať deti do lepšej, prosperujúcej krajiny.

Takíto politici len dookola omieľajú, čo sa malo stať, alebo čo by malo byť iné, ale už je neskoro, presne je neskoro odvtedy, čo sme vstúpili do eurozóny, ba aj skôr – pri zavedení úžerníckeho (bankového) kapitalizmu! Treba vystupovať proti koreňu problému nie následku/riešeniu. Totiž štruktúra a samotný projekt eurozóny nie je premyslený, jedna mena a pritom 17 rôznych rozpočtov, platov, daní, cien a dôchodkov, tu sa nám, „konečne“, vynára skutočný, fatálny problém eurovalu, pretože to je len prvý krok k centralizácii eurozóny (v praxi: Brusel nám bude presne diktovať, ako máme hospodáriť práve kvôli takým ekzotom, akí sedia v gréckom, talianskom, španielskom parlamente atď.) – čiže ešte väčšia strata suverenity. Napokon dôležité je len to, že sme v eurozóne a euro je aj našou menou, čiže ju nepodporovať je výslovne iba nonsens.

A ten spomínaný koreň? Ten vedie zasa len ku bankovníctvu, úžere a kapitalizmu. A k čomu povedie daná nestabilita? To už si radšej nikto ani netrúfa odhadnúť...

 

Dávid Tokač, SHO v Poprade

(postrehy, názory, kritika a diskusia na forum.sho.sk)

Zdroj: SHO.sk

 


 

Súvisiace:

Co nám brání rozvázat kontakty s bankou? Dluhy!
http://www.cez-okno.net/clanok/hospodarstvo/co-nam-brani-rozvazat-kontak...

 


 

október 24, 2011 14:10 popoludní
  • krát komentár

2 krát komentár

  1. Obrázok používateľa Anonym
    Anonymoktóber 24, 2011 17:51 popoludní

    Komentár: 

    oputstit celu eurozonu aj eu

  2. Obrázok používateľa Anonym
    Anonymoktóber 24, 2011 19:44 popoludní

    Komentár: 

    Ja neviem ako vy ale ja nechcem sa účastniť takých podvodov s eurom.A ich súkromné banky? Nech padnú aj s úsporami.Stačila by jedna štátna a nie tá banda podvodníkov.Nech padnú aj tie šáty, ktoré si požičiavali, keď už museli vedieť že to nedokážu vrátiť. A banky vedeli že im to nevrátia a aj tak požičali? Tak, že je to kuleha na centrálnu banku. Podvod ! A za to by mali ísť do basy a podľa sumy!Na doživotie všetci kto v tom mal prsty. Keď to raz vyplatíme tak kto zabráni aby sa to opakovalo? Je to biznis pre banku , ale ja poviem že je to podvod! Tak nám pomali pokrachujú Grécko,Taliansko, Španielsko, Portugalsko, a neviem kto ešte a banky sa na tom nabalia, lebo ich rizikové podnikanie je poistené eurovalom.Rozkrádači v štátoch tiež a my to budeme platiť. To je ten Euroval.A že nás stiahnu dole? Aj tak nás stiahnu.Keď dostanú to čo majú budú chcieť lacno kupovať a to sa dá najlepšie počas krízy.

 

 

Top