Obrázok používateľa CEZ OKNO
Sú Maďari národom?

"S istotou možno konštatovať, že dorozumievací systém, ktorý sa používa v Maďarsku, nie je jazyk, a to ani v štádiu zrodu, prinajmenšom to nie je prirodzený jazyk. A určite nikto, kto používa esperanto, by na základe faktu vytvorenia tohto jazyka nepožadoval právo sebaurčenia pre nejaký esperantský národ. Jednoducho taký národ nejestvuje. Konglomerát výrazov zo slovenčiny, iných slovanských jazykov, nemčiny, latinčiny, ktorý si ako osobitnú vlastnosť zachoval len neurčitosť, ktorá bráni jeho používaniu na solídnej kultúrnej úrovni, nemôže byť znakom národa."

Na počiatku minulého storočia, po veľkých úderoch, ktoré uštedrili medzinárodnému poriadku balkánske vojny, a napokon prvá svetová vojna, sa pod vplyvom západných mocností presadili oproti klasickému medzinárodnému právu niektoré nové právne princípy, ktoré dnes tvoria systém nazývaný moderné medzinárodné právo.

K základným princípom tohto právneho poriadku patrí právo národov na sebaurčenie, ktoré našlo svoje „definitívne vymedzenie“ v Charte OSN. Tá určuje, že všetky národy, ktoré nemajú vlastný štát, majú právo ho získať, a ostatné štáty sú povinné zdržať sa konania proti naplneniu tohoto práva.

S týmto právom je však spojených mnoho nejasností, čo do jeho subjektov i čo do jeho predmetu. Totiž, napriek všeobecnému presvedčeniu, právo národov na sebaurčenie nezaručuje do budúcna trvanie štátu, ani jeho suverenitu, a nie je jediným právnym titulom vzniku štátu. A napokon, napriek tomu, že to naši južní susedia nechcú pochopiť, toto právo vôbec nie je titulom na nadobudnutie štátneho územia. Teda, ak niektorí predstavitelia maďarskej iredenty chcú operovať právom národa na sebaurčenie, je to hlboký nezmysel. My naopak v tejto stati dokážeme, že jestvovanie Maďarska ako subjektu medzinárodného práva, sa nedá odôvodniť, ani oprávniť právom na sebaurčenie. Dôkaz pravdy spočíva vo vymedzení subjektu práva na sebaurčenie, teda vymedzení pojmu národ.

 


Kto má vlastne právo nazývať sa národom? Komu svedčia práva s tým spojené? Tradičné vedecké vymedzenia, ktoré môžeme nájsť v encyklopédiách, neodpovedajú na všetky otázky. Viaceré z nich sú otvorené, alebo umožňujú rôzny výklad. Preskúmame teda päť najčastejšie uvádzaných znakov národa, ktoré budeme vnímať alternatívne, teda na priznanie, že Maďarský štát je národným štátom bude nám stačiť dôkaz v ktoromkoľvek z uvedených znakov, a na dokázanie opaku vylúčime každý uvedený znak.

 

 


Prvé vymedzenie je geografické, čiže územné. Toto vymedzenie predpokladá trvalé obývanie a ovládanie určitého prirodzeného pevne stanoveného geografického celku, typické je napríklad pre vnímanie britského národa v súčasnosti (teda, že ho tvoria všetci obyvatelia Spojeného kráľovstva). Maďarský štát zaberá územie, ktorého hranice boli určené v roku 1920 a 1947 po dvoch prehratých vojnách, teda o trvalom obývaní tu nemôže byť ani reči. Sporným je napríklad príslušnosť Gibraltáru k Británii, ktorá ho získala v napoleonských vojnách, teda viac ako sto rokov pred vznikom maďarského štátu. Územie Panónie, Medziriečia a časti Zátisia, spravované v súčasnosti Maďarskou republikou, zjavne nie je prirodzeným a pevne stanoveným geografickým celkom.

Druhé vymedzenie je historické. Na územie, ktoré dnes spravujú, prišli v minulosti protomaďari (turkotatársky kmeňový zväz zo strednej Ázie) ako údelníci (azylanti, utekajúci, kto vie prečo, pred všetkými národmi, s ktorými sa stretli, naposledy pred Bulharmi) tamojšej moci, teda kniežaťa Svätopluka II., ktorý im v poslednej dekáde deviateho storočia povolil sa usadiť, a pohostinne ich prijal. Maďarom sa nepodarilo do konca desiateho (?) veku vytvoriť vlastný štát, a preto sa uspokojujú so štátnou organizáciou, ktorá tu už bola, a legitimizujú svoj presun zo Zátisia (vymedzeného im Svätoplukom II.) ďalej na sever novou dohodou – legitimistickým manželstvom Zalthusa s dcérou Mojmíra II. Mojmírovsko - arpádovská dynastia, vládnuca v Slovenskej ríši, neskôr, po odňatí Moravy a Haliče Boleslavom II. Přemyslovcom, pomenovaná Uhorsko (teda krajina pri Hore, u Hory, staroslovensky: úhrnné označenie Karpát), sa v žiadnom zmysle nedá považovať za maďarskú dynastiu. Ďalšie dynastické manželstvá to len potvrdzujú. Medzi Uhorským štátom a Maďarskom, či už ako kráľovstvom, alebo ako republikou nie je kontinuita ani časová, ani vecná. Maďarský štát vznikol v roku 1918, a nemohol byť sám sebe právnym titulom vzniku.

Tretie vymedzenie je kultúrne. Spôsob života protomaďarské kmene prijali od starousadlíckych susedov, Slovenov a Germánov, ktorí boli na vyššej kultúrnej úrovni, ako prišelci. Vlastnú duchovnú kultúru táto zmiešaná skupina kmeňov nemala, bol to skôr nesúrodý konglomerát prevzatých a patrične deformovaných prvkov, čoho príkladom je, že aj po prijatí kresťanstva ostáva v maďarčine označením Vianoc slovenské pohanské označenie Kračún (čiže Karáscony – v slov. od krátiacich sa dní, v maďarčine – od čoho?) Kmene, ktoré sa pokladajú za predchodcov maďarského národa nemali vlastnú kultúru, a žiadnu kultúrnu osobitosť nevykazujú Maďari do dnešných čias (ak neberieme do úvahy konskú salámu). Na absenciu maďarskej kultúry upozornil už v druhej polovici devätnásteho storočia francúzsky vedec Paul de Lagarde ako na dôvod budúceho zániku maďarstva, ako sociálneho fenoménu.

Štvrté vymedzenie je jazykovo-etnické. Protomaďarské kmene, prichádzajúce do Karpatskej kotliny mali jazyk 16-krát zaostalejší ako tu usídlené pôvodné národy, a to ako v lexike, tak aj v gramatike. Názvy štátnych orgánov (kráľ – király, župan – išpán, tovarnik – správca dvorského hospodárstva – tavárnok, čestné tituly na dvore – pohárnik – pohárnok, a. i., ale aj bežné názvy: potok – patak, oblok – ablak, večera – vacsora, hovoriť – besedovať – beszélny, brázda – barázda, názvy z náboženského života – kríž, ale i krst – kereszt, pap – kňaz) prebrali zo slovenčiny, ale aj iných jazykov (nem. Haus – ház , dom; lat. templum – templom, kostol). Vzhľadom na potrebu zatajiť nedostatok vlastného jazyka (ktorý sa začal používať až v devätnástom storočí, keď gróf Sečiansky – Szechényi hľadal základ pre ľudový jazyk, hoci Bel už osemdesiat rokov pred ním navrhoval ako úradný jazyk slovenčinu), maďarskí jazykovedci postupne menili a menia tento jazyk tak, aby slová prebraté najmä zo slovenčiny nahradili tzv. vlastnými (termín sestra sa ešte v polovici šestnásteho storočia v maďarizujúcich nárečiach nazýval szesztra, v druhej polovici 19. storočia apáca (dnes už len ako rádová sestra – mníška) a v súčasnosti nóvér. O namáhavej práci maďarských jazykovedcov ani nehovoriac. Typickým pre úroveň toho, čo v maďarskom štáte označujú za maďarský jazyk, je, že jedno slovo má množstvo len v náznaku blízkych významov (nap – slnko, ale aj deň, légy – buď, ale aj mucha). Nechceme sa pustiť do sémantickej analýzy, hoci by bola určite zaujímavá, ale s istotou možno konštatovať, že dorozumievací systém, ktorý sa používa v Maďarsku, nie je jazyk, a to ani v štádiu zrodu, prinajmenšom to nie je prirodzený jazyk. A určite nikto, kto používa esperanto, by na základe faktu vytvorenia tohto jazyka nepožadoval právo sebaurčenia pre nejaký esperantský národ. Jednoducho taký národ nejestvuje. Konglomerát výrazov zo slovenčiny, iných slovanských jazykov, nemčiny, latinčiny, ktorý si ako osobitnú vlastnosť zachoval len neurčitosť, ktorá bráni jeho používaniu na solídnej kultúrnej úrovni, nemôže byť znakom národa.

Piate a posledné hľadisko je genetické. Genéza maďarského obyvateľstva sa od počiatku vyznačuje prvkami, ktoré vylučujú označenie za národ z hľadiska genetiky. Národ v tomto zmysle musí byť spoločenstvo založené na priamej línii nadväznosti predkov a potomkov, čo u daného obyvateľstva chýba, keďže aj maďarský historik Armin Vambéry (alias Hermann von Bamberg), (pôvodne orientalista, ktorý pri svojich výskumoch tatárskych národov objavil aj niektoré zaujímavé skutočnosti, týkajúce sa maďarov) tvrdil, že protomaďari ktorí sa zúčastnili obsadenia územia (honfoglalás), vyhynuli v polovici dvanásteho storočia. Preto súčasné obyvateľstvo maďarského štátu môžeme na základe etnogenézy rozdeliť na tri základné segmenty:

 

    a/ Sloveni, a príbuzné slovanské, ktoré vzhľadom na pôvodné staroslovenské osídlenie, i na kolonizačné vlny, tvorí väčšinu súčasného obyvateľstva MR,

    b/ Nemci, Arméni, a iné menšie skupiny európskych kolonistov, ktoré rovnako ako Sloveni oslabili genetický zárodok protomaďarov, (ktorý bol geneticky vyčerpaný už v polovici minulého storočia, čo viedlo k pokusom o rozšírenie používania maďarských jazykových prvkov do priestoru slovenského jazyka),

    c/ pozostatky skupín podporujúcich udržanie vonkajších znakov maďarstva u časti populácie (Polovci, Kumáni, Mongolo-tatári, Turko–chazarské skupiny, proturecké skupiny Albáncov, a Kaukazanov – najmä Čerkezov, Abcházcov, Čečencov, a napokon Cigánov).

 

Z hľadiska genetiky teda maďari nie sú súrodá etnogenetická skupina, a aj tzv. typické maďarské črty, sú v skutočnosti črtami pripisovanými podľa všeobecnej predstavy Aziata, a sú vzťahované k reliktom iných aziatských skupín usadených na tomto území počas ich migračných vĺn po Balkáne, ktoré sme pravidelne zastavovali my – slovenský národ!

 


Záverom teda považujeme za zodpovedanú otázku, či sú maďari národom, a ako takí subjektom práva národa na sebaurčenie. Keďže nespĺňajú ani jediné kritérium národa, tak je nutné vyvodiť záver, že národom nie sú. Otázku, čím maďari a maďarstvo ako sociologický fenomén sú, prenechávame na riešenie odborníkom v sociológii a sociálnej psychológii. Z hľadiska medzinárodného práva však musíme konštatovať, že Maďarské kráľovstvo, ktoré vzniklo na základe Andrassyho nóty, rešpektujúcej právo národov na sebaurčenie, vzniklo bez právneho titulu. Keďže je tomu tak, maďarstvo sa ani do budúcna nemôže dovolávať práva na sebaurčenie.

 

 

Borcovan, Jančok

 

Zdroj: beo.sk

 

február 21, 2011 14:44 popoludní
  • krát komentár

10 krát komentár

  1. Obrázok používateľa saman
    samanfebruár 21, 2011 19:03 popoludní

    Komentár: 

    Ja len chcem povedať názor.Nech sú maďari kto chcú nechajme ich na pokoji ale aj oni nás nech nechajú.Nestarajme sa do nich ale ani oni nech sa nestarajú do nás.Buďme s nimi ako bratia.Tu ide o to aby sme nehľadali rozdieli medzi ľudmi.Každí nech si zachová svoju krajinu ktorú ľubi.Je to jeho voľba a za to posudzovať nemôžme.

  2. Obrázok používateľa destofka
    destofkafebruár 23, 2011 13:28 popoludní

    Komentár: 

    Suhlas. Nech nam oni daju pokoj a potom tomu bude tak aj naopak. Ludia budu zit spokojne a nebudu ma zvyseny tlak, ale ... ale najprv nech nam vratia tisice pamiatok, kt. ukradli a kt. su sucastou nasej historie. Nech doriesia Nagymaros, co im urcil Haag. Nech sa staraju k svojim mensinam ako to vyzaduju od Slovenska !!! Len potom bude pokoj.

  3. Obrázok používateľa Mima
    Mimafebruár 22, 2011 08:07 dopoludnia

    Komentár: 

    Ďakujem za tento článok

    V tom mori nehoráznych maďarských požiadaviek, osočovania a ohovárania Slovenska všade vo svete je toto čítať potrebné

    Aby sme nezabudli, kto sme

    Aby sme si spomenuli, komu sme pohostinne ponúkli svoju zem

    A ako sa nám odvďačili?!

  4. Obrázok používateľa 123
    123február 22, 2011 08:11 dopoludnia

    Komentár: 

    To čo všade inde volajú zlodejstvom, klamstvom, zavádzaním a prekrucovaním, to naveľa naveľa priznávajú južní ako "pomaďarčovanie"...

  5. Obrázok používateľa Milan
    Milanfebruár 22, 2011 08:13 dopoludnia

    Komentár: 

    Krásne si to povedala, Mima...

  6. Obrázok používateľa Anonym
    Anonymfebruár 22, 2011 10:53 dopoludnia

    Komentár: 

    najväčšou chybou našich predkov bolo, že im v 9. storočí dovolili usadiť sa na spomenutom území, že sa slovanské národy nikdy nedokázali spojiť do slovanskej ríše či kráľovstva, ale tisícročia chcel mať každý slovanský rod vlastné kráľovstvo!!! aj v dnešnej dobe je najväčším nepriateľom slovanov slovanská nejednotnosť!!!

  7. Obrázok používateľa vintage
    vintagefebruár 22, 2011 12:19 popoludní

    Komentár: 

    Sme totalny mix vsetkeho mozneho co cez nas precvalalo alebo preslo na tankoch. Mravcekovia na velkej planete ktori sa tu hadaju o tak nezmyselne veci ( ako su zakony v skolstve, dvojjazycne tabulky na dedinke ktora ma rozslahanu cestu ze nam placu napravy...)a plytvame nasim casom a energiou uplne zbytocne...namiesto toho by sme sa mali radsej zastavit, odputat sa od takychto kinder zabaviek a otocit hlavu smerom k oblohe....

  8. Obrázok používateľa Lanoo
    Lanoofebruár 22, 2011 13:13 popoludní

    Komentár: 

    "Sme totalny mix vsetkeho mozneho co cez nas precvalalo alebo preslo na tankoch."
    vintage

    Veľmi veľmi veľmi hlboko sa mýliš, chlapče...

    Tu čítaj:

    "Slovákom nedávno genetici potvrdili, že sú rekordérmi etnickej dlhovekosti a autenticity. Zistili, že vyše 80% dnešnej populácie Slovenska zdedilo gény po svojich predkoch, ktorí žili v strednej Európe už pred 8.000 rokmi, teda v mladšej dobe kamennej - v neolite. Pravdu možno potláčať, ale nie zničiť!"

    "Absolútna väčšina obyvateľov Maďarskej republiky nie je etnicky maďarská, je prevažne slovanská a kontinuálne európska. Zostalo iba maďarské meno a aglutinujúci jazyk. Maďarských génov niet“ (Scientic American, november 1991)."

    http://www.cez-okno.net/clanok/spolocnost-krajiny-narody/slovaci-maju-vi...

  9. Obrázok používateľa Panslávia
    Pansláviafebruár 22, 2011 13:57 popoludní

    Komentár: 

    autor to podal v podstate uplne podla pravdy. madarske, staromadarske kmene, kt. sem dokvitli pri hofoglalasi na uteku pred pecenegmi a blgarmi sa absolutne nesmu stotoznovat s dnesnym madarskym narodom, z pohladu genetiky je povodnych, staromadarskych genov v dnesnom mad. narode 5 % aj tie podla vsetkeho pripadaju na neskorsie tu usadenych najmä kumanov, pecenegov, uzov, ci neskor turkotatarov. madari nie su narodom porovnatelnym s okolitymi skutocnymi eu narodmi, su genetickym konglomeratom a marketingovym vytvorom, ci ucelovym zdruzenim madarskych elit, od 19. storocia po dnes - kt. lud. v centre KK presvedcili z mnohych dovodov - najmä kariernych, ze pre nich je lepsie sa hlasit k madarom. jedina skutocne madarska kultura, o kt. mozeme tvrdit, ze je madarska - to su sedmohradsi sikulovia - ale tito (podla mna) tiez nie su etnicky madari - su potomkovia avarov podmanenych zac. 9. stor. bulharmi, kt. zostali a pretrvali vo svojich 7hradskych sidlach az do honfoglalasu, kedy uzavreli s madarmi ako vtedajsimi nepriatelmi ako slovanov tak aj bulharov zmluvu - a priclenili sa ako strazne jednotky k ich spolocenstvu.

  10. Obrázok používateľa Senťo
    Senťofebruár 26, 2011 16:31 popoludní

    Komentár: 

    Mne je len ľúto všetkých tých "Maďarov", ktorý o tom vedia. Skúste si predstaviť že neviete kto ste a odkiaľ pochádzate, že nemáte tušenie čím boli vaši otcovia, matky mnoho rokov dozadu.
    To čo písala Mina sa mi páči.
    Do minulosti by sme sa už vraciať nemali ale toto by sa malo zachovať, aby si do nás "Maďari" nezačínali, pretože na to nemajú právo hoci by chceli hocičo.
    Na svete sú oveľa väčšie problémy ako sú takto pomiešané "národy", ktorých si myslím je na svete veľa.

 

 

Top