Obrázok používateľa CEZ OKNO
Anjel nádeje v Austrálii proti obchodu so sexom

Bývalá prostitútka a „madam“, Linda Watsonová, sa pred pár rokmi vrátila do katolíckej cirkvi a dnes je poprednou bojovníčkou za dôstojnosť žien, ktoré prostitúcia degraduje. Veľa cestuje a obracia sa na politikov, cirkevné skupiny, ženské skupiny a na verejnosť, aby rozprávala v mene tých, ktoré boli vlákané do života degradácie, pošliapanej dôstojnosti a vykorisťovania.



Začiatkom septembra roku 2004 prijal Ján Pavol II. na audiencii Lindu Watsonovú. Podľa jej slov si v tom okamihu spomenula na slová Evanjelia, ktoré opisujú stretnutie Ježiša so ženou pochybnej povesti. Watsonová, ktorá bola pred svojim obrátením niekoľko rokov prostitútkou, poprosila pápeža o modlitbu pre ňu i pre jej prácu, ktorú teraz vykonáva.

„Nemohla som tomu uveriť. Stála som oproti nemu!“- vyjadrila svoje pocity pre agentúru Zenit. „Bolo to úžasné! Rozprávala som sa ním po poľsky, pretože poľština je mojim druhým jazykom. Svätý otče, povedala som mu, bola to neskutočná a na druhej strane mimoriadne ponižujúca skúsenosť!“

Watsonová opustila cestu prostitúcie po 20 rokoch. Pomocnú ruku jej podal arcibiskup, ktorý ju dokonca poveril vedením domov pre dievčatá, ktorým sa podarí opustiť obchod zo sexom. Jedna z hlavných predstaviteliek kampane proti legalizácii prostitúcie v Austrálii bola v roku 2003 zvolená za „najinšpiratívnejšiu ženu roka“ časopisom The Womens Weekly, ktorý má tri milióny čitateľov.
„Mala som ťažký život“, rozpráva, „bola som mladou matkou 3 detí. Nemali sme nič. Deti spávali na zemi. Raz ma v čajovni oslovila atraktívne vyzerajúca žena a povedala mi, že môžem zarobiť týždenne až 2 tisíc dolárov. A to všetko iba za to, že budem masérkou. Pokušeniu som podľahla. Tá žena mi povedala, že to môžem najskôr iba vyskúšať. Na dva mesiace. Nikto sa to nemal dozvedieť a ja som mala byť úplne slobodná v rozhodnutí, či zostanem, alebo odídem.“

Watsonová však onedlho spoznala pravdu o masérskej práci. „Ak si raz začala, stratila si svoju hrdosť i hodnotu. Si predaná. Mojim prvým klientom bol vplyvný riaditeľ mocného média. A ja som okamžite pocítila, že som kus tovaru v jeho rukách, ktoré vlastnia miliardy.“

Linda popísala, ako ľahko sa situácia vymkne z rúk. Peniaze a manipulácia vytvorili spolu sieť, ktorá ju zviazala. A ak by sa žena v takejto situácii aj rozhodla zmeniť život, nemá kam ísť, aby mohla znovu získať rešpekt a aby tak mohla začať nový život.

Vymaniť sa z obchodu so sexom sa zdalo nemožné. Až do okamihu, keď „Boha pozvala do svojho srdca - z čistého zúfalstva“. Bolo to v deň, keď zomrela princezná Diana.

„Sedela som vtedy pri bazéne v luxusnom dome patriacemu majiteľovi luxusného verejného domu v Perthe. Vtedy som preplakala celý deň. Bože, keď Diana so svojou krásou a bohatstvom môže zomrieť, akú mám ja nádej? Pocítila som, že bohatstvo a moc nie sú odpoveďou na všetko“ - spomína Linda.

Rozhodla sa odísť a nájsť si prácu. Nikto jej ju však nechcel dať. Vtedy pocítila, že Boh má pre ňu zvláštne poslanie - pomáhať ženám, ktoré sú ako ona v zajatí prostitúcie. Ale opäť jej nebol nikto ochotný pomôcť.

„Už ani neviem, koľko, ale boli to určite stovky rôznych kostolov, kde ma doslova vyhodili. Až som prišla ku dverám úradu katolíckeho arcibiskupa. On rozpoznal moje odhodlanie.“
Pre monsignora Barryho Hickeya, arcibiskupa Perthu to bol deň, v ktorom dostal odpoveď na svoje modlitby. Arcibiskup pre agentúru potvrdil, že až do okamihu, kým stretol Lindu, márna hľadal spôsob, ako pomôcť tým, ktorí sú v zajatí tohto neľudského obchodu. „Vedel som, že ak tam pošlem bežného sociálneho pracovníka, neprinesie to takmer žiadne ovocie.“ - potvrdil arcibiskup. „Potreboval som niekoho, kto pozná túto aktivitu zvnútra. A preto sa práve ona stala mojim anjelom nádeje.“

Tak začala služba skupiny, ktorú viedla Linda - vytvoriť domy pre prostitútky. Nazvali ich „Lindine domy nádeje“.

„Prostitúcia je viazaná na násilie a drogy“ - tvrdí Watsonová. Práve preto vystupuje veľmi nekompromisne voči politikom, ktorí sa snažia o legalizáciu prostitúcie. „Prostitúcia ťa zničí. Nemáš viac voči sebe žiadnu úctu a cítiš, že viac nemôžeš byť milovaná. Chceli by ste, aby sa to stalo vašej dcére alebo vašej sestre?“- pýta sa politikov.

„Som hlboko otrasená tým, čo vidím. Ženy sú také zničené, že sa podobajú na chodiace mŕtvoly. Sú to kráčajúce Zombi. Ak by to ľudia vedeli, nikdy by nemohli byť za legalizáciu prostitúcie.“

"Verejné domy v Melbourne síce tvrdia, že dbajú o pravidelné lekárske prehliadky pre dievčatá. V skutočnosti tieto prehliadky sú formálne a je možné sa im ľahko vyhnúť. Pre dievča, ktoré je nakazené, nepredstavujú vážne obmedzenie, pretože môže poprosiť svoju kamarátku, aby na prehliadku šla miesto nej s jej preukazom poistenca. Pracovala som v legálnych verejných domoch, ktoré vedeli o tom, že zamestnávali dievčatá nakazené žltačkou Hepatitis B a C a a počula som o jednej, ktorá mala HIV. Šéfovia to odbavia slovami, že ak používajú kondómy, sex je bezpečný. Kondómy však nie sú dosť spoľahlivé, keď im máte zveriť svoj život, ktorý máte iba jeden."
"Jedným z najväčších problémov je drogová závislosť. Mnohé legálne verejné domy tvrdia, že u nich sa neberú drogy, ale z tých, v ktorých som pracovala, iba o jednom sa to dalo ako-tak povedať. Prostitúcia totiž bolí – fyzicky i mentálne – a väčšina dievčat začne užívať nejakú drogu, aby sa vysporiadala s vysokým stresom. Mnohé prostitútky sú totiž zranené ženy prežívajúce fyzickú a emocionálnu bolesť. Keď som bola madam, stretla som sa s ostatnými madam a odhadovali sme, koľko našich dievčat berie drogy. Zo stovky dievčat na začiatku deväťdesiatych tokov sme napočítali zhruba 13 až 17 dievčat, ktoré drogy nebrali. Čiže minimálne 80% dievčat, ktoré som poznala, boli závislé od takej či onakej drogy. Díleri drog chodili do bordelov ako zákazníci a obchodovanie s drogami bolo jednoduché, pretože klient mal zabezpečenú diskrétnosť.

„Dnes je situácia ešte horšia“, hovorí Linda. Ja som nebola závislá tak ako väčšina ostatných, ale istý čas som aj ja mala problém s analgetikom pethidine (ktorý mi predpísal lekár) a s alkoholom. Dnes dievčatá berú celú škálu drog počnúc marihuanou a alkoholom cez amfetamín, extázu, kokaín a heroín.

„Mnohým dievčatám som pomohla zanechať prostitúciu, niektoré však znova upadajú do problémov s drogami. Je pre mňa veľmi ťažké zvládnuť, pretože je málo voľných miest v detoxikačných a rehabilitačných centrách.

Austrálske sexuálne otroctvo

Záujem médií bol pre Lindino poslanie veľkým povzbudením. Jedným z dôvodov bolo uvedomovanie si verejnosti o rozsahu sexuálneho otroctva v legálnych a zákonom tolerovaných verejných domoch.

V roku 2001 austrálske noviny priniesli sériu článkov o obchodovaní so sexom, osobitne o ženách z chudobných ázijských krajín predávaných do Austrálie tomu, kto za ne najviac zaplatí. Doteraz iba jeden z takýchto prípadov skončil na súde, a to aj preto, lebo ťažko sa hľadajú dôkazy o nátlaku a donucovaní. Keď však získavanie prostitútok bolo ilegálne, takéto dôkazy neboli potrebné na usvedčenie. 26. júla 2003 The Weekend Australian uverejnil článok o predaji kórejskej ženy jednému luxusnému hotelu v Sydney. Podľa Správy Ministerstva zahraničných vecí USA je obchod so sexom tretím najväčším zdrojom príjmov pre organizovaný zločin. „Medzinárodné zločinecké organizácie ročne pašujú stovky thajských žien do Austrálie... Albánska mafia sa podieľa na pašovaní žien do Melbourne. Ázijské zločinecké organizácie sú dobre organizované a vybavené.

Linda Watsonová hrá kľúčovú úlohu pri odhaľovaní tohto zneužívania žien. Taktiež je žiadaná ako speaker – nedávno bola na stretnutí v Tasmánii, kde parlament uvažuje o legalizácii verejných domov. „Ja poslancom iba hovorím, aké škody spôsobuje prostitúcia ženám“, hovorí Linda. „A pýtam sa ich, či by chceli takýto život pre svoje dcéry či vnučky".

Keď však príde domov, je zavalená prosbami o pomoc, ktorých čím ďalej, tým viac v dôsledku legalizácie verejných domov v štátoch Victoria, NSW a Queensland, ktorá vyvolala boom v dopyte po nových dievčatách. „Plačem, tak mi je ľúto týchto mladých dievčat“, hovorí Linda. „Modlite sa, prosím, za nás, aby sme vytrvali v tejto tak potrebnej službe“.

Svojim postojom si vytvorila veľký tábor nepriateľov. Ona to však považuje za malý kríž, ktorý chce ponúknuť ako obetu. „Mám vedomie, že kráčam s Bohom“ - uzatvára Linda Watsonová.

Jej snaha priťahuje aj nenávisť tých, ktorí prostitútky vykorisťujú. Spočiatku jej rozbíjali okná, od roku 2001 bola osemkrát fyzicky napadnutá, jeden z jej útulkov bol podpálený, pričom celková škoda činila 20 tisíc USD, a dokonca na jej dom mierilo už niekoľko výstrelov od gangstrov, ktorí ju chceli zastrašiť.

Linda však bojuje ďalej. Má v sebe rozhodnosť a pevnosť Jany z Arku, ktorá vytrvalo bojovala za svoju vec.

Podľa http://www.fol.org.au/magazines/images/light-200308-cover.jpg

preložil Mikuláš Hučko

Zdroj: Paradigma.sk


Rubriky: 
apríl 30, 2009 00:59 dopoludnia
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top