Považujte to za najskoršiu verziu nástenky na facebooku: Obyvatelia Pompejí odhalili svoje sociálne siete prostredníctvom nápisov na skutočných stenách. Nové analýzy niektorých z týchto vyrytých odkazov ukázali, že hlavne steny na domoch bohatých ľudí boli veľmi žiadané najmä pre politických kandidátov, ktorí dúfali, že im odovzdajú svoj hlas pri voľbách.
Výsledky skúmania naznačujú, že majitelia domov v Pompejach mohli mať nejakú kontrolu nad tým, kto sa umelecky prejavoval na ich múroch, uviedla študijná výskumníčka Eeva-Maria Viitanen, archeologička na univerzite v Helsinkách.
Ruiny Pompejí. V roku 79 NL pochovala mesto masívna erupcia sopky Vezuv vo vrstvách popola a zmrazila ho v čase
„Obvyklým názorom je, že každý kandidát si mohol vybrať ľubovoľné miesto, kde namaľoval svoju prezentáciu na múr. Pri pohľade na súvislosti to nebolo najskôr príliš pravdepodobné“, povedala Eeva-Maria Viitanen pre LiveScience. „Fasády súkromných domov a dokonca aj chodníky pred nimi boli kontrolované a udržiavané vlastníkmi domov, takže v tomto ohľade sa myšlienka, že priestor na stene si mohol privlastniť každý, kto chcel, javí ako málo pravdepodobná.“
Staroveké graffiti
Pompeje, ktoré sa stali slávnymi vďaka svojmu zničeniu a zmrazeniu v čase po výbuchu sopky Vezuv v roku 79 NL, boli mestom „zanietených čmáralov“, uviedla Eeva-Maria Viitanen pre LiveScience. Ľudia vyškrabávali odkazy do štukových stien mesta alebo ich na ne písali pomocou dreveného uhlia. Kopírovali pritom literárne citáty, písali pozdravy priateľom a robili si poznámky o peňažných čiastkach.
Hrobka v Pompejach pokrytá dobovou graffiti v červenej farbe. Nástenné čmáranice boli obyčajne po celom meste, a to ako na verejných budovách, takisto aj vo vnútri aj vonku súkromných domov. Výsledky výskumu prezentované v roku 2012 na výročnom zasadnutí Archeologického inštitútu Ameriky ukázali, že ani hrobky od nich neboli ušetrené
Uprostred všetkých týchto amatérskych „odkazov na stenách“ boli reklamy na politické kampane, z ktorých mnohé pochádzali s dielne profesionálnych maliarov, uviedla Eeva-Maria Viitanen. Práve tieto oznamy skúmala Eeva-Maria Viitanen a jej kolegovia s cieľom zmapovať polohu každého odkazu s ohľadom na jeho kontext. Výskumníci chceli poznať odpovede na to, kde jednotliví politickí kandidáti umiestnili svoje odkazy - či už v blízkosti hostincov a ostatných miest s veľkou návštevnosťou alebo na múroch súkromných domov? A kde cielene sústreďovali jednotliví kandidáti svoje kampane?
Politické reklamy v Pompejach
Aby znížili enormné množstvo objavených nápisov na stenách, zamerali sa výskumníci cielene iba na tri oblasti mesta: dve obytné zóny ležiace na protiľahlých stranách mesta a jednu obchodnú štvrť. V týchto preskúmaných miestach bolo objavených viac ako 1000 odkazov načmáraných na stenách pomocou dreveného uhlia, datovaných do posledných troch storočí pred zánikom Pompejí.
„Väčšina odkazov sú jednoduché správy obsahujúce akurát meno a funkciu kandidáta. Niekedy tam sú uvedené nejaké zjednodušené rysy kandidáta zobrazujúc ho napríklad ako „dobrého muža“, vhodného na výkon verejnej funkcie. Jeden z kandidátov sa vo svojej reklamnej kampani napísanej na stene dokonca chválil svojou zručnosťou v pečení chleba.
Ďalšie z politických reklám boli sponzorované jednotlivými záujmovými skupinami, podporujúcimi konkrétneho kandidáta vrátane takých nečistých bratstiev, ako boli vreckári, neskorí noční opilci a drobní zlodeji. Núti vás to zamyslieť sa nad tým, či ich kandidáti boli naozaj morálne vhodní nato, aby im potom odovzdali vo voľbách svoj hlas!“ povedala Eeva-Maria Viitanen.
Predvolebná kampaň v Pompejach
Prvým objavom bolo, že vtedajší politici chceli publikum. Reklamy predvolebných kampaní boli takmer vždy umiestnené na vysoko frekventovaných uliciach, oznámila Eeva-Maria Viitanen v piatok 4. januára 2013 na výročnom zasadnutí Archeologického inštitútu Ameriky v Seattli.
Druhým - prekvapujúcejším objavom bolo, že najpopulárnejšími miestami pre reklamy boli súkromné domy skôr než hostince alebo obchody, kde ich mohlo vidieť väčšie množstvo návštevníkov.
„Hostince boli pravdepodobne viac zaľudnené, ale vedeli ich zákazníci čítať a mohli vôbec hlasovať?“ povedala Eeva-Maria Viitanen.
Približne 40 percent politických reklám bolo na domoch významných občanov mesta, čo je pozoruhodné, pretože bohatých domov na skúmaných lokalitách bola iba tretina a väčšinu budov tvorili hostince, obchody a množstvo prostých obydlí. Je nepochybné, že jednotliví kandidáti medzi sebou súperili o miesta na domoch boháčov.
Objav, ktorý urobila Eeva-Maria Viitanen a jej kolegovia predpokladá, že dobové politické reklamy predstavujú najranejšiu formu sociálnych sietí. Zdá sa pravdepodobné, že kandidáti potrebovali povolenie od vlastníkov domov na namaľovanie svojich reklám, dokladajú to graffiti pri, ktorých je niečo ako schválenie.
Zatiaľ sa jedná o predbežný výskum a jeho odborná recenzia nebola ešte publikovaná v časopise. „Je tu ešte veľa práce, ktorú treba urobiť na zmapovaní a odhalení sociálnych sietí napísaných starovekých múroch“, uviedla Eeva-Maria Viitanen.
„Zatiaľ sme sa sotva dotkli povrchu. Sú tu stovky textov a miest a zaberie to ešte mnoho času, kým ich prejdeme všetky“, dodáva na záver.
Stephanie Pappas pre LiveScience
Vydané: 10. január 2013
Foto: Allison Emmerson
Preklad: Pavol
Súvisiace:
ARCHEOkienko
http://www.cez-okno.net/archeokienko
