Obrázok používateľa CEZ OKNO
Šesť záhadných objavov, ktoré súčasná veda nedokáže vysvetliť (#3 Obrie kamenné gule v Kostarike)

Kamenné gule na Kostarike predstavujú súbor viac než 300 kamenných guľovitých útvarov na Kostarike nachádzajúcich sa hlavne v oblastiach Diquis Delta a Isla del Cano. Miestne sú známe pod názvom Las Bolas. Gule sú obyčajne prisudzované zaniknutej Diquiskej kultúre a sú niekedy aj označované názvom Diquiské gule. Tieto skalné útvary sú najznámejšími v celej Istmo-kolumbijskej oblasti. Gule sa pohybujú v rozmedzí veľkosti od niekoľkých centimetrov až cez dva metre (6,6 stopy) v priemere a dosahujú váhu až 15 ton.

Väčšina z nich je vytesaná z gabra, hlbinného ekvivalentu čadiča, ale existujú aj gule zhotovené z vápenca bohatého na mušle alebo z pieskovca.

 

Dielo mimozemšťanov alebo šikovných ľudských rúk?

 


Kamenné gule boli objavené v roku 1930, keď spoločnosť United Fruit Company klčovala džungľu pre svoje banánové plantáže. Pracovníci najatí na túto činnosť ich odstraňovali z pôvodných miest za pomoci buldozérov a iných ťažkých mechanizmov, pričom sa niektoré z nich poškodili. Robotníci inšpirovaní navyše príbehmi o skrytých zlatých pokladoch navŕtali do niektorých gúľ otvory a rozlomili ich za pomoci dynamitu. Takto bolo zničených niekoľko kamenných gúľ ešte predtým, než kompetentné úrady stačili zasiahnuť. Niektoré dynamitom poškodené gule sa podarilo opätovne zostaviť a dnes sú vystavené v Národnom múzeu Kostariky v San José.

 

Prvý vedecký výskum týchto kamenných útvarov uskutočnila krátko po ich objavení Doris Stone, dcéra manažéra firmy United Fruit Co., a jej závery boli publikované v roku 1943 v American Antiquity, kde vzbudili pozornosť u Samuela Kirklanda Lothropa z múzea Peabody pri Harvardskej univerzite. V roku 1948 sa spolu so svojou manželkou pokúsil preskúmať neznámu archeologickú lokalitu v severnej oblasti Kostariky. Neskôr sa v San José stretol s Doris Stonovou, ktorá nasmerovala jeho team do oblasti Diquískej delty na juhozápade Kostariky a poskytla mu cenné informácie o nálezoch a svoje osobné kontakty. Lothopove závery z expedície boli publikované v Archaeology of the Diquís Delta, Costa Rica 1963.

V roku 2010 vedec Kansaskej univerzity John Hoopes navštívil nálezisko kamenných gulí a posúdil vhodnosť ich ochrany ako súčasť svetového dedičstva UNESCO.

 

Prečo zostáva záhada neobjasnená

Početné mýty obklopujúce kamenné gule o ich pôvode tvrdia, že pochádzajú až z Atlantídy, alebo že ich také už vytvorila príroda. Pravda je však taká, že ich pôvod s presnosťou nepoznáme.

Pretože Kostarika nemá zaznamenanú svoju históriu v písomných prameňoch až do roku 1502, keď tu na svojej štvrtej transatlantickej výprave pristál Krištof Kolumbus, nikto presne nevie, aké staré gule vlastne sú a musíme sa preto spoliehať iba na zistenia archeológov.
Archeológovia usudzujú, že kamenné gule mohli byť vytvorené niekedy medzi rokmi 200 PNL až 1500 NL. V dôsledku toho, že väčšina kamenných gúľ sa už nenachádzala na svojom pôvodnom mieste, nedala sa na ich datovanie použiť metóda stratigrafie a nedalo sa oprieť ani o ústne svedectvá pôvodných obyvateľov, keďže ich kultúra zanikla v dôsledku španielskej expanzie. Archeológovia preto museli odhadnúť vek gúľ za pomoci ostatných nálezov nájdených v ich blízkosti. Z nálezov išlo o keramiku Aguas buenaskej kultúry datovanej medzi rokmi 200 PNL - 600 NL a polychrómované sošky Buenos Aireského typu datované v rozpätí rokov 1000 – 1500 NL. Tieto nálezy sa našli na viacerých lokalitách vrátane Isla del Caño, Papagayo a Nicoya Peninsula. Priemerný vek výroby kamenných gúľ tak môžeme položiť medzi roky 200 PNL – 800 NL.

 


Avšak aj keď sa nám podarí za pomoci archeológie približne určiť vek kamenných gúľ, stále nám zostanú nezodpovedané dve hlavné otázky: Ako boli gule vyrobené a za akým účelom?

 

Na prvý pohľad sa zdá, že kamenné gule sú dokonale guľaté až tak, že takto precízne opracovať kameň nedokážu ani moderné stroje. Uvažovalo sa nad tým, že by mohli byť vyrobené pomocou neznámej technológie, alebo ako niektorí tvrdia, mimozemšťanmi. Precízna guľatosť pri ich zhotovení však nebola ich jedinou záhadou. Merania ukazovali ďalší záhadný faktor, a to ich dokonalú presnosť, totiž že gule s rovnakým priemerom sú na milimeter totožné. V neposlednom rade treba aj spomenúť fakt, že sa na nich neprejavili známky erózie a ostali perfektne guľaté bez jediného úlomku či známok poškodenia.

Prísť na záhadu spôsobu výroby na základe legiend pôvodných obyvateľov o elixíre schopnom zmäkčiť kameň sa pokúsil Joseph Davidovits z Geopolymer Institute z Francúzska, ktorému bola ponúknutá možnosť preskúmať túto hypotézu, hoci nebola podložená žiadnymi geologickými ani archeologickými dôkazmi. (Nikto totiž nebol schopný preukázať, že gabro – materiál, z ktorého je vytesaná väčšina gúľ, môže byť opracovaný týmto spôsobom). V poslednej dobe boli preskúmané aj závery aj ohľadom dokonalej presnosti kamenných gúľ.

Modernými meraniami sa zistilo, že hoci Lothrop publikoval vo svojej štúdii tabuľky priemerov gúľ s číslami uvedenými na tri desatinné miesta, tieto čísla boli v skutočnosti priemery meraní pásmom, ktoré neboli zďaleka presné. Závery tejto štúdie poukázali na to, že predpoklady o presnosti gúľ boli dané z mylnej interpretácie metód použitých pri ich predošlom výskume. Tieto merania však musia zohľadniť fakt, že zistené nepresnosti na kamenných guliach mohli vzniknúť v priebehu rokov pôsobením erózie a je nemožné presne vedieť, aký mali svoj pôvodný tvar.

Druhou nezodpovedanou otázkou zostalo, aký účel tieto gule spĺňali. Odborníci uvažovali nad viacerými možnosťami, ale s absenciou akýchkoľvek písomných záznamov sú tieto úvahy len špekulatívneho charakteru. Jednou z najpopulárnejších teórií je, že gule slúžili ako nejaké značky, možno na vytýčenie územných hraníc ako v Európe obdobne slúžiace pomedzné kamene. Toto tvrdenie je samozrejme ťažké potvrdiť, nakoľko sa väčšina gúľ už nenachádza na svojom pôvodnom mieste.

V súčasnosti zaznamenávame výskyt kamenných gúľ v rôznych častiach sveta, či už v Škótsku, Bosne alebo na Slovensku v oblasti Kysúc. Ich význam a pôvod pre nás stále zostáva zahalený rúškom tajomstva a nech už slúžili čomukoľvek, ich využitie a význam sa postupne stratil v čase a my tak máme pred sebou ďalšiu z mnohých hádaniek minulosti, ktorú nám zanechali naši predkovia. Snáď sa nám raz podarí na ňu nájsť odpoveď.

 


Fotosériu kamenných gúľ z Kostariky nájdete na tejto adrese

 

 

Andy Guerriero

Zdroje: http://www.landmarksfoundation.org/projects_diquis.shtml
http://www.mysteryspheres.com/
http://web.ku.edu/~hoopes/balls/intro.htm
http://www.eurekalert.org/pub_releases/2010-03/uok-uok032210.php
http://web.ku.edu/~hoopes/balls/errors.htm

Preložil, skultivoval a doplnil: Pavol

exkluzívne.cez.okno

 


Súčasní ľudia sa radi cítia byť dokonalejšími než ľudia, ktorí žili pred stáročiami, veď čo takého mohli dokázať v prítmí svojich primitívnych obydlí sužovaní napríklad predstavami o tom, že sa uzdravia z prechladnutia po tom, ako im vyvŕta liečiteľ dieru do lebky. Ale musíme uznať, že zanechali za sebou niekoľko artefaktov, ktoré donútili aj tých najchytrejších moderných vedcov poriadne sa nad nimi zamyslieť. V tomto seriáli vám predstavíme niekoľko nasledujúcich záhadných objavov, o ktorých sme presvedčení, že boli vytvorené len za tým účelom, aby potrápili budúce generácie...

Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

 

Súvisiace:

ARCHEOkienko
http://www.cez-okno.net/archeokienko

 


júl 14, 2012 21:57 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top