Obrázok používateľa CEZ OKNO
Timbuktu: história legendárneho centra vzdelanosti

Mesto Timbuktu založené pred 1800 rokmi sa nachádza v štáte Mali, v západnej Afrike. Počas trvania európskeho stredoveku bolo domovom bohatej tradície písomníctva vytvárajúcej milióny rukopisov, z ktorých sa stovky tisíc zachovali až do dnešných dní. V západnej Európe bolo toto mesto vnímané ako synonymum záhadnej izolácie najodľahlejšieho miesta, kam bolo možné docestovať. Avšak v skutočnosti to po stáročia bolo hlavné obchodné centrum a stredisko vzdelanosti. Mesto dosiahlo svoj vrchol v 16. storočí, keď bolo pod kontrolou Songhajskej ríše.


Mešita Sankore v Timbuktu priťahovala mnoho učencov


„Odhaduje sa, že v Timbuktu mohlo žiť až 25000 študentov, čo predstavovalo štvrtinu populácie mesta,“ píšu vo svojej knihe "The Hidden Treasures of Timbuktu"
(Thames and Hudson, 2008) John Hunwick a Alida Jay Boye.


Bolo to islamské mesto s tromi veľkými mešitami, kde štúdium koránu tvorilo základ tradície vzdelanosti spolu s jej učencami, ktorí vytvárali, kopírovali a prekladali práce z mnohých vedných odborov vrátane astronómie, matematiky, práva, geografie a odboru, ktorý by sme dnes považovali za históriu. Výskumníci dokonca v dokumentárnom filme od spoločnosti BBC ukázali pozostatky z 500 rokov starého receptu na zubnú pastu.


Ku koncu roku 2012 sa Timbuktu dostalo pod útok extrémistických skupín, ktoré ovládali severné regióny štátu Mali.

„Radikálni islamistickí rebeli zo severného Mali opakovane napadli legendárne dedičstvo mesta, vzali si čakany na hrobky miestnych svätcov a rozbili dvere na mešite pochádzajúcej z 15. storočia,“ píše reportér z kanadských novín Globe and Mail Geoffrey York vo svojich nedávnych článkoch napísaných z Mali. Poznamenáva, že okrem architektonického zničenia mesta sú v ohrození aj knižnice plné rukopisov. „Niektorí odborníci ich považujú za rovnako významné ako zvitky od Mŕtveho mora – a pôsobia ako absolútna výčitka k neľútostným, úzkym pohľadom islamských radikálov.“

Kde leží Timbuktu?

Timbuktu sa nachádza v západoafrickom štáte Mali na južnom okraji púšte Sahara. Mesto leží 12 míľ (20 kilometrov) na sever od rieky Niger. V roku 2009 dosahoval počet obyvateľstva približne 54000 ľudí.

Historické záznamy naznačujú, že mesto bolo založené prinajmenšom už v roku 1100 NL a archeologické výskumy uskutočnené pred obsadením mesta extrémistami poukazujú na to, že Timbuktu môže mať dokonca ešte starší pôvod.

„Nálezy pochádzajúce z vykopávok naznačujú, že stále, rozsiahle mestské osídlenie v Timbuktu mohlo byť rozvinuté už okolo roku 200 NL s počiatočným obývaním datovaným až do neskorého paleolitu,“ píše v Newsletter of the West African Research Association and the West African Research Center archeológ na univerzite v Yale Douglas Park, ktorý viedol výskumné práce v Timbuktu v roku 2008.

Vo svojom diele poznamenáva, že najstaršie mesto malo silné väzby s „proto-berberskými kmeňmi“, pochádzajúcimi z východnej Sahary. „Sú tu aj úlomky dôkazov, ktoré poukazujú nato, že Timbuktu sa stalo časťou trans-Saharského obchodu okolo roku 600 NL, o čom svedčia aj sklenené korálky severoafrického typu a meď, nájdené na pohrebiskách v Timbuktu.“


Keď Timbuktu vstúpilo do historického obdobia, tento obchod sa pozdvihol s príchodom zlata pochádzajúcim z juhu pri prechode cez mesto naprieč Saharou do severnej Afriky.

„Najdôležitejším tovarom, ktorý sa vymieňal za zlato, bola kamenná soľ,“ píšu John Hunwick a Alida Jay Boye, ktorí sa zmieňujú aj o tom, že v 14. storočí arabský historik al-Umari tvrdil, že ľudia v západnej Afrike „budú vymieňať šálku soli za šálku zlatého prášku - “nepochybne zveličoval - ale podobný typ príbehov neskôr prilákal európskych prieskumníkov.


Djingueré Ber (veľká mešita) v Timbuktu bola pôvodne postavená v 14. storočí, neskôr prestavaná v 16. storočí

Veľké mešity

Tri veľké mešity, ktoré boli postavené v Timbuktu, sa stali asi najsymbolickejšími pamiatkami v meste. Drevené tyče viditeľné na vonkajších stenách budov nemali iba estetický účel, ale taktiež slúžili ako lešenie pri opätovnom omietaní povrchu stavieb. Výskumníci Jonathan Bloom a Sheila Blair uvádzajú v "Grove Encyclopedia of Islamic Art and Architecture" (Oxford University Press, 2009), že okolo roku 1325 NL, potom čo sa vládca Malijskej ríše (ktorý v tom čase ovládal Timbuktu) vrátil z púte do Mekky naložený zlatom, začal s výstavbou Djingueré Ber (známej tiež ako „Veľká mešita“), ktorú uskutočnil v juhozápadnej časti mesta. Práce na stavbe sa konali pod vedením básnika a architekta Abu Ishaq al-Saheli. Mešita bola prestavaná v 16. storočí a opätovne upravená v 19. storočí.

„Je postavená z nepálených tehál a kamenných úlomkov, s koncami trámov trčiacimi von z konštrukcie budovy, s rozložitými kónickými rohovými vežami, s minaretom vysokým približne 16 metrov (50 stôp), plochou strechou podoprenou chodbami s hlinenými piliermi a niekoľkými klenutými vápencovými oblúkmi,“ píšu Jonathan Bloom a Sheila Blair.

Ďalšia mešita nazývaná Sankoré bola postavená v severnej časti mesta a stala sa centrom učenosti. „Jej vnútorné steny sa zhodujú s vonkajšími rozmermi Káby v Mekke,“ uvádzajú Jonathan Bloom a Sheila Blair. Kába je svätyňa v tvare kocky, ktorá predstavuje najposvätnejšie miesto pre moslimov na Zemi. Územie mesta, kde sa nachádza mešita Sankoré, je známa ako štvrť Sankoré a stále sa spája so vzdelaním. „Štvrť Sankoré priťahovala mnoho učencov, ktorí tu žili, študovali a učili a tým získali lepšiu povesť a vyššie vzdelanie,“ píšu John Hunwick a Alida Jay Boye.

Ďalšia mešita známa ako Sidi Yahyia bola postavená v centre mesta v 15. storočí, ako uvádzajú Jonathan Bloom a Sheila Blair. Neskôr bola tiež opravená a „rekonštruovaná v kameni“ v 20. storočí Francúzmi.

Centrum vzdelanosti

Zatiaľ, čo zlato bolo najhojnejším vývozným artiklom Timbuktu, dalo by sa povedať, že jedným z najdôležitejších dovozov boli knihy. „V Timbuktu, kde sa nachádza nespočetné množstvo sudcov, učencov a kňazov, ktorí sú všetci dobre platení od kráľa, ktorý si veľmi váži učených mužov. Predáva sa tu mnoho rukopisných kníh prichádzajúcich z berberských území. Takýto predaj bol ziskovejší než akýkoľvek iný,“ napísal Leo Africanus v 16. storočí
(anglický preklad od Johna Hunwicka).

Hoci mešity ako Sankoré boli centrami vzdelávania, mnohé z každodenných vyučovacích činností prebiehali veľmi neformálne v domoch učencov, píšu John Hunwick a Alida Jay Boye. „Jadro islamskej tradície učenia je získanie textu, ktorý sa podáva cez reťazec sprostredkovateľov, alebo silsila od učiteľa k študentovi, pokiaľ možno prostredníctvom najkratšieho a najrenomovanejšieho systému sprostredkovateľov,“ píšu. Študent počúva diktát učiteľa, píše si svoju vlastnú kópiu a spätne ju číta, alebo počúva iného študenta, ako ju číta. „Keď má správnu kópiu, môže študovať zmysel textu a jeho technické spletitosti prostredníctvom lekcií svojho učiteľa a na vyššej úrovni systémom otázok a odpovedí.“ Ako pomoc pri vyučovaní slúžili učencom ich vlastné privátne knižnice.

Výskumník Abdel Kader Haidara konštatuje, že dochované rukopisy sú vo veľmi zlom stave. Padli za obeť termitom, vlhkosti a ostatným problémom, ktoré sú spojené s postupom času. Hoci sa do dnešných dní zachovali stovky tisíc rukopisov, pôvodne ich muselo byť omnoho viac. „Pokiaľ by nedošlo k týmto udalostiam (zničeniu), odhadovaný počet rukopisov v Timbuktu a jeho okolí by musel byť v miliónoch,“ uvádza v kapitole svojej knihy "The meanings of Timbuktu" (HRSC Press, 2008).

Európsky prieskum


Úpadok Timbuktu ako centra vzdelanosti začal v roku 1591, keď bolo mesto obsadené mušketiermi z Maroka. Napriek tomu vznikli ďalšie veľké diela zahrňujúce napríklad dve veľké kroniky o histórii Timbuktu končiace sa v 17. storočí, mesto sa márne snažilo získať svoj pôvodný lesk.

Európski objavitelia prilákaní príbehmi o zlate, sa veľmi usilovali objaviť polohu mesta, ale podarilo sa im to až po roku 1828, kedy francúzsky cestovateľ René Caillié navštívil Timbuktu a vrátil sa z neho živý späť. Neskôr v 19. storočí vytvorilo Francúzsko svoju koloniálnu ríšu z veľkej časti západnej Afriky. Pod nadvládou Francúzska zostalo Timbuktu až do roku 1960, keď Mali získalo nezávislosť.

Pred svojím posledným obsadením extrémistickými skupinami - miestni konzervátori, knihovníci a vzdelanci dosiahli značný pokrok pri konzervovaní a digitalizácií mestských rukopisov. Tieto úspechy a aj samotné rukopisy sa v súčasnosti nachádzajú v ohrození. „Vždy som sám seba pýtal na tisíc otázok ohľadom rukopisov,“ povedal pre Globe and Mail miestny vzdelanec Mohamed Diagayete. „Pokiaľ ich stratíme, nemáme žiadne iné kópie. Stratíme ich navždy.“

Owen Jarus, LiveScience

Vydané: 21. januára 2013

Zdroj: http://www.livescience.com/26451-timbuktu.html

Foto: Michele Alfieri, upyernoz

Preklad: Pavol

exkluzívne.cez.okno


Súvisiace:

Islamisti vypálili vzácnu knižnicu v Timbuktu
http://tech.sme.sk/c/6684233/islamisti-vypalili-vzacnu-kniznicu-v-timbuk...

ARCHEOkienko
http://www.cez-okno.net/archeokienko


Sekcie: 
január 31, 2013 23:56 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top