Obrázok používateľa CEZ OKNO
Ženy gladiátormi? Nové dôkazy zo starovekého Ríma

Zdalo by sa, že súboje žien – gladiátoriek boli v Rímskej ríši zriedkavým divadlom. Ale nová analýza sochy uloženej v nemeckom múzeu dáva dôkaz o tom, že trénované ženy v antických amfiteátroch bojovali, ako sa uvádza v najnovšej štúdii, na život a na smrť. Podľa autora štúdie Alfonsa Manasa zo španielskej Univerzity v Granade je bronzová soška iba druhým známym znázornením ženy-gladiátorky.


Približne 2000 rokov staré umelecké dielo, ktoré je umiestnené v Museum für Kunst und Gewerbein v Hamburgu, zobrazuje ženu s obnaženou hruďou oblečenú v bedrovom rúšku a zaháňajúcu sa objektom, vo svojej ľavej ruke, podobným kose.

 

 

 

Manas je presvedčený o tom, že žena v ruke drží sica, krátky zahnutý meč spojený s typom gladiátora známym ako Thraex, alebo Trák. Tráci obyčajne bojovali v prilbe s chocholom, s malými štítmi a kovovými chráničmi nôh. Ich nechránené chrbty boli obzvlášť zraniteľné a boli veľmi dobrými cieľmi pre sicu.

Odborníci už predtým interpetovali zakrivený nástroj ako škrabadlo, ktoré Rimania používali na oškrabávanie nečistôt pri čistení tela.

Manas hovorí: „Ale póza ženy nepodporuje toto vysvetlenie.“

 

Víťazná póza?

Manas povedal: „Ak by sa umývala, zdvihnuté náradie v jej ruke, zatiaľ čo sa díva na zem, by nedávalo zmysel.“

Okrem toho, „je oblečená v genitálnej oblasti“ dodáva. „Ak by sa umývala, bola by prirodzene úplne vyzlečená.“

Postoj so sklonenou hlavou a zdvihnutou rukou – „typické víťazné gesto gladiátorov“ v rímskom umení – skôr poukazuje na gladiátorku stojacu nad svojím porazeným súperom, dodáva Manas.

Toto gesto môže tiež použité pre postavu odkladajúcu prilbu alebo štít.

 


Na konci zápasu „odložili svoje prilby preto, aby všetci diváci mohli vidieť tvár víťazného gladiátora a odhodili taktiež svoj štít na zem.“ hovorí Manas.

 

 

„Erotický vplyv“

Prirodzené bolo mať obnaženú hruď, čo sa pokladalo za gladiátorskú normu. „Jedným z pravidiel gladiátorských zápasov bolo, že ženy aj muži bojovali s obnaženou hruďou,“ vysvetľuje Manas.

Gladiátorky bojovali s obnaženou hruďou určite aj vzhľadom na to, že divákov na zápasoch tvorilo prevažne mužské publikum, ale možno sa tu nájde aj iný dôvod.

 


Manas svoje zistenia uverejnil v nedávnom vydaní časopisu International Journal of the History of Sport, kde napísal: „Niet pochýb o tom, že príťažlivý vzhľad ženských gladiátoriek mal taktiež erotický vplyv na divákov.“

 

 

Jediné ďalšie známe vyobrazenie gladiátoriek pochádza z prvého alebo druhého storočia n.l., z reliéfu rímskeho náleziska v Bodrume v Turecku (dnes umiestnený v Britskom múzeu).

Nedostatok podobných nálezov dáva predpoklad, že staroveký svet uskutočnil relatívne málo zo všetkých ženských zápasov, hoci sa o nich zmieňujú mnohí rímski autori.

Existujú očité svedectvá o pôsobení gladiátoriek v samotnom Ríme, a to napríklad podľa historika Suetoniusa z prvého storočia n.l., cisár Domicián usporadúval zápasy gladiátoriek v noci pri svetle fakieľ.

V roku 200 n.l. nasledujúci cisár Septimus Severus zakázal ženské zápasy v aréne.

 


Tráksky gladiátor

Manas dodáva: „Pôvod sošky nachádzajúcej sa v Hamburskom múzeu nie je známy, ale je vyhotovená v umeleckom štýle pochádzajúcom z talianskeho polostrova z prvého storočia n.l.

 

 

James Owen, 19. apríla 2012

Fotografia sošky: Alfonso Manas

Zdroj: http://news.nationalgeographic.com/news/2012/04/120419-female-gladiator-...

Preklad: Pavol

exkluzívne.cez.okno

 

Poznámky z Wikipédie

SICA bol krátky meč, alebo dlhá dýka starovekých Trákov a Dákov, používaná aj v starovekom Ríme. Pôvodne bola opísaná ako zakrivený meč s čepeľou dlhou asi 40-45 cm. Mnoho exemplárov bolo nájdených na území dnešného Rumunska, Bosny, Bulharska, Srbska. Jej vyobrazenia môžeme nájsť na mnohých pamiatkach antiky, napr. aj na Trajánovom stĺpe v Ríme. Z typologického hľadiska je silná tendencia k štandardizácii a môžeme ich rozdeliť do troch hlavných typov iba podľa morfologických aspektov, nie podľa funkčnosti.

Thraex (pl. thraeces), alebo Thracian (TRÁK) bol typ rímskeho gladiátora, vyzbrojeného v tráckom štýle s malým obdĺžnikovým štítom nazývaným parmula (cca 60x65cm) a veľmi krátkym mečom so zakrivenou čepeľou nazývaním sica ktorého cieľom bolo hlavne zmrzačiť súperov nechránený chrbát. Jeho ďalšou výstrojou boli kovové chrániče nôh (ktoré boli nevyhnutné kvôli malým rozmerom štítu), chrániče na ruky v ktorej držal meč, ochranný pancier ramien a pás nad bedrovým rúškom. Ďalej to bola prilba s postranným operením, priezorom a vysokým hrebeňom. Spolu s hoplomachusom ktorý mal grécku výzboj, bol často postavený do dvojice ako súper gladiátorovi ktorý sa volal murmillo a bol vyzbrojený ako legionár. Išlo o napodobenie boja rímskych legionárov s ich rozličnými nepriateľmi.

 


 

Súvisiace:

ARCHEOkienko
http://www.cez-okno.net/archeokienko

 


 

 

Sekcie: 
máj 15, 2012 21:01 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top