Obrázok používateľa CEZ OKNO
Bezúročná ekonomika - alternatíva k súčasnému finančníctvu

Rudolf Vaský emigroval v roku 1969 do Spojených štátov. V New Jersey a v Texase pracoval najprv v obchode s nehnuteľnosťami a potom desať rokov v oblasti hypotečného finančníctva. Po roku 1989 sa vrátil a je zástancom zavedenia bezúročnej ekonomiky na Slovensku.

Pán Vaský, veľmi sa mi páčili vaše príklady z histórie, že tam, kde sa v dejinách zaviedla bezúročná či nízkoúročná ekonomika, nastal rozkvet. Napríklad v Aténach za Perikla.

Áno, to je taký najlepší príklad. Zlatý vek Atén bol založený na tom, že Solón zrušil Drakonove zákony, ktoré dovoľovali požičiavanie peňazí na úrok a zaviedol bezúročnú ekonomiku. Za Drakona bolo úžerníctvo také rozbujnelé, že ľuďom sa neoplatilo pracovať, len špekulovať a kradnúť. A to potom vyžadovalo veľmi tuhé represívne metódy a drastické zákonodarstvo. Preto sa dodnes hovorí o “drakonických” zákonoch.

Máte aj iné príklady?

Napríklad čínsky múr, ale to som detailne rozviedol v mojom článku (Čínsky múr...). Čínske cisárstvo by si nikdy nemohlo dovoliť uskutočniť najväčšiu stavbu sveta, keby sa v tom čase nebolo opieralo o spravodlivú výmenu založenú na dôvere.

Počul som, že templári vytvorili akýsi model kresťanského kapitalizmu, založeného na bratských vzťahoch a že to bolo tajomstvo ich ekonomického úspechu. Ale potom ich upálili a namiesto toho sa presadil princíp úžery.

Celé cechové hnutie v Európe v 14. storočí bolo založené na tom, že cechy združovali prostriedky, aby keď niekto potreboval rozšíriť výrobu, tak cech mu požičal bezúročne a on to potom splatil naspäť do cechovej pokladnice. Vlastne aj družstevníctvo malo ten istý účel. Celá podstata je tá, že peniaze slúžili na to, na čo sú určené: na výrobu a uskladňovanie vyprodukovaných hodnôt, nie na manipulovanie a špekulovanie. Bohatol ten, kto niečo vyrábal. A keď videl, že aj niekto druhý môže niečo tvoriť, tak mu požičal.

A existujú aj príklady zo súčasnosti?

Pravdaže. Napríklad zázračný rozbeh nemeckej a japonskej ekonomiky po vojne. Rozhodujúcim faktorom, bez ktorého by sa to nebolo podarilo, boli práve bezúročné pôžičky.

Ste toho názoru, že také niečo by sa dalo uskutočniť aj teraz na Slovensku?

Som presvedčený, že áno.

Vysvetlite mi presnejšie, ako si to predstavujete. Prečo ste proti tomu, aby sme brali úročné pôžičky od Medzinárodného menového fondu?

Na svete neexistuje ani jedna krajina, kde sa MMF dostal s týmito úročnými pôžičkami, ktorá by mohla povedať, že sa hospodársky vylepšila. Naopak: kde sú nejaké ekonomické problémy a dostane sa tam MMF, tam sa to ešte zhorší. Takže nakoniec tam nastane nejaký vojenský puč alebo niečo podobné...

O Južnej Kórei sa hovorí, že je to malý hospodársky zázrak, “ázijský tiger”. Tam sa to ako podarilo?

V Južnej Kórei boli práve investované bezúročné alebo nízkoúročné peniaze. Kórejčania spravili vlastne to, čo Japonci, keď robili industrializáciu; dávali pôžičky len za režijné náklady (1-1.5%-ný úrok). A na dlhú dobu splatnosti.

A kto im ich dal?

To je dobrá otázka. Nemajú zlato ani ropu, kto im ich dal? Oni si natlačili peniaze, ale tieto peniaze boli investované do ekonomiky, cielene. To nebolo, že natlačili peniaze a rozdali ich ľuďom, aby si s nimi robili, čo chcú. Tieto peniaze boli dávané do výroby, kde produkovali hodnoty.

Takže Južná Kórea vôbec nebrala pôžičky zvonka?

Len minimálne. Pokiaľ viem tak to bolo cielene na niektoré strojné zariadenia, ale tým, že boli investované do výroby, tak to výrobou veľmi rýchlo zase splatili. Nesedelo im to na krku a nevyciciavalo ich to celé roky.

Aký je teda váš plán?

V Spojených štátoch máme 31 miliárd dolárov v 30-ročných amerických štátnych bondoch. Tie vydala americká vláda na financovanie svojej existencie. Z týchto 31 miliárd 10 miliárd by sa presunulo do Národnej banky Slovenska. Národná banka si tieto bondy zapíše ako svoje aktíva a na základe týchto aktív emituje 300 miliárd Sk. A z týchto 300 miliárd by sa poskytovali bezúročné pôžičky cielene takým ľuďom, ktorí ich potrebujú, aby mohli vyrábať.

Nie je to nejaký nezvyčajný alebo riskantný postup?

Nie. Takto to predsa bolo urobené aj v Západnom Nemecku. Nemci majú okolo jedného bilióna týchto amerických vládnych obligácií a presne takto isto majú emitované svoje marky. Japonci tiež. Keď dodávali Američanom svoje výrobky, dostávali za ne americké bondy. Tiež ich majú okolo bilióna. Japonská banka ich má zapísané ako svoje aktíva a na základe týchto aktív vydala japonské jeny. Takže my by sme vlastne spravili len to, čo už je zabehané v medzinárodnom finančníctve. Zapísali by sme tieto obligácie ako svoje aktíva a vydali slovenské koruny. Nie je to nič také, čo by už nebolo spravené, niečo nezvyčajné, alebo proti pravidlám. Všetko by bolo v súlade s pravidlami.

Ak sa to už predtým takto robilo, tak prečo sa to vo Východnej Európe teraz nikde nerobí?

Východná Európa je už veľmi zadlžená a západný kapitál nemá valný záujem na tom, aby sa to zmenilo. Pre nich je výhodnejšie, keď nebudeme nikdy rovnocennými partnermi, ale zostaneme navždy závislí. Maďari sú na tom tak zle, že už ani nemôžu splácať úroky, vlastne im už nabiehajú úroky z úrokov. Poliakom nejaký dlh odpustili, ale aj tak majú ešte asi dvadsaťmiliardovú dlžobu. To je ten kasínový efekt, o ktorom som hovoril.

Myslíte si, že Slovensko by sa z tohto začarovaného kruhu dokázalo ešte vymaniť?

Áno, a mohlo by zostať nezávislé.

A to, čo už sme zadlžení, to by sme vyplatili?

Keby nás úroky nežmýkali, celé by sme to vyplatili a ešte by nám aj zostali peniaze na investície. Slovensko je relatívne malé. Napríklad Ukrajina je už príliš veľká ekonomika na to, aby tam 10 miliárd dolárov nejako výrazne pomohlo. Slovensko bolo vytipované, pretože je tu najlepšia infraštruktúra. A čo je tu najväčší kapitál - to sú ľudia. Totiž zobrať 10 miliárd a dať ich do krajiny, v ktorej ľudia nie sú inteligentní, ani vzdelaní - a dať ich do krajiny, kde sú inteligentní, vzdelaní, proste civilizovaní, to je rozdiel.

Prečo napríklad Čechy nie sú lepšie?

Čechy sú v takej pozícii, že tam veľmi veľa povypredávali. A nemecký kapitál tam teraz hrá prvé husle. Okrem toho je to skoro dvakrát väčšia ekonomika ako Slovensko.

Takže malosť Slovenska je v tomto prípade výhoda?

Presne tak, lebo Slovensko je akurát také, že tento fond, čo je prichystaný, by to utiahol. Čechy, to už je veľké, 10 miliárd dolárov by sa Čechách skôr stratilo bez toho, aby bol nejaký efekt.

Koľko korún je v obehu spolu?

Neviem presne.

Myslím, aká časť je tých 300 miliárd z celkového obeživa, koľko to zaváži?

To by určite zavážilo, lebo by sa cielene investovalo do výstavby rodinných domov, do malých vodných elektrární, proste do vecí, ktoré by produkovali kapitál.

A ďalšia vec je tá, že toto by boli dlhodobé pôžičky. Lebo keď niekto ide stavať takú vodnú elektráreň, tá stojí okolo dvoch miliónov korún. A keď vy tomu človeku poviete: “dobre, dám vám 5-ročnú pôžičku na 20%-ný úrok”, tak to neexistuje, že by tá malá vodná elektráreň vyprodukovala toľko elektriny, aby to mohol splatiť za päť rokov.

Taký človek potrebuje bezúročnú a dlhodobú pôžičku. Keď sa to rozpočíta na 30 rokov a tá malá vodná elektráreň bude vyrábať povedzme za 5000 korún mesačne elektriny, tak z tých 5000 sa môžu zaplatiť aj dane, aj si nechať nejaký zisk, aj splácať pôžičku a vlastník nie je škrtený.

Takže myšlienka je, že by sa mohla oživiť ekonomika, keby sa investovalo do produktívnych činností, do skutočnej výroby, že?

Áno, materiál je, ľudia sú, len peniaze držia banky a nepožičajú, len na 25%. Alebo požičajú len na krátku dobu, takých 5 rokov.

25%-ný úrok je bežný?

25%, 24%, 21%, niekde aj 17%. Ale podstata je, že takto sa nedá oživiť ekonomika, keď hovoria o dlhodobom úvere na 5 rokov. To nie je dlhodobý úver. Do takých 30 rokov, to je dlhodobý úver.

Takže teraz je to tak, že ak sa niekto pokúša poctivo pracovať, pravdepodobne skrachuje...

Áno, lebo vlastne nemá s čím, nemá kapitál. A keď mu niekto požičia na päť rokov, to nie je možné, aby to splatil za 5 rokov aj s takým vysokým úrokom, iba ak kradne alebo zbíja alebo je nečestný alebo si otvorí nejaký masážny salón alebo proste podniká s takými pokútnymi vecami. Ale normálne, aby tu existovala normálna ekonomika, to tu nemôže existovať s takými vysokými úrokmi a krátkodobými pôžičkami.

To v žiadnej západnej krajine nikde takto nie je. Keď pôjdete do Nemecka, do Švajčiarska, a uvidíte tam nejaký pekný domček, spýtajte sa, ako to bolo financované. Každý vám povie, že napríklad vo Švajčiarsku mali program na výstavbu hotelov asi tak na 1.5%-ný úrok so splatnosťou 20 rokov. Takže keď Slovák ide do Švajčiarska a vidí, aké pekné domy tam sú, všetko vyčistené, ale prečo? Veď dajte Slovákovi tie isté podmienky: 1.5%-ný úrok na 20-30-ročnú splatnú lehotu - tak si každý zoberie pôžičku a môže to pekne splácať, môže pri tom žiť a nezaškrtí ho to.

Znamená to, že teraz sa schválne tu na Východe vytvorili také podmienky, aby sa to nerozbehlo?

Schválne, aby naši podnikatelia skrachovali a potom sem prídu títo z vonku a všetko skúpia lacno. A potom oni už si prinesú svoje dlhodobé bezúročné pôžičky.

Sami sebe požičajú bezúročne?

Bezúročne alebo na minimálne úroky.

Takže západný kapitál nám podľa vás nechce v skutočnosti pomôcť, ale chce, aby vlastná ekonomika krajiny skrachovala, aby potom on mohol prosperovať?

Pravdaže, potom si sem prídu už do hotového, lebo každý bude skrachovaný.

Ale napríklad Slovensko-americký fond na podporu malého a stredného podnikania, pokiaľ viem, pomáha slovenským podnikateľom dosť nezištne. Viem o tom, že poskytoval pôžičky na 11 a 17%-ný úrok a investoval bez toho, že by sa snažil získať kontrolný balík. A sčasti na to teraz aj doplatili, lebo viacero podnikov zbankrotovalo a investície sa stali nedobytné. Až sa čudujem, že skúsení americkí experti sú takí naivní, že to nevedeli dopredu a prišli takto o peniaze.

Oni nie sú naivní, oni vedeli veľmi dobre, že o tých pár miliónov prídu, že sú stratené. Ale v takom fonde sa sústredí veľké množstvo detailných ekonomických návrhov a žiadostí z celého Slovenska. A tam je potom nejaký operátor alebo "poradca", ktorý všetky tieto informácie sústreďuje do databázy a získa pre CIA kompletný prehľad o priemyselnej infraštruktúre v celej krajine. Keby mali na to platiť špiónov, vyšlo by ich to oveľa drahšie. Takto im detailné podklady vypracujú Slováci sami a pošlú akoby rovno do centrály.

To oni dobre vedia, že tie investície sú stratené. Lebo úroková miera je vysoká a keby ste tu teraz investovali koľkokoľvek miliónov, sto alebo päťsto, zmocnia sa ich nakoniec aj tak úžerníci a podniky zákonite zbankrotujú - buď na prvotnú alebo na druhotnú insolventnosť, lebo obeživo je odsaté.

A čo by sa stalo, čo predpokladáte, keby sa vyčlenilo tých vašich 300 miliárd na dlhodobé bezúročné pôžičky?

Naši výrobcovia by mali bezúročný prevádzkový kapitál. Investovalo by sa do vecí, ktoré sa dajú postupne splácať, teda do vecí, ktoré produkujú peniaze. Nie napríklad do nejakých golfových ihrísk. To môže prísť potom, ale v tejto prvej fáze treba investovať do vecí, ktoré budú produkovať, ktoré sami seba budú platiť.

Mám tu už pozháňaný celý rad projektov. Napríklad Bioplyn. Alebo: výroba, dodávka a montáž betónových zvodidiel okolo ciest. Realizátor: Slovenská správa ciest. Tieto betónové zvodidlá sa napríklad dovážali z Čiech. No prečo by sa mali dovážať z Čiech? Betónové zvodidlá predsa dokážeme vyrobiť. Ale ako ich niekto môže vyrobiť, keď náš výrobca nedostane pôžičku, alebo len takú, aby za päť rokov splatil 25%. To znamená, aby na piaty rok už vrátil dvakrát alebo trikrát toľko peňazí, ako si požičal!

Alebo ďalší projekt: výstavba čistiarne odpadových vôd, kanalizácie a vodovodu. Realizácia: obecný úrad Breznica, okres Stropkov. Investícia: 22 miliónov korún. To je taká obec, kde potrebujú zaviesť vodu, nemajú tam vodovod, ale ešte studne.

Keď sa tých 22 miliónov tejto obci dá a ona si postaví čističku a vodovod, a rozpíše sa to na 20 rokov, tak tí občania to splatia po 150 korún mesačne. Ale keď im dáte 25%-nú pôžičku na 5 rokov, museli by začať platiť každý po 1000 korún mesačne len úrok, ak nechcú, aby im celkový dlh ešte vzrástol!

Takým spôsobom nebudú mať vodovod naozaj nikdy.

Takže keď sa takéto podobné projekty spustia, ale masívne po celom Slovensku, tu nezamestnanosť bude v priebehu dvoch-troch mesiacov zlikvidovaná. Lebo my nie sme v takej situácii ako Západ. Tam sú už vodovody aj cesty postavené, tam nie je čo stavať, takže tam nevyhnutne dôjde k určitej recesii, ale tu? Tu nie je príčina, prečo by tu mala byť nezamestnanosť. Len takto umelo, keď sa odsaje obeživo, tak potom je tu nezamestnanosť. Lebo ľudia by aj chceli robiť, aj stavať, budovať, ale kapitál je odsatý. Alebo sa im dajú pôžičky, ale za takých podmienok, že sa to nedá realizovať. To nie je možné, aby niekto za päť rokov splatil kanalizáciu alebo nejaký výrobný program, kde je len dajaký 5%-ný zisk, to neexistuje ani na Západe. Keby sa na Západe zaviedlo takéto finančníctvo ako tu, celá ekonomika by skrachovala.

A to vaše združenie podnikateľov, ktoré nám chce zapožičať bezúročný kapitál, kto sú to?

To je dlhšia história. To už vlastne začali Henry Ford a Thomas Alva Edison. Ľudia vedia len to, že Ford vyrábal autá a Edison bol vynálezca. Títo dvaja však boli aj veľkí bojovníci proti úžerníkom. Boli za to, že peniaze sú len doklad o vyprodukovanej hodnote, slúžia len na uskladnenie vyprodukovaných hodnôt. Peniaze nemôžu vznikať bez práce. V 33-ťom roku, keď Spojené štáty zrušili zlatý štandard, začalo v Amerike také hnutie za zrušenie úžery a zredukovanie úroku len na režijné náklady. Ale potom prišla vojna.

Po vojne sa toto hnutie znova obnovilo. Napríklad Bill Gates, majiteľ Microsoftu, sa síce musí v tomto finančníckom systéme pohybovať, ale toto úžerníctvo kritizuje. Takže to nie je tak, ako sme sa učili, že ľudia sa delia na kapitalistov a komunistov. Tam sa to delí na úžerníkov a výrobcov. Keď niekto zbohatne z výroby, pretože niečo robí a každý to chce a je to prospešné, nech zbohatne. Ale keď niekto chce bohatnúť bez toho, aby vyprodukoval jediný klinec, tak to už je zle.

Takže táto naša skupina by aj v Spojených štátoch rada videla bezúročné finančníctvo. Ale na to sme moc slabí, lebo tých 31 miliárd, ktoré máme pod kontrolou, to je príliš málo na to, aby sme niečo podnikli proti úžerníkom v Spojených štátoch.

A navrhli ste už váš plán nejakým zodpovedným osobám na Slovensku?

Kontaktoval som sa s guvernérom Národnej banky Slovenska, pánom Masárom.

A čo povedal?

Najprv sa čudoval, vraj kto by bol taký dobrák, aby dal Slovensku bezúročný kapitál?

Ozaj, prečo ste takí dobráci, že sa zriekate úrokov?

Naše združenie sa nezrieka úrokov. Úroky by naďalej plynuli pôvodným majiteľom, lebo tie má povinnosť platiť americká vláda. Polročne. Bez ohľadu na to, či tie obligácie budú práve na Slovensku alebo v Hong-Kongu. To už nie je podstatné.

Takže vaše združenie na tom určite nič nestratí. Ale ani nezíska. Robíte to naozaj celkom nezištne?

Počítame s tým, že keby sa takto masívne investovalo, slovenská ekonomika by sa pozdvihla a slovenská koruna by zákonite išla hore. Lebo momentálne je slovenská koruna podhodnotená. To je verejné tajomstvo, vlastne ani nie tajomstvo, to sa vie, že slovenská koruna je podhodnotená. Reálna hodnota koruny by mala byť 12 Sk za dolár. Takže keď sa spustia všetky tieto ekonomické aktivity, tak to zákonite bude možno aj 10 Sk za dolár alebo ešte menej.

Takže my by sme potom zarobili vlastne tým, že slovenská koruna sa zhodnotí a to by bol zisk. Lebo tých 10 miliárd dolárov teraz zakúpi 300 miliárd korún, ale tých 300 miliárd korún, keď sa koruna zhodnotí, už bude mať hodnotu 20 miliárd dolárov. Slovom my budeme mať taký veľký zisk, o koľko sa zvýši hodnota koruny.

A vy budete vlastniť nejaké koruny, ktoré sa vám zhodnotia?

Môže sa to spraviť napríklad tak, že za doláre budú vydané koruny, spravíme tu nejakú družstevnú banku, a táto banka ich bude bezúročne požičiavať výrobcom.

Takže vy by ste zarobili nie na úrokoch, ale tým, že sa pozdvihne celá ekonomika!

Presne tak, aj my zarobíme, ale nie na úkor Slovenska. Až keď Slovensko zbohatne a krajina sa dostane hore, to bude náš zisk, nie predtým. To nebude, že niekto bude žmýkaný dopredu, že ešte sa ani nepostavil na nohy - a už aby platil úroky.

To je tá krása na tom, že ak sa Slovensko nezdvihne, tak nemáme zisk; ale ani tak nestrácame, lebo tie úroky nám naďalej plynú.

Tak to znie z vašej strany veľmi dobre.

Lenže pán Masár ten návrh neprijal. Staval sa k tomu asi tak, že máme peňazí dosť, že si teraz v zahraničí môžeme požičať koľko chceme...

No dobre, ale len za úroky, nie?

Za úroky, veď to.

Tak prečo nechcel?

On sa bojí, že by boli odstavení, celé to úžernícke finančníctvo, čo teraz stavajú všade tie nové banky, lebo oni z toho žijú.

Ale také niečo vám predsa oficiálne nemohol povedať, to neverím.

Ale áno, to nám vlastne inými slovami povedal. On proste na bezúročnú ekonomiku prejsť nechce. Najprv hovoril, že sa to nedá, a nakoniec sa spýtal: “A čo by sme z toho mali my, ako Národná banka?”

Prečo by z toho Národná banka mala niečo mať?

No oni sa chápu ako zisková právna osoba, oni chcú mať z toho nejaký zisk. Takže oni by dostali bezúročne, ale chcú si nahodiť nejaké percentá navrch, pre seba.

Takže on vlastne navrhol, že keby z toho Národná banka mala nejaké percentá, že by to potom bolo prijateľné?

Takú otázku dal doslova: “Čo budeme mať z toho my, ako Národná banka?”.

A vy?

Ja som povedal: “Režijné náklady vám zaplatíme, ale nič iné.”

Takže keď z toho nemajú nič mať, tak nechcú?

Nie.

A to im je ukradnuté, že celá krajina by z toho niečo mala?

Áno, to nič, to ich nezaujíma.

A nie je tam ešte niečo, čo im zväzuje ruky?

To áno. Lebo oni tam majú tých poradcov z Medzinárodného menového fondu. Celý ten zákon, pod ktorým národná banka funguje, je urobený podľa pokynov MMF. A tých by sme vlastne museli poslať domov. Museli by sme zobrať tie peniaze, čo nám úročne požičiavajú z MMF a povedať: tu máte, páni, také peniaze nepotrebujeme.

Ale tí poradcovia, ak sú skutočne poradcovia, by predsa nemali mať rozhodujúci, ale len poradný hlas, nie?

Veď oni iba radia. Ale guvernér Národnej banky by asi nebol guvernérom, keby ich rady nepočúval.

A Národná banka je činiteľ, bez ktorého to nejde?

Nie, lebo len Národná banka Slovenska môže emitovať slovenské koruny.

A nikto iný už s tým súhlasiť nemusí? Nie je potrebný súhlas vlády?

Teoreticky má banka právo rozhodnúť. Lenže oni nechcú rozhodnúť tak, aby sa prešlo na bezúročnú ekonomiku, lebo to by zlikvidovali všetkých úžerníkov a oni nechcú ísť sami proti sebe. Lebo Národná banka zapožičiava peniaze všetkým ostatným bankám. A diskontná sadzba je teraz 9,75% a z toho má NBS zisk a z toho zisku si potom guvernér a všetci ostatní dávajú platy.

Nedávno bola tlačová konferencia, kde sa pýtali na platy guvernéra a predstavenstva a bolo nám povedané, že o tom sa bude debatovať mimo novinárov. Takže nemám žiadne oficiálne informácie, ale čo som počul, sú to státisícové, miliónové čiastky. Tam sa to robí asi tak, že dáme dokopy zisk z toho, čo sme požičiavali bankám, a z toho si dáme platy, koľko chceme.

A oni nemusia platiť dane?

Musia, ale pritom to sú miliónové sumy, ktoré si rozoberajú medzi sebou. Veď výrobná sféra mala minulý rok zisk 30 miliárd korún a banková sféra 39 miliárd, takže banková sféra mala viac zisku, vycucla viacej peňazí bez toho, aby vyprodukovala jedno špáradlo, jednu ihlu alebo jednu zápalku!

Čistý zisk po odrátaní nákladov?

Áno, veď oni len presúvajú, prerozdeľujú peniaze a pri tom si z toho hrabú pre seba. V banke len upratovačka dostane 10 tisíc. Kto chce robiť v banke upratovačku, musí tam niekoho podplatiť. Takže oni si tu spravili úplný štát v štáte. Ostatná populácia je tu len tak, ako kedysi nevoľníci. Keby sme aspoň platili len tých 10%, ako feudálny desiatok, ale teraz je to horšie...

Aha, dnes by sa to vlastne malo volať “piatok”, alebo “štvrtok”, že? Ale povedzte, vy tu dávate taký pozitívny návrh: a každý vás ignoruje? Nešli ste s tým do novín? Veď na to musia nejako reagovať, musia vysvetliť, prečo tú pomoc nechcú prijať.

Tak už som vám povedal, ako na to reagovali v Národnej banke.

Ale čo povedali oficiálne?

Tak povedali, že sa k tomu nechcú vyjadrovať. Napríklad v Zmene o tom niečo vyšlo a povedali, že sa už nechcú k tomu vyjadrovať.

A vyjadrili sa už vôbec?

Predtým sa k tomu vyjadrili tak, že to je neodskúšané, že je to teória, že s takými teóriami nebudeme riskovať a podobne. Pritom im ten redaktor hovoril, že bezúročná ekonomika fungovala a ešte aj funguje. Napríklad v Japonsku, kde je 1%-ná diskontná sadzba, takže je to skoro ako bezúročná ekonomika. To znamená, že banky dostávajú pôžičky od svojej banky za 1%. V roku 1987, keď v Japonsku ceny vyleteli tak hore, že si nikto nemohol dovoliť kúpiť dom, japonská banka začala dávať úvery na stavbu domov až so 100-ročnou splatnou lehotou, aby ľudia mohli ďalej stavať a bývať. V histórii skoro všade aspoň v určitom období fungovala bezúročná ekonomika.

A čo oni na to?

No že sa nemienia baviť s laikom, ktorý dáva príklady z minulých storočí. A k Nemecku a Japonsku sa nevyjadrili.

Kto?

Tlačový hovorca NBS, neviem jeho meno.

V jednom slovenskom denníku o tom bol článok a ten redaktor dostal od šéfredaktora pokyn, aby také niečo o bezúročnej ekonomike už nespomínal. A pritom to bol len taký malý článok na okraj, kde sa písalo, že v Japonsku je 1%-ná diskontná sadzba a že aj naše banky by si z toho mohli brať príklad. Na to mu šéf strhol prémie.

 


§ 253
Úžera

(1) Kto zneužívajúc niečiu tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť alebo niečie rozrušenie dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, alebo kto takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle uplatniť ju na seba prevedie, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom.

(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 pre zárobok.

Ide o ingerenciu do záväzkových vzťahov plynúcich zo zmlúv o pôžičke alebo výpožičke... Dôvodom je neekvivalentný pomer vzájomného plnenia z týchto zmlúv a porušenie etických princípov zo strany páchateľa, ktorý v záujme vlastného obohatenia ťaží z núdze iného.

...potrebným predpokladom ich trestnosti je zneužitie tiesne a hrubý nepomer vzájomného plnenia (napr. premrštený úrok, nie je však vylúčené ani vynucovanie iných budúcich plnení alebo služieb, ktoré sú celkom neekvivalentné k hodnote poskytnutého plnenia).

 

 

A táto téma sa nesmie publikovať?

Smie. Ale pozrite, za jednu inzertnú stránku také noviny inkasujú sto tisíc korún. A tieto inzeráty si dávajú len tí, čo majú peniaze, čiže v prvom rade banky. Keď bude šéfredaktor písať proti bankám, tak zruinuje celé noviny.

Takže masmédiá sú v područí cez inzerciu.

Presne tak. Predtým bola cenzúra - a teraz je inzercia.

Preto aj Sophia je nútená predávať pod výrobné ceny. Lebo nemá inzerciu.

Ale zato ste nezávislí. Vy ste skutočne nezávislí. Žiadna politická strana ani noviny si o tomto nemôžu dovoliť rozprávať. Lebo banky by im zaškrtili peniaze a celý ich úradnícky aparát by zostal bez peňazí. Preto o tom nechcú ani počuť.

V ktorých krajinách MMF takto požičiaval peniaze?

Napríklad v Mexiku. Tam tiež išli zúročené peniaze, stovky miliónov dolárov. Mexičania si to najprv pochvaľovali, lebo keď tie peniaze prídu, nejaký čas je z toho efekt. Ale keď tie úroky začnú odsávať obeživo, tak potom to skrachne.

To je to isté ako keď si niekto požičia 1000 korún a pôjde hrať do hracieho automatu. Tak bude hrať chvíľu, možno sa mu chvíľu aj bude dariť, ale nakoniec, ak neprestane hrať, zaručene stratí celých 1000 korún aj s tým, čo povyhrával.

Pretože tam je nastavený ten úrokový “hoblík”...

Áno, úžera je nastavená pevne. Časť vhodených peňazí v tom automate rovno padá do priehradky, z ktorej sa už nikdy nevrátia. Takže keď budete hrať Jack Pot, tak možno aj vyhráte, ale keď neodídete a budete hrať ďalej, tak vás to pekne zhoblíkuje a strávite aj svoje peniaze aj všetko, čo ste vyhrali. A to je presne to, čo sa tu deje.

Takže MMF nás teraz zobral akoby do kasína.

Áno, to je taká hra. My sme ešte ani neboli zadlžení a povedali: ak chcete s nami obchodovať, zadlžte sa nám, zoberte si do rezervy americké doláre od MMF. Takže ešte sme ani nič nekúpili, ale už sme museli mať v rezerve - oni požadovali okolo 400 či 500 miliónov - a už sme aj platili 10%-ný úrok, len preto, že môžeme s nimi obchodovať.

Predstavte si, že Slovensko by urobilo to isté. Natlačili by sme peniaze, a povedali by sme Rakúsku, Maďarsku, Poľsku, všetkým krajinám na svete by sme povedali: “ak chcete s nami obchodovať, zoberiete si naše peniaze do rezervy.” A rozhodili by sme po svete dajme tomu 200 miliárd slovenských korún na 10%. No tak by sme dostávali ročne 20 miliárd úrok za nič. Za tento by sme si potom kupovali všetko, čo z týchto štátov potrebujeme...

A MMF požičiava len na úroky?

Áno, len na úroky.

A za koľko?

Okolo 10%.

Tak to by sme ale museli celý štát, všetci zbankrotovať.

Áno, k tomu to speje. Ako v Mexiku a v ostatných štátoch. Alebo potom trvale živoriť, ako dajme tomu v Maďarsku. Tam už im dlhujú úroky z úrokov, tak im trocha povolia, a potom zase... Aj to len preto, aby to nedošlo tak ďaleko, že by bola revolúcia. Ako teraz tí Indiáni v Mexiku, ktorí sa postavili proti vláde so zbraňou v ruke. To nechcú, aby to zašlo tak ďaleko, ale robia to tak, že ich škrtia.

A kde všade už bolo takto “pomáhané”?

Skoro vo všetkých chudobných krajinách, kde bol MMF, v Afrike a inde.

A v Južnej Kórei, v Japonsku nie?

V Južnej Kórei, ako som vravel, si vzali len nejaké pôžičky na strojné zariadenia. Ale u nás, čo sa stalo? Za doláre sa nakúpili mercedesy, importoval sa nábytok, gauče z Talianska... To sú umŕtvené peniaze. A naši výrobcovia nemajú za čo vyrábať.

Vraveli ste, že aj Nemecko sa po vojne dostalo hore vďaka bezúročným investíciám do strojového parku a výroby?

Aj po vojne, v roku 1945, aj za Hitlera, v 30-tych rokoch. Hitlerovi sa podarilo zvládnuť infláciu a odstrániť nezamestnanosť. To bola aj jedna z príčin, prečo ho Nemci tak nasledovali.

A ako to urobil?

Obišiel úžerníkov a začal vydávať bezúročné peniaze, začal stavať, vyrábať. Len on sa nestaral o to, aby si požičal niekde vonku, ale peniaze si jednoducho natlačil.

Tak Hitler potom vydal nekryté peniaze!

Áno, ale oni boli vzápätí kryté tou výrobou, tým stavaním. To je dosť taký chyták, ak niekto povie, že vydá “nekryté” peniaze. Ak sa tieto peniaze investujú do zábavy, na importovanie osobných vecí, tie peniaze sú nekryté. Ale ak sa to investuje do výrobných prostriedkov a práce...

...tak sa hneď tvoria nové hodnoty, ktoré to kryjú.

To sa dá robiť samozrejme len účelovo a postupne, nie naraz veľa, ale na konkrétne veci, a potom sa to hneď zase vracia.

Napríklad: Vy si chcete postaviť dom a nemáte peniaze. Prídete do banky a banka povie: Dobre, dom bude stáť milión korún. Čo nám dáte do záruky? A vy poviete: Ja nemám nič. Práve preto som prišiel do banky, aby som si požičal.

A ako to budete robiť vy? Čo ak vám vaši dlžníci napríklad skrachujú, ako v tom Slovensko-americkom fonde, a požičané peniaze už nikdy nebudú môcť vrátiť? Čo ak sa tých 300 miliárd rozšafári a rozkradne a vy nebudete môcť nič robiť, lebo justícia nepracuje v reálnom časovom horizonte?

Keď ten náš fond bude fungovať, a vy prídete a poviete, že nemáte nič, tak vám požičiame. Ale takým spôsobom, že nedostanete naraz milión korún, ale: postavíte základy a to sa preplatí; postavíte obvodové múry a to sa preplatí. Teda nie tak, že dostanete do ruky peniaze a ujdete s nimi do Argentíny. Vždy sa skontroluje, čo bolo naozaj postavené. Takže nakoniec máte dom, ale máte aj miliónový dlh.

A ak ho nebudem vedieť splatiť?

Tak zaplatíte tým domom.

Aha, takže mám dom a mám dlh - a ten dom je tou zárukou!

Pravdaže. A ten dlh je rozpočítaný na 30 rokov. Takisto keď sa zavádza nejaká nová výroba; niekto bude chcieť vyrábať dajme tomu rúčky do motyky. Tak tá výrobňa bude tou zárukou.

Lebo banka vám dnes povie: ukážte najprv dom, že ho máte, a potom vám naňho požičiame. Alebo: ukážte mi, že máte trikrát toľko peňazí, a potom vám ešte požičiam. To práve dusí ekonomiku: máme tu dosť ľudí, ktorí by chceli pracovať, postaviť povedzme domček, ale nemôžu, lebo banka im nedá peniaze, a banka im ich nedá, lebo ich nemajú. To je ako vajce a sliepka.

Na čo sa u nás využívajú tie pôžičky, ktoré si berieme?

Tie práve idú len na vyrovnávanie platobnej bilancie. Čo si požičiame, to platíme za spotrebný import. Nakoniec my spotrebujeme dovezený tovar, oni budú mať svoje peniaze, a my im ich zostaneme dlžní.

Nemci nakupujú v Čechách za doláre pozemky a nehnuteľnosti. A Česi v Nemecku BMW-čka a žehličky. Takže tie doláre kolujú. Ale oni ich potom zase recyklujú a znova: my kupujeme len spotrebný tovar a oni kupujú u nás továrne a výrobné kapacity. Takže z nás sa stávajú indiáni, ktorí kupujú zrkadielka a ohnivú vodu, ale oni kupujú zem, nehnuteľnosti a výrobné prostriedky.

To je tá celá podstata: odstaviť našich výrobcov, aby sa sem oni nahrnuli, mali trhy, vplyv, územie. Aby potom mohli skúpiť všetko za babku a budú tu bačovať a my tu budeme možno behať s nejakými valaškami, alebo čistiť topánky a tak. Postavíme pre nich nejaké hotely a tam im budeme vyrovnávať postele - a máme "pracovné príležitosti."

Podľa vás je teda slovenská ekonomika schválne nastavená tak, aby každý poctivý výrobca nakoniec nevyhnutne skrachoval?

V takýchto ekomomických podmienkach sa môže rozrásť len taká vrstva ľudí, čo vedia kde čo prepašovať, ukradnúť, predať drogy...

Podmienky sú, pravda, pritvrdé. Slovenský podnikateľ musí odviesť 47% dane. Ale keď si chce tie peniaze vziať ako fyzická osoba, tak zaplatí ešte ďalších 20% a nakoniec, keď ide za tie peniaze kúpiť nejakú konkrétnu vec ako zákazník, v obchode mu ešte naúčtujú 25% dph, takže sa mu nakoniec skoro neoplatí pracovať.

Pravdaže, lebo keď štát sám musí platiť veľkú dlhovú službu, musí to potom zaúčtovať komu môže: podnikateľovi, občanovi, každému...

A na západe je nejaký iný daňový systém? Tam odvádzajú vraj iba 33%.

To je to, že ak sú na úrokovú službu menšie výdavky, tak si môžu dovoliť účtovať aj menej daní. Napríklad tie doláre, čo sem požičiavajú, to je zisk pre nich. Čo od nás vyžmýkajú, o to menej si môžu žmýkať svojich. Takže keby sme mi robili to isté a popožičiavali slovenské koruny po celom svete a úroky by platili z celého sveta nám, tak potom aj tu by boli menšie dane. Lenže teraz je to opačne, štát musí platiť úroky von.

Načo je vlastne Medzinárodný menový fond, aby požičiaval peniaze a zarábal na tom?

MMF má jediný účel: udržať hodnotu dolára. Všelijakými manipuláciami a špekuláciami. Totižto čím viac krajín používa dolár, tým sa vlastne vytvára jeho hodnota. Takže je to v ich záujme, aby dolár všetci používali. Napríklad teraz je niekoľko miliárd dolárov požičaných v Rusku. Keby tieto miliardy nekolovali v Rusku, čo by sa stalo? Niekto by ich niekde musel vyplatiť; niekto by za ne niečo kúpil v USA. Tým by išla inflácia hore. Takže čo oni vlastne robia? Tlačia doláre v tlačiarni, bez toho, že by vytvorili nejaké skutočné hodnoty a kupujú za ne v Rusku hodnotné veci. A Rusi si tam už behajú a obchodujú medzi sebou s papierovými dolármi.

Ktoré sú nekryté!

Nekryté. Akurát že MMF direktívne určí ich cenu voči rubľu. A rubeľ potom už pláva, môže aj celkom padnúť, to nikomu nevadí. Ale keď americký dolár ide dole, tak čo spravia? Vtedy nenechajú, aby voľný trh určil cenu dolára! Keď napríklad teraz na jar išiel americký dolár prudko dole oproti jenu, tak spravili intervenciu s japonskou bankou nákupom dolárov.

Teda akonáhle príde na hodnotu dolára, oni si ju manipulujú ako chcú; ale keď príde na hodnotu ruského rubľa, nechajú ho, nech skrachuje.

Nám všetkým hlásajú, že to musíme nechať na trhovom systéme, ako si určí hodnotu našej meny. Lenže oni sami to nerobia. Keď sa hodnota dolára dostane do takej polohy, ktorá im nevyhovuje, spravia intervenciu a vytlačia ju hore alebo stlačia dole. Takže my ich hru všetci hráme, ale oni podľa svojich vlastných pravidiel nehrajú. Ale nás všetkých nútia, aby sme hrali podľa ich pravidiel.

Ale raz sa predsa na to musí prísť, na ten podvod, že doláre sú iba papieriky.

No tak to každý vie.

Ale myslím tak, že sa to finančníctvo raz musí zrútiť.

Áno, to skôr alebo neskôr príde. Lebo teraz, keď červení padli, postkomunistický svet zatiaľ skrmuje tie falošné doláre, ale nebude ich skrmovať donekonečna. Takže zákonite raz príde taký bod, že tu už nebude mať kto tie nové doláre, čo oni tlačia, skrmovať. Lebo kam s nimi pôjdu, na Mesiac? Je to pre nich obrovské šťastie, že 300 miliónov ľudí sa otvorilo západnej ekonomike. Oni tlačia v rotačkách doláre a od Rusov kupujú to a ono, zlato, diamanty, kupujú všetko, čo sa dá.

Ale to je strašné, lebo oni nakupujú reálne hodnoty za papieriky. To im už všetko zostane? To im právoplatne patrí?

Tak, áno.

Ale pritom všetci vieme, že oni vlastne nezaplatili!

Akože zaplatili, lebo dolár má teraz hodnotu. A potom keď padne, oni už majú tie bane, zlato, diamanty...

Tak kto na to doplatí, keď raz dolár stratí hodnotu?

No ten, kto ten dolár prijal, za tú hodnotu, ktorú vyprodukoval. Tí Rusi, čo popredávali svoje sväté ikony a majú teraz tie doláre niekde poschovávané.

Tak potom jediné riešenie je nebrať nekryté doláre za skutočné veci, nie?

Nie. Riešenie by bolo určiť, čo mena reálne obsahuje. Lenže to je všetko tak prepojené, aby sa z toho nedalo ujsť, to je to. To je tak prešpekulované, aby v tom bol človek chytený ako zajac v klietke. A ku krachu zákonite príde.

Nemohli by sme od nich jednoducho nebrať tie pôžičky?

Práve to chceme.

Je to reálne povedať, že ďakujeme, že si chceme hospodáriť buď sami alebo keď, tak ako rovnocenní partneri?

Môžeme urobiť presne to, čo Číňania pred 2200 rokmi.

Tak čím nás to ohlupujú, že prečo vlastne potrebujeme tie pôžičky?

No aby oni mohli ďalej tlačiť, aby sme im boli zaviazaní.

Ale to predsa nemôžu povedať. Ako sa to oficiálne zdôvodňuje?

Všeličo sa vymýšľa.

Čo napríklad?

To sú také hlúposti, že ja si to nikdy neviem ani zapamätať.

Uvádzajú sa nejaké typické dôvody?

Povedia vám napríklad, že musia byť úroky, aby sa regulovala inflácia. Lenže práve tie úroky tú infláciu vytvárajú. A bankári vedia, že úroky vytvárajú infláciu, ale vám povedia do očí: “úroky sú potrebné, aby sa regulovala inflácia”.

To je sypanie piesku do očí.

Inak medzi bankármi v Spojených štátoch je to normálne známe, z toho si aj robia žarty, že svet im žerie ich doláre. Ale oni si hovoria: tak čo, keď to funguje, tak sa smejú... Ja som v tom finančnom systéme bol pätnásť rokov, poznám tých ľudí ako vlastnú dlaň, viem, ako zmýšľajú.

Ale aj oni vedia, že niečo príde, že to nemôže takto byť donekonečna. Alebo musí prísť nejaká vojna, alebo nejaký veľký posun. Amerika totiž spotrebuje omnoho viac, ako vyrobí. Predáva obligácie, ale to bude treba splatiť. Len teraz je politicky neprijateľné, aby skrátili sociálne dávky pre tých 30-40 miliónov ľudí, ktorí v USA prepadli cez sociálne sito na dno spoločnosti. Títo tam žijú v akomsi minimálnom komunizme. Nepracujú, ale berú podporu, stravu, ubytovanie, lekárske ošetrenie. Komu to stačí, ten ani prácu nehľadá. Tá najvyššia vrstva, ktorá nepracuje, musí živiť armádu spodiny, ktorá tiež nepracuje, aby náhodou nepovstala a nezačala sa búriť. A tá stredná vrstva, ktorá pracuje, je stále viac škrtená.

A Nemecko a Japonsko pomáhajú tento nereálny kurz dolára udržiavať?

Áno, lebo majú na ňom založené svoje ekonomiky. Celý ich finančný systém je podložený dolárovými obligáciami. Keby sa naraz priznala pravda, miliardové sumy by sa odrazu stratili. S dolárom by padla marka aj jen.

A kvôli tomu sa aj Veľká Británia tak húževnato bráni spoločnej európskej mene?

Áno, lebo vedia, že spoločná mena je západonemecký výmysel. Túto spoločnú menu budú totiž musieť prijať všetky štáty únie, aj Anglicko. A aktíva na túto menu Nemci síce poskytnú, ale to budú tie americké obligácie, ktoré nie sú kryté.

A ostatné európske štáty tie americké obligácie nemajú?

Nie toľko. Francúzsko ich odmietlo prijať a žiadalo zlato. De Gaulle kvôli tomu vystúpil aj z NATO.

Tak prečo Nemci tie americké obligácie vlastne prijali?

Pretože Nemecko a Japonsko boli po druhej svetovej vojne bezmocné. Boli porazené štáty. Nemci vyvážali do Ameriky špičkové strojné zariadenia. A Američania, keď im došlo zlato, nanútili Nemcom namiesto toho dlhopisy. A Angličania sa vtedy škodoradostne smiali: tak vám treba, chceli ste ovládnuť svet, mali ste Hitlera, teraz dostávate papiere za vaše výrobky.

Ale Nemci teraz hovoria: už nemáme Hitlera; sme demokrati a chceme, aby celá Európa prosperovala: navrhujeme spoločnú menu. Lenže Angličania vedia, čo to znamená. Potom by sa nielen Nemecko, ale celá Európa musela triasť, aby dolár nepadol.

Takže celý vtip je v tom, že oni sa niekde potrebujú zbaviť čierneho petra!

Presne tak.

A keď čierny peter bude u nás, tak dolár môže padnúť.

Áno, môže padnúť a hotovo. Oni budú už v čistom.

A čo ak naša banka prijme tie vaše obligácie za 10 miliárd dolárov a dolár potom padne? Tak tie vaše obligácie stratia hodnotu!

Tak v prípade, že by dolár padol, tak stratia časť hodnoty, áno. Ale to ešte chvíľu potrvá. A medzitým by sa slovenská ekonomika mohla postaviť na vlastné nohy a nemusela by takých dolárových pôžičiek brať stále viac a viac a ešte k tomu na vysoký úrok.

Takže aj vy by ste sa zbavili čierneho petra, nie?

Áno, aj to je jeden z dôvodov. Ale bolo by to aspoň spojené s určitou pomocou Slovensku.

A prečo by sme to vlastne nemohli urobiť tak isto, ako to spravilo povojnové Nemecko alebo pred vojnou Hitler? Na to by sme nepotrebovali ani MMF ani vás. To nemôžeme?

Môžete.

Tak prečo nám potom ponúkate tie americké obligácie?

No preto, aby sa nemohlo povedať, že na Slovensku sa emitujú “nekryté” peniaze. Aby to bolo v súlade s pravidlami. Veď to je na tom to krásne, že my si môžeme požičať sami bezúročne, poslať MMF preč, a bude to podľa ich vlastných pravidiel.

Pán Vaský, myslím, že ste ma priviedli na úžasnú myšlienku. My nepotrebujeme vôbec nikoho. Potrebujeme si len urobiť poriadok vo vlastnej krajine.

Zavedeniu spravodlivej a rozvojaschopnej ekonomiky naozaj nič nebráni - okrem ľudského egoizmu. Na jednej strane je to osobný egoizmus a korupcia a na druhej nevedomosť a ľahostajnosť obyvateľstva, ktoré sa radšej nechá ďalej okrádať, ako by malo pohnúť rozumom. Na to, aby takáto bezúročná ekonomika mohla u nás vzniknúť a fungovať, musí sa odohrať ešte veľký skok, zmena v myslení a chcení ľudí. Dúfam, že na to nebude potrebné, aby sme narazili až úplne na dno, ako niekde v Mexiku alebo v Juhoslávii.

Práve preto je veľmi dôležité, aby sa o tom hovorilo; aby sa povedalo jasne, že úžera nie je prirodzenou ani nevyhnutnou súčasťou finančníctva - naopak, je to nemorálny a deštruktívny princíp, ktorý treba čím skôr postaviť mimo zákon.

Som rád, že ste o tom začali hovoriť. Myslím, že zo všetkého najlepšie bude, keď tie dolárové obligácie nevezmeme ani od vás, ale začneme poskytovať vnútroštátne pôžičky bezúročne sami. Ale múdro, nie tak, že sa rozkradnú. Len keby sme chceli, šlo by to.

Ďakujem Vám za rozhovor.

Nech sa páči.

Zhrnutie myšlienok

[1] Na príkladoch zo starovekých aj súčasných dejín vidieť, že predpokladom hospodárskeho rozvoja krajiny je spravodlivá výmena statkov; teda okrem iného aj bezúročný (resp. nízkoúročný) finančný systém.

[2] Aby mohla vzniknúť seriózna podnikateľská sféra a úspešne sa rozvíjať, potrebuje bezúročný počiatočný kapitál; t.j. nízkoúročné dlhodobé pôžičky, aké sa poskytovali napríklad pri obnove povojnovej ekonomiky Nemecka a Japonska. Ekonomika sa nemôže rozbehnúť s krátkodobými pôžičkami na 25%-ný úrok ročne, lebo žiaden poctivý podnikateľ nemôže nahonobiť majetok tak rýchlo, aby už o päť rokov mohol splatiť dvoj- alebo trojnásobok sumy, ktorá bola potrebná na zakúpenie výrobných prostriedkov.

[3] Myšlienka kapitálu - že peniaze sú tovar, “peniaze robia peniaze” - je nemorálna a deštruktívna. Peniaze majú a smú slúžiť len ako prostriedok na efektívne uskladňovanie a výmenu vyprodukovaných hodnôt, nie ako predmet špekulovania a bezpracného zisku.

Cieľom každej hospodárskej činnosti by mala byť tvorba nových hodnôt a peniaze by mali byť len prostriedkom. Ak sa peniaze samy osebe stávajú cieľom, aj za cenu ničenia hodnôt, nie je to správne. Subjekt, ktorý urobí finančný zisk najvyšším cieľom svojej hospodárskej aktivity namiesto tvorby hodnôt, koná neeticky.

[4] Peniaze nemôžu vznikať bez práce; napr. “nabiehaním úrokov” alebo na podieloch z púheho “vlastníctva cenných papierov”. Peniaze sú výrazom hodnoty - a bez práce žiadna hodnota nevzniká. Ak sa emitujú alebo porozdeľujú, porozdávajú bez vytvorenej protihodnoty, spôsobuje to znižovanie hodnotového obsahu meny, čiže infláciu.

[5] Peniaze v bankách nepatria pracovníkom bánk, ale občanom a právnym subjektom, ktoré si ich tam uložili. Banka ich iba spravuje, t.j. poskytuje určitý druh služby. Za túto službu si pracovníci banky zaslúžia spravodlivý plat. Nemajú právo prideľovať si stotisícové platy a rozoberať miliónové a miliardové podiely a odmeny, pretože tieto peniaze nie sú ich.

[6] Ak banková sféra zneužíva svoje postavenie, že sú u nej sústredené úspory obyvateľstva (ktoré by sa inak znehodnotili infláciou) a chce poskytovať tento kapitál obyvateľom späť len za premrštený úrok, spadá pod § 253 trestného zákona o úžere.

[7] Ak štát dovoľuje, aby niekde vznikali bezpracne obrovské balíky peňazí (napr. povolením úžery, predajom drog, rozdávaním majetku, nedobytných “pôžičiek” a pod.) nesie to so sebou okrem permanentnej inflácie aj nekontrolovateľnú korupciu. Celkové množstvo peňazí, ktoré boli v nejakej krajine dané ako úplatky, sa rovná množstvu peňazí, aké sa v tej krajine dá získať bezpracne.

Pri spravodlivej výmene nielenže na úplatky nezostanú peniaze, ale strácajú aj zmysel. Nemalo by napríklad zmysel podplácať pri konkurzoch, keby výhra v konkurze znamenala len pracovnú príležitosť za primeranú odmenu, a neobsahovala by aj nejaký bezpracný zisk navyše, o ktorý sa potom výherca rozdelí s usporiadateľom konkurzu.

[8] Úroky nie sú potrebné na vyrovnávanie inflácie, lebo keby neexistovala úžera a nespravodlivá výmena statkov, neexistovala by ani inflácia. Úroky z vkladov obyvateľstva sú len čiastočným odškodnením za celkovú devalváciu meny tým, že sa obyvateľom poskytne malý podiel na globálnom úžerníckom systéme. Inflácia je zákonite vždy vyššia ako úroková sadzba.

[9] Najväčším svetovým úžerníkom je Medzinárodný menový fond, ktorý požičiava na úroky stámiliardy dolárov. Navyše umelo udržiava a vnucuje ostatným neúmerne vysoký kurz dolára, ktorý nie je podložený skutočnými hodnotami. Takto odsáva životné sily celým krajinám.

[10] Je pod dôstojnosť akéhokoľvek človeka alebo krajiny, aby vstupovala do nerovných hospodárskych a menových vzťahov alebo si takýto nerovný vzťah nechala nanucovať pod rozličnými hrozbami.

[11] Keby Slovensko malo dosť statočnosti a odvahy, nemuselo by s nikým vstupovať do nerovných vzťahov a mohlo by zabezpečiť bezúročný kapitál pre podnikateľov vnútroštátnou pôžičkou.

[12] Podmienkou však je, aby sa emitované peniaze investovali v prvom poradí do výrobných prostriedkov, ktoré produkujú ďalšie hodnoty; nie do luxusného spotrebného tovaru; ani by sa nijakým spôsobom nesmeli stratiť vo vreckách ľudí a inštitúcií, ktoré nič netvoria. Potom by sa inflácia zastavila a mena by sa začala zhodnocovať.

[13] Druhou podmienkou je funkčné súdnictvo a úprava súčasnej legislatívy, ktorá umožňuje rozkrádanie národného majetku pod záštitou zákona.

[14] Politické strany a ďalšie spoločenské subjekty, ako sa zdá, nechcú, aby sa tento úžernícky systém zmenil, pretože majú z neho financovaný svoj úradnícky aparát a v rozoberaní národného majetku sú tichými spoločníkmi. Poslanci sa vyhýbajú o bezúročnej ekonomike hovoriť a šéfredaktori veľkých denníkov o nej nechcú publikovať.

[15] Široké vrstvy obyvateľstva tiež nechcú, aby sa tento systém zmenil; buď z nevedomosti alebo z ľahostajnosti sa radšej nechajú okrádať, ako by sa mali duchovne namáhať. Veľká väčšina okrádaných ani netúži po tom, aby sa tento systém zmenil, ale len po tom, aby sa mohli dostať z pozície okrádaných do pozície okrádajúcich. Sen obrovského množstva ľudí je bezpracný zisk. Túžia vyhrať v lotérii, v televíznej súťaži, priekupníčiť alebo mať milión v banke a žiť z úrokov. Banky a verejní predstavitelia tak stoja len na špici pyramídy chamtivosti ktorá sa ťahá až dole a korení u obyčajného človeka. Každý rozkradnutý majetok sa okamžite rozkotúľa po neprehľadnej reťazi nepodložených faktúr a nerovných výmen k tisícom podieľnikov a odrobinky padajú až na dno pyramídy, kde na nich už chtivo čakajú tí najposlednejší. Koľko je vlastne v tejto krajine spravodlivých, ktorí skutočne chcú, aby sa to zmenilo?

Zdroj: sophia.sk

Čerpané z: dolezite.sk

 


júl 12, 2009 22:52 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top