Obrázok používateľa CEZ OKNO
Citáty júl 2008

Snímem uzáver z nádoby s masťou.
Ach, vejár čiernych vlasov, tak prenádherne vonných.
Minulé je zapísané, zabalené a zapečatené vo zvitku, na ktorý mi už nie je dopriate pohliadnuť.
Oko sokola brázdi oblohu bez mrknutia.
Otvorené. Zatvorené. Dokonalé.

Egyptská Kniha mŕtvych

                                                      ■

Čo vidíme, záleží na tom, kde stojíme.
Múdre je postaviť sa k akémukoľvek poznatku najmenej z dvoch uhlov, z ktorých môže prirodzene vyplynúť tretie stanovisko.


Stačí sa na niečo pozrieť alebo na to pomyslieť, aby sme to zmenili.
Samotné naše bytie čerí realitu šíriacim sa kruhom vĺn.
Je zrozumiteľnejšie pozorovať tvar vĺn než mýtickú podobu skutočnosti.

Paul Hougham

                                                      ■

Zasvätenie je proces podstúpenia expanzie vedomia... Je dôsledkom rozhodného úsilia, vytrvalého správneho myslenia a života samotného uchádzača. Nie je výsledkom okultného obradu urobeného nejakým duchovným učiteľom... Zjednocovaniu predchádza spálenie vnútorným ohňom a zničenie všetkého, čo oddeľuje skrze obetovanie...

A. A. Baileyová, Zasvätenia ľudské a slnečné

                                                      ■

Mocný Duch Svetla, ktoré žiari Kozmom, pritiahni môj plameň v harmónii k tebe. Pozdvihni môj oheň von z temnoty, magnet ohňa, ktorý je v Jednote so Všetkým. Pozdvihni moju dušu ty, mocný a silný. Dieťa Svetla, neodvracaj sa. Pritiahni ma silou, aby som sa rozpustil v tvojom ohnisku; v Jednote so všetkými vecami a všetky veci v jednom, v ohni námahy života a v Jednote s Rozumom.

Smaragdová doska 4

                                                      ■

Nútiť chudobných, aby priniesli ďalšie obete po tom, čo ich krajiny rozkradli skupiny vyvolených, je určite nepekné.

Anatol Lieven

                                                      ■

Ja je život a jediná skutočnosť a kto je zasvätený do Ja, čo znamená, že sám seba dokonale spoznal, miluje všetko a všetkých rovnako, pretože je s nimi jedno.

Elisabeth Haichová

                                                      ■

Prítomnosť, náš život, všetko, čo sa s nami deje, nie je nič iné ako príležitosť obstáť v skúškach zasvätenia. Príležitosť uvoľniť napätie a oslobodiť sa od tlakov, ktoré sme v sebe od vekov ukladali svojimi myšlienkami, slovami aj činmi...napätie a tlaky, ktoré sú príčinami nášho osudu, našej budúcnosti. V miere, v akej si uvedomujeme toto napätie a prekonávame ho, oslobodzujeme svoje ľudské vedomie, ktoré je týmito silami zviazané a obmedzované. Pretože ho pútajú k zemi a stotožňujú ho s pravým božským Ja, ktoré čaká za každým osobným pocitom ega - stotožníme sa s Bohom a to je - Zasvätenie!

Elisabeth Haichová

                                                      ■

Iba myseľ dokáže urobiť z neba peklo a z pekla nebo.

John Milton

                                                      ■

Keď stratíte spojenie s vnútorným tichom, stratíte spojenie so svojim ja. Ak stratíte spojenie so svojim ja, stratíte sa vo svete.

Eckhart Tolle

                                                      ■

Prečo hovoriť o disciplíne, keď ju máš? Prečo hovoriť o potrebe úcty, pokiaľ nechýba?

Lao-c´

                                                      ■

1. I´, čestnosť: jednať nezištne.
2. Li: chovať sa mravne.
3. Ťi: rozvíjať vlastnú schopnosť, vzdelávať sa, aby sa človek mohol správne rozhodovať.

Menciova interpretácia Konfuciovho učenia

                                                      ■

Nič nie je stále.
Neexistujú žiadne skutočné stavebné kamene vesmíru či hmoty, iba toky informácií a energie, ktoré sú usporiadané do prvkov.
Ľudia na sieti života ani tak nestoja ako skôr surfujú.

Paul Hougham

                                                      ■

Človek bez svedomia je koža biedna, daromná, národ bez vedomosti historickej o sebe a predkoch svojich je hromádka koží otrockých.

Ľudevít Štúr

                                                      ■

Ticho je vaší přirozeností. Co je ticho? Vnitřní prostor či vědomí, v němž se slova na této stránce stávají myšlenkami. Bez tohoto vědomí by nebylo žádné vnímání, žádné myšlení, žádný svět.
Vy jste toto vědomí převlečené za člověka.





Protějškem vnějšího hluku je vnitřní hluk myšlení. Protějškem vnějšího ticha je vnitřní ticho.

Kdykoli je kolem vás ticho – naslouchejte mu. Vnímejte je. Věnujte mu pozornost. Naslouchání tichu vyvolává ticho ve vašem nitru, neboť ticho lze vnímat jedině skrze ně samé.

Všimněte si, že když vnímáte ticho, tak nemyslíte na nic. Uvědomujete si, ale nemyslíte.




Jakmile si začnete uvědomovat ticho, okamžitě se dostanete do stavu klidné vnitřní bdělosti. Jste přítomní. Vymanili jste se z dlouhých tisíciletí kolektivního návyku.



Podívejte se na strom nebo na květinu. Tiše ji vnímejte. Jak je tichá, jak hluboce je zakořeněná v Bytí. Dovolte přírodě, aby vás učila tichu.



Když se díváte na strom a vnímáte jeho tichý klid, sami se uklidníte. Spojíte se s tichem na velice hluboké úrovni. Cítíte jednotu se vším, co vnímáte v tichu a skrze ně. Uvědomovat si svou vlastní jednotu se vším kolem sebe je pravá láska.



Ticho pomáhá, ale k nalezení klidu je nepotřebujete. I v hlučném prostředí si můžete uvědomovat ticho pod hladinou hluku, prostor, v němž hluk vzniká. To je vnitřní prostor čistého vědomí – vědomí samo.

Můžete si uvědomovat vědomí jako pozadí veškerého smyslového vnímání, veškerého myšlení. Vnímat vlastní vědomí vede k dosažení vnitřního klidu.




Jakýkoli rušivý hluk vám může být stejně nápomocný jako ticho. Jak? Přestanete-li se bránit a hluk přijmete, také dosáhnete vnitřního klidu a ticha.

Kdykoli přijímáte přítomný okamžik – ať už je jakýkoli – jste v klidu.




Vnímejte pauzy mezi jednotlivými myšlenkami, tichý prostor mezi slovy při rozhovoru, mezi tóny piana či flétny nebo pauzu mezi nadechnutím a vydechnutím.

Jestliže vnímáte tyto pauzy, vědomí „něčeho" se stane prostě vědomím. Ve vašem nitru se zrodí beztvarý rozměr čistého vědomí, které nahradí ztotožnění s formou.




Pravá inteligence působí potichu. Tvůrčí sílu a řešení problémů najdete v tichu.



Je ticho pouhá nepřítomnost obsahu a hluku? Ne, ticho je inteligence sama – vědomí, z nějž se rodí veškeré formy. A jak by mohlo být toto vědomí odděleno od toho, čím jste? Forma, za kterou se považujete, vznikla právě z tohoto vědomí.

Vědomí je esencí všech galaxií a každého stébla trávy; všech květin, stromů, ptáků a vůbec všeho.




Ticho je jediná věc na tomto světě, která nemá žádnou formu. Koneckonců to není věc a není z tohoto světa.



Když se díváte v klidu na strom nebo na člověka, kdo se dívá? Něco hlubšího než člověk. Vědomí se dívá na svůj výtvor.

V bibli je psáno, že Bůh stvořil svět a viděl, že svět je dobrý. To vidíte, když se díváte na svět bez myšlení.




Potřebujete víc vědomostí? Zachrání svět víc informací, víc rychlých počítačů a víc vědecké analýzy? Nepotřebuje lidstvo spíš moudrost?

Ale co je to moudrost a kde ji lze najít? Moudrost přichází se schopností být v klidu. Jen se dívejte a naslouchejte. Nic víc nedělejte. Tiché pozorování a naslouchání aktivuje neracionální inteligenci ve vašem nitru. Nechejte ticho vést vaše slova a činy.

TOLLE, Eckhart. Ticho promlouvá.


                                                      ■

Nezáleží na tom, aký ste inteligentný, príťažlivý alebo talentovaný - pokiaľ pochybujete o svojej hodnote, máte sklon sabotovať svoje snahy a podkopávať svoje vzťahy.
Život je plný darov a príležitostí a vy ich môžete prijať a tešiť sa z nich len vtedy, keď viete oceniť seba samého a prejaviť sebe samému taký istý súcit a úctu, akú viete prejaviť aj iným.
Objavením svojej vlastnej hodnoty oslobodíte svojho ducha.

Dan Millman

                                                      ■

"Po každom lete nastane v prírode jeseň a napokon zima, a táto postupnosť sa objavuje aj vo svetových dejinách. Národy ukonané horúčavou a prácou opúšťajú postupne javisko dejín a nasleduje dejinný nečas, duchovná zima, ktorou sa končí jeden život... Vývoj ľudstva napriek tomu pokračuje, večné pravdy sa nerúcajú, naopak: tak ako sa s príchodom jari príroda po zime prebúdza do bohatého života a začína s obnovenými silami, podobne je tomu aj v živote ľudstva."
(Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 174)

"Čím národ v úplnom ducha svojho rozživotený postavený viac a viac ustáva, tým sa väčšmi uňho k večeru blíži a oči druhých tiež pomaly z neho sa spúšťajú a na druhé vychádzajúce svetlo obracajú."
(Život národou. In: Orol tatránski, 1846, roč. 2, č. 43, s. 338)

"Nič veľkého, nič pekného, nič šľachetného sa nevytvorilo bez obete, len slaboch sa k obetiam naučiť nemôže, ale duša vznešená horí po nich, lebo práve v obetiach svoju silu, svoje panstvo duch ukazuje."
(Ňeopúšťajme sa! In: Slovenskje národňje novini, 1846, č. 57)

"Kto žije duchom, v tom žije celý svet a on v celom svete."
(Reč v Ústave roku 1842. In: AMBRUŠ, J.: Ľudovít Štúr. Dielo v piatich zväzkoch, Bratislava 1954, zv. 2, s. 15)

"Pravý Slovan sa nepustí do ničoho bez toho, aby neprosil o pomoc Boha a každé dielo zavŕši tým, že Bohu za jeho pomoc poďakuje."
(Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 168 n.)

"Nie je šťastie nad druhými sa vypínať a druhých utláčať, ale šťastie s druhými žiť, rovne vzdelanými, rovne šťastnými, rovne spokojnými."
(Ňeopúšťajme sa! In: Slovenskje národňje novini, 1846, č. 55)

"Prázdna je každá márnomyseľnosť nacionálna, ktorá nijaký hlbší základ nemá v sebe. O ľudstvo ide koniec-koncov, ktorého členmi sme my spolu so všetkými ostatnými národmi."
(Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 174)

"Po stoletiach driemoty prebudili sa v našich časoch ako na hlas trúby archanjela aj kmene slovanské k duchovnému životu..."
(Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí. Na vydanie pripravil H. Bartek. Turčiansky S. Martin 1943, s. 26)

"Každý národ má svoj čas pod Božím slnkom, a lipa kvitne až dub už dávno odkvitol."
(Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 59)
(Pozn.: Lipa je stromom slovanských národov, dub je stromom germánskych národov.)

"Príklad jeden, ktorý je opravdivý, platí viac než tisíc rýchle zapadajúcich slov."
(Reč v Ústave roku 1842. In: AMBRUŠ, J.: Ľudovít Štúr. Dielo v piatich zväzkoch, Bratislava 1956, zv. 2, s. 19)

"Objavilo sa vari od vzniku kresťanstva niečo lepšie, dokonalejšie a čistejšie, ako je ľudský vzťah k Bohu a ku všetkým jeho blížnym...?"
(Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 75)

"My chytili sme sa do služby ducha, a preto prejsť musíme cestu života tŕnistú."
(list J. M. Hurbanovi z 18. 4. 1853. In: Listy Ľudovíta Štúra I. - III. Zost. J. Ambruš. Bratislava 1956, zv. 2, list č. 344, s. 281)

"Ale človek nevychováva sa preto, aby len žil, ale hlavne preto, aby niečo pre svojich, pre obec svoju vykonal, aby sa jej užitočným stal, on sám si je len druhým, lebo to prvé je vyššie a vznešenejšie nad jednotlivca."
(Život domáci a pospolití. In: Slovenskje národňje novini, 1845, č. 25)

"Celé dejiny sú v službách ducha, alebo inými slovami, pôsobia a vplývajú na ne duchovné záujmy, ako napríklad náboženstvo a štát, umenie a veda. Prostredníctvom tohto všetkého sa má ľudský rod stále viac a viac zušľachťovať, oslobodzovať a dospievať k vedomiu samého seba, má sa čoraz viac približovať k ideálu ľudského života."
(Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 62)

"V kmeni našom musíme byť Slovania, v národe našom ľudia: to je slávne, požehnané, to je vysoké určenie naše slovanské!"
(Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí. Na vydanie pripravil H. Bartek. Turčiansky S. Martin 1943, s. 45)

"A kto počúva, počúva seba, alebo zákon - zákon pravdivý je rozumný, vec samu chcejúci, a človek sa potom rovnako rozumom riadi a riadiť sa musí,, ak sa teda podriaďuje zákonu, podriaďuje se sebe a nikomu inému, iba ak rozumu svojmu, ktorý pri tej istej veci by práve taký zákon bol musel urobiť, snáď nepatrne zmenený, ale v podstate ten istý. I koná teda človek, rozumu svojmu poslušný, slobodne, a sám on je slobodný."
(Reč v Ústave roku 1842. In: AMBRUŠ, J.: Ľudovít Štúr. Dielo v piatich zväzkoch, Bratislava 1956, zv. 2, s. 23)

"Zvláštny jav sprevádza pôsobenie veľkých svetodejinných národov, ktoré sa ocitli na výške svojej moci: keď duchovne prevýšia a ovládnu iné národy, pokúšajú sa im vtlačiť pečať svojho ducha".
(Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 174)
"Čím národ nižšie stojí, čím hlbšie v živote telesnom je ponorený, tým menej vážnosti má sám k sebe a tým ľahšie si dá so sebou zahrávať a svoje si odnímať, ako i jednotlivý človek v bahne telesného života zaviaznutý je bez vážnosti k sebe samému a ľahko sa ... za úžitok telesný nielen s telom, ale aj s dušou zapredá."
(Život národou. In: Orol tatránski, 1846, roč. 2, č. 41, s. 323)

"Ako sa však pozdvihne (Slovanstvo) a ako sa rozvinie, keď si jasne uvedomí večný vzor v plne prijatom a pochopenom kresťanstve a keď sa tento vzor stane jeho pravdou!"
(Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 128)

"Kresťanská idea je zo všetkých tou najvznešenejšou už kvôli svojej ľudskosti".
(Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 65)

"Národ, v ktorého duši je hlboko zakorenená úcta k právam každého človeka a pre ktorého je samozrejmosťou, že všetci sú si rovní, nosí v srdci lásku k človeku a nerobí medzi ľuďmi rozdiel a navyše sa aj sám spravuje - len takýto národ môže byť úprimným, otvoreným a čestným národom."
(Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 122)

"Myšlienka Slovanská bola mi od prvej mladosti hviezdou, ona ma zahrievala, obživovala a na veky živiť bude..."
(list M. P. Pogodinovi z 31. 10. 1846. In: Listy Ľudovíta Štúra I. - III. Zost. J. Ambruš. Bratislava 1956, zv. 2, list č. 250, s. 149)

"Obyčajne to býva tak, že tí, ktorí sú namyslení, väčšinou sú aj obmedzení: usilujú sa takto zakryť svoju hlúposť, no človek vedomý si svojej sily a dôstojnosti uteká pred pochvalou davu."
(Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 125)

"Národy, ktoré odvrhli Kráľovstvo Božie, spravodlivosť, opravdivé ľudské konanie, zabudli na Boha a zaujímali sa len o to "ostatné", teda len o svetské veci, rad za radom upadli, a tento výrok sa aj v budúcnosti ukáže ako pravdivý. Vzchopme sa, Slovania!"
(Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 169)

"Pokloňte sa Tatry Pánovi svojmu a vyjasnite sa, lebo on z výsosti svojej pohľadel na vaše rody, jemu verné, milostivo! Vyplnená je žiadosť ich vrúcna, obdarené sú tým, za čím dávno horeli: vychodiť budú noviny aj v ich reči materinskej!"
(Ohlas o Slovenských národných novinách a Orlovi Tatránskom)

"...Svätá je naša povinnosť všetko nášmu ľudu podávať, na čom sa on povýšiť môže a seba samého viacej vážiť navykne."
(Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí. Na vydanie pripravil H. Bartek. Turčiansky S. Martin 1943, s. 117)

"Podľa schopnosti obetovať sa posudzujeme človeka aj národ, a keďže má obeť v živote taký hlboký význam, musí mať svoju obeť aj najvyššia oblasť života, náboženstvo, musí ju zobrazovať a neustále k nej nabádať ducha".
(Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 70)
"Ak raz človek vypustí dušu, stane sa z tela mŕtvola, a tak ukončí svoj život aj každý jav, každá ustanovizeň, keď sa zriekne svojho poslania."
(Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 57)

"Hlboko si padol, rod môj, že rozkazy k mukám a k záhube Svojej sám vykonávaš, ktoré by iný odmrštil s nevôľou zvrchovanou. Podhodil si sa nohám šliapateľov Svojich a oni teraz rajtujú s potupou a s výskaním po Tebe."
(Starý a nový vek Slovákov. Bratislava 1994, s. 59)

"Aj keď tu i tam bývaš nespravodlivo pokarhaný, odíď, poteš sa, slová jeho potup, tie sú len bubliny, ktoré sa v rýchlosti vznietia a hneď zase zhasnú, nepotupuj medzitým samotného človeka, ktorý sa raz môže napraviť, aj keď je o tom veľká pochybnosť."
(list P. Čendekovičovi z 9.5. 1835. In: Listy Ľudovíta Štúra I. - III. Zost. J. Ambruš. Bratislava, SAV 1954, zv. 1, list č. 8, s. 33)

"Nesie vari kresťanstvo vinu na tom, že národy, ktoré ho prijali a ďalej ako prvé šírili, nedokázali celkom vysvetliť jeho zmysel?...Nemali by si tu svoju silu odskúšať aj iné národy? Alebo sú už naše dni spočítané a svet dospel k svojmu koncu?"
(Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 76)

"Každý, kto pácha bezprávie a tak sa snaží zachovať, sám nad sebou vyslovuje kliatbu."
(Sťažnosti a žaloby Slovanov v Uhorsku na protizákonné prechmaty Maďarov. In: ORMIS, J.V.: O reč a národ. Bratislava 1973, s. 541)

"Podstata všetkých povstaní sa vyjadruje vo vodcoch; čím plnší obsah majú tieto povstania, tým sú ich vodcovia čistejší, charakternejší, výraznejší."
(Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 72)

"Človečenstvo sa nenechá zaprieť, a rovnako nie ani mohutný duch časov. ... Veru naozaj sa zle vzdoruje skutočnému duchu času a jeho požiadavkám. V práve toľkej miere, v ktorej vzdorujúci poznáva mohutného ducha času, poznáva aj čas jeho."
(Devätnáste storočie a maďarizmus. In: ORMIS, J.V.: O reč a národ. Bratislava 1973, s. 720)

"Kto si nevyvolil znášať príkoria na obranu spravodlivosti, ten nepoznal jej svätosť."
(Starý a nový vek Slovákov. Bratislava 1994, s. 61.)

(Komunizmus)..."robí zo všetkých ľudí zaťatých egoistov, likviduje akýkoľvek vývin a mení ľudskú spoločnosť na skleník, na dielňu, kde pracujú všetci jednotlivci mechanicky ako stroje."
(Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 78)

"Nech by sa akokoľvek komunizmus namáhal a predstieral, že chce ľuďom dopomôcť k ich právam, nič nevie o ľudstve, žalostne ho ponižuje, a keďže lipne na ustanovizniach, ktoré sú nepraktické a neuskutočniteľné, patrí k najdivším výplodom, aké vôbec vzišli z ľudského mozgu."
(Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 78 n.)

"...Slovo zachytí, skutok utvrdí človeka."
(Spolki mjernosťi. In: Slovenskje národňje novini, 1845, č. 11)

"Nazdáva sa (katolícka cirkev), že sa svet uspokojí s formou kresťanstva namiesto jeho obsahu? A myslí si ešte, opierajúc sa o svoju neomylnosť, že bude môcť zostať orákulom národov, keď bude potierať akýkoľvek výskum v duchovnej oblasti...?"
(Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 111)

"Ak chceš zmeniť svoj stav, najviac sebe dôverovať môžeš a musíš, veď sám máš prístup k hlbinám srdca, citov a myslenia svojho, musíš sa spytovať, či budeš vytrvalý, či budeš pripravený znášať nepriaznivosti, ktoré by sa v premene tvojho stavu na odpor položili. "
(list P. Čendekovičovi z 9.5. 1835. In: Listy Ľudovíta Štúra I. - III. Zost. J. Ambruš. Bratislava 1954, zv. 1, list č. 8, s. 33)

"Preto nech neprejde jediný deň bez toho, aby ste vy, Slovania a synovia týchto kmeňov nevykonali jediný dobrý skutok pre svoj kmeň, obraňujte jeho právo, vzdelávajte ho a nestaňte sa nikdy služobníkmi jeho cudzích vládcov."
(Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 140)

"Kto si nevyvolil znášať príkoria na obranu spravodlivosti, ten nepoznal jej svätosť."
(Starý a nový vek Slovákov. Bratislava 1994, s. 61)

"Servilnosť je, keď sa človek vzdáva svojej dôstojnosti a výhod a podrobuje sa vôli iného; o servilnosti možno hovoriť vtedy, keď sa nechá človek z úbohej vypočítavosti zneužívať ako nástroj proti svojmu národu..."
(Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 124)

"Od Západu sme sa naučili veľa, veľmi veľa, ale nemôžeme začať tým, čím sa sám privádza k úpadku, ale tým, čím sa stal veľkým a mocným."
(Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 151)

"Čo sa týka štátu, máme sa od Západu čo učiť prísnemu podriaďovaniu štátnym záujmom prostredníctvom odstránenia samovôle a jednotlivých neopodstatnených nárokov bez toho, aby sme sa vzdali sami seba, môžme sa od neho naučiť, ako vybudovať v štáte mnohé praktické ustanovizne, môžme si vziať za príklad jeho niekdajšiu sebadisciplínu a mimoriadne veľa krásneho môžeme načerpať z vied; musíme sa ním nechať voviesť do chrámu umenia, aby sme potom mohli dosiahnuť najvyšší cieľ ľudského života a uplatnili a uskutočnili všeľudské ideály."
(Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 151)

"Nielen vlády sú zlé, ale aj ľud je často skazený, a vlády len odrážajú jeho kvality."
(Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 162)

"Umenie napospol je jedna z najšľachetnejších stránok ľudstva, v ňom, kde sa ujalo, javí sa lepšia čiastka človeka i národa."
(O národných povestiach a piesňach plemien slovanských. Turčiansky Sv. Martin, Matica slovenská a Kníhtlač. účast. spolok 1932, s. 12)

"Čo by bolo zdrojom našej činnosti, ak len nie Božie vnuknutie? Kam má smerovať, kde sa má zavŕšiť, ak nie v dobrom, spravodlivom živote?"
(Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 169)

"Slovan nosí všetko v srdci a v duši a dokáže to aj vyjadriť silou prejavu."
(Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 169)

"Slová takrečené odťažené, číre pochopy bez obrazov vyjadrujúce, alebo čiastočky reči nenázorné, len slová jedny s druhými spojujúce najmenej pristanú básni, a od pravých umelcov len zriedka, iba pri nevyhnutnosti v reči sa užívajú. V básni i výpovede i slová majú byť obrazy."
(O národných povestiach a piesňach plemien slovanských. Turčiansky Sv. Martin, Matica slovenská a Kníhtlač. účast. spolok 1932, s. 17)

"Aj keby sa zdalo, že ľudstvo upadáva, nemôže sa na dlhý čas samo sebe spreneveriť a vzdať sa svojej podstaty, predovšetkým pri dnešnom neopbyčajnom pokroku. Napreduje stále ďalej a nik nemôže povedať dopredu, kam dospeje. No zhoršenie môže byť len dočasné."
(Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 174)

"Kto je muž a muž šľachetný, ten so svojim presvedčením najmä tam, kde mnohým, kde jednému veľkému celku pomôcť môže, vždy a na mieste vystúpi, len človek slaboch, ducha a mysle otrockej a srdca babského, len ten sa pred druhými utiahne a myseľ svoju zatají."
(Ňeopúšťajme sa! In: Slovenskje národňje novini, 1846, č. 56)

"Otvorte svoje dlho stiesnené srdcia, Slovania, naberte s Božou pomocou odvahy k činom!"
(Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 174)

"O tom, čo je to pravda, hovorí podrobne Kristus, keď určuje povinnosti človeka ako takého a keď ich nám, ktorí sme okolo neho zhromaždení, kladie na srdce."
(Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 65)

Zdroj: http://www.stur.sk/

                                                      ■

V každom človeku sa skrýva nevyužitá sila vôle, ducha, srdca.
Sila, ktorá neuhýba pred nepriazňou osudu.
Treba si len spomenúť, na čo sme tu na zemi.
V každom človeku sa skrýva vôľa, ktorá len čaká na svoj výraz.

Dan Millman


Rubriky: 
júl 01, 2008 03:41 dopoludnia
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top