Obrázok používateľa CEZ OKNO
STRUČNÁ HISTÓRIA ČASU A ČLOVEKA II.

Západné rody Praslovanov sa nakoniec usadili v dnešnom Česku, na Morave a na Slovensku... Naše národy pochádzajú z tejto západnej skupiny, ktorá mala v sebe /tak ako svoj vlastný hologram/ tri časti, zodpovedajúce trom Princom zo spomínanej kozmológie Slávov...Každý z Troch Princov /troch rodov z troch bratov.../ je jedinečný – spolu však tvoria úplnosť... To sú tri farby: Červená, Modrá a v ich strede Biela, ktorá je „pozadím“ Farieb: reprezentuje onen hľadaný tretí prvok, ktorý p r e m e n í binárnu sústavu... V ľudových rozprávkach je tento typ reprezentovaný postavou Popolvára – bedára, ktorý sa stáva kráľom...V tejto rozprávke je zakódované tajomstvo „povzdvihnutia“...

Aj v rámci každého aj toho najmenšieho rodu a národa sú tieto tri prvky – majú byť v jednote a rešpekte, nemajú medzi sebou bojovať /Biela reprezentuje Mier vo vojne

„dvoch princov“– je to farba Ticha.../ Legenda hovorí o „prútoch“, ktoré nemožno zlomiť, ak „držia pospolu“ a „spolupracujú“...

Aj v každej bytosti sú tieto tri „časti“- červená, biela a modrá...

Zodpovedajú učeniu o meridiánoch a chrbtici: ida – pingala a medzi nimi šušumna...Tieto poznatky využíva aj akupunktúra...

Každá z týchto častí spája bytosť so žiareniami tohto druhu: aj v nás je Boh a Bohyňa, ako aj ich Dieťa /biela... Inak povedané – v každom z nás je Sféra Múdrosti -modrá, Sféra Lásky - červená a Sféra Sily: biela...

Poznatky novodobej vedy priznávajú dnes všetko to, o čom hovorím, keď sa usilujem tlmočiť posolstvo TAJNÉHO KÓDU KRÁĽA SVATOPLUKA: k binárnemu systému má pristúpiť tretia veličina... Aká je to veličina?

Pozrime sa teda na vesmír, ako ho vidí a popisuje dnešná moderná veda /často v polohe teórií o ktorých sa zúrivo diskutuje/: vesmír je z tohto pohľadu veľmi pestrou zmesou žiarení, ktoré prebiehajú krížom krážom cez seba: tento chaos a neporiadok má z väčšieho odstupu celkom jasný poriadok a geometriu... Táto geometria sa vyskytuje tak v celku ako aj v najmenších detailoch – a tak hľadajú vedci čosi ako „príbeh uvádzača“, akýsi vzorový Príbeh Príbehov: literárnym jazykom „hľadajú Kód Kódov“ /nazvite si to ako chcete, podľa vášho založenia: provotný zvuk, vibráciu, prvotné slovo, prvotný tvar, prvotné číslo.../

Čím sa to líši od dávnych kozmológií, zakliatych v legendách, tajných spisoch, či posvätných knihách veľkých i malých národov, či v pamäti uväznenej v minulosti.../?

Mám za to, že text TAJNÝ KÓD KRÁĽA SVATOPLUKA je poetickým vyjadrením – zhrnutím dávnych legiend Slovanov, kreatívne pretavených do „hávu“ kresťanských symbolov... Svätopluk na sklonku života totiž p o c h o p i l, že pochádzame z jedného koreňa nielen Slovania a Kresťania, ale aj Židia a Moslimovia – na základe spoločného p r e d k a všetkých. Ten muž sa volá Abrahám a uznávajú ho všetky tri náboženstvá – Slovania ho poznali/podľa mojej interpretpácie textu/ ako kráľa Svätoslava, ktorý žil zrejme tisíce rokov pred Svätoplukom – mám za to, že to bolo práve v spomínanej ríši... Lepšie povedané, Svätoslav dal vzniknúť rodu a kráľovstvám Slávov - ucitevali Jediného Boha ako Najvyššieho a to v podobe ŽENOMUŽA...

Napriek tomu, že Slávi milovali Bohyňu a k nej sa utiekali s prosbami a milovali aj Boha, Jej ženícha – nadovšetko uctievali ADINA „ženomuža“ /dedukujem na základe môjho výkladu textu TAJNÝ KÓD KRÁĽA SVATOPLUKA/... Uctievanie tohto PRABOHA mali spoločné s bratmi nordického typu a potom aj s Keltami – všetky tieto rody a kráľovstvá vychádzali zo spoločného Koreňa na východe – z ríše AR/RA.

A tak Svätopluk veril, že sa mu podarí zjednotiť v mieri nielen Slovanov a kresťanov, ale aj ostatných takzvaných „pohanov“ - ktorí uctievali tie isté „kalendárne“ dni a sviatky a patrili k tomuto dávnemu rodu...

Problém nedorozumení vyplýva z jazyka a prekladov – tam je koreň rozdelenia a zároveň aj strachu, pochádzajúceho z podozrenia voči všetkému novému, neistému a cudziemu...

Problém je v REČI /príbeh sa začína veršom: „Toto je príbeh o reči...“/. Reč je vecou mysle – a bola „zmätená“ počas „pádu Babylonskej veže“- teda počas veľkej krízy, keď sa rúcala stará stavba ľudskej mysle – paradigma sveta.../

Rímska ríša nebola jediným, ani prvým impériom, ktoré malo padnúť, keď sa zmenila paradigma – preto jej cisári nakoniec „pochopili“ a zmenili pohľad na príbeh... Rímska ríša sa „obliekla“ do hávu kresťanstva... A poňala ho posvojom... V boji o moc ide o boj „pohľadov na príbeh“ - onen „pohľad na príbeh“, alebo dnes „vplyv na paradigmu“ - dáva obrysy novej ríše a ju formuje...

Oživovaním „pohľadu na príbeh“ ohňom /krvou/, alebo ak chcete životnou energiou, samotný príbeh ožíva a stáva sa skutočnosťou – tvorí náš každodenný svet a náš vlastný životný príbeh...

Príbeh „existuje“ až keď sa oživí vašim životom – aspoň jeho časťou v podobe energie, ktorú vydáte zakaždým, ako kamsi upriamite svoju pozornosť – pozornosť vyvoláva k životu hmotu /vravia to vedci/... Práca s príbehmi je prácou so životnou energiou más, tvoriacou skutočnosť – táto skutočnosť je však „vytvorená“ človekom ako o b r a z: nemožno ho podržať, podlieha ustavičným zmenám a rozkladu – podrobuje sa Zákonitostiam Cyklov – lebo tie ho buď podporujú a ríše kvitnú, alebo ho s t r h n ú zo svojho Kozmického Tela, ako starú a nepotrebnú kožu.

Stáva sa totiž to, že práve ony príbehy starnú – stanú sa väzením a už nedokážu ochrániť myseľ pred jej večnými otázkami, vyplývajúcimi z neustálej a stále rýchlejšej zmeny sveta... Tá zmena – ako som povedal – je výsledkom Pohybu Cyklov...

Ak chceme „prežiť“, musíme si s p o m e n ú ť na to, kým vlastne sme a naučiť sa tomu v e r i ť a dať to na prvé miesto – pred hlasom mysli, ktorý vám bude bez prestania nahovárať inak a veľmi vám komplikovať život, ak mu ešte stále budete veriť... Stane sa to, že sa tento hlas – tento opozičník - naozaj „vtelí“ do tohto sveta ako bytosť „z mäsa a kostí“ – doslova a dopísmena ho kolektívne stvoríme, ak teda predtým podľahneme strachu a zhoršujúcim sa životným okolnostiam. Sami ho z v o l í m e, inými slovami „dáme ste mu svoj s ú h l a s“ - svoj hlas a s tým aj časť svojej vôle a dovolíme, aby sa materializoval v našom vlastnom príbehu... Tyrana si sami volíme – kolektívne, aj individuálne v našich malých a krátkych životoch...

Tak je to teda: spomienka na „svoju božskosť“ hlasu mysle vôbec nevonia – naša „rozumová časť“ má totiž pocit že umiera a verí, že ju nechávame zgegnúť ako psa... Viní vás to a strháva to na sebe svoju pozornosť, stane sa tak všetkými možnými prostriedkami a vy bojujete svoj gladiátorský boj. /Ten môj prebieha v aréne na ktorú pozeráte spolu s celkom slušný počtom ľudí.../.

Je to Boj s Drakom...

Je to Boj o VIERU: boj o našu pozornosť, ktorú sme sa už rozhodli obrátiť inam – obrátiť ju na svoju zanedbávanú stránku – na svoj svet „jang“ /z taoizmu/, ktorý bol z istých príčin – ktoré sú doslova kozmické a o ktorých som práve písal „prevalcovaný“ stranou „jin“...

Tento boj zvádzame vprvomrade dnu v sebe – tam je hlavné bojište...

Ale odohráva sa aj v každodenných udalostiach našich dní... Bojujeme svoj azda Záverečný Boj – boj na vrchole kamenného kopca, ktorý sa drolí a vy sa nemáte čoho zachytiť: stojíte na mieste veľkom ako dve dlane a máte strach vykročiť, ale aj ostať na mieste. Ste žijúci strach a pod vami kilometrová hĺbka, priťahujúca ako magnet a lákajúca vás skočiť.../toť môj sen tejto noci.../

Máte skočiť – stále však v sebe nemáte dostatočnú vieru a odhodlanie na ten čin...

Je to skok z výšky mysle – z vašej súkromnej Babylonskej veže, ktorá sa vychyľuje zo svojho smeru... Rozhodli ste sa podporiť sily, ktoré majú zámer vežu skôr obnoviť, ako ju zrúcať a zarovnať so zemou...

A preto myseľ prechádza p e r e s t r o j k o u – jednotlivé „bloky“ sa v nej ukladajú ako kvádre pyramídy a smerujú k HROTU NA VRCHOLE – je to onen „hrot kopije“, ktorá prepichla Kristovo telo a vlastne ho vyslobodila s posledných múk a uvoľnila cestu jeho Ducha na Výsosti...

Perestrojku mysle nasleduje prestavba celého životného príbehu – ten starý už nemôžete uplatniť, lebo sa vraciate tam, kde ste boli a kde ste sa rozhodli už nebyť – drví vás strach z toho, či sa dokážete mimo svoj starý príbeh uživiť, či vôbec prežijete - ale už sa nedá nič robiť, už ste „nakopnutý“ a tak sa rozhodnete o tom aspoň písať ostatným, nech sa pobavia pohľadom na ten váš akrobatický kúsok.

Ideálom je NAHÝ PÁR NA EWERESTE...

Nahá žena a nahý muž na Ewereste... Aká budúcnosť nás čaká? Deštrukcia a rúcanie, alebo Nová Stavba?

Alebo azda – najprv jedno a potom druhé?

Čierna diera ma dve tváre...

Deštrukcia i stavanie sú dvoma pólmi toho istého...

A čo spája oba princípy dohromady?

ROVNOVÁHA – iné slovo pre POKOJ. V starej egypštine nesie názov „maat“...

Staré západné rody ovládli umenie geometrie, postavenej na rovnováhe /maat/- treťom princípe „binarity“... Tajné učenia hovoria o „dvoch stĺpoch“ a „sile v strede“...

Hebrejci si niesli svoje tajomstvá v Arche Zmluvy – niesli si ich z Egypta...

Atlantské učenia sa preniesli v podobe „kódu“, ktorý rozpletali ich žreci do podoby pyramíd a sfingy – do podoby ich kráľovstva, až pokiaľ sa tajomstvo opäť nezačalo zneužívať a nakoniec znamenalo pád ríše a rozkol...

Tým tajomstvom je ROVNOVÁHA – Svätoplukve legendárne „tri prúty“ znamenajú to isté: spoluprácu!

Tri prúty a každý je inej farby /ako mohol mať Svätopluk nefarebné prúty?/.

Jeden modrý, druhý biely, tretí červený... Každý symbolizuje iného syna: Modrý Princ, Biely Princ, Červený Princ... Symbolizujú Trojicu. V Trojici je tajomstvo ROVNOVÁHY, či Harmónie... Bez Tretieho Stavba padá, rúca sa Babylonská veža...

Nezrútila sa azda Babylonská veža preto, že človek chcel dosiahnuť Boha?

Ako ho chcel dosiahnuť?

Človek chcel myslieť ako Boh – to chcel dosiahnuť! Od čias Adama, každý muž chce myslieť ako Boh – a tak sa Bohom stať... Adam zatúžil po Božej mysli – a tak ju dostal, zároveň s tým však pochopil o d d e l e n o s ť a kozmickú samotu - lebo s týmto darom dostal zároveň aj dar slobodnej vôle... Dar slobodnej vôle umožňuje kacírstvo a odpadlíctvo – preto umožňuje obracanie pozornosti na jednu stranu – svetlú či temnú a preto aj uprednosťňovanie jednej pred druhou: v povahe pozornosti je „jednobodovosť“ - ak ju namierime na Modrého Princa, jeho kráľovstvo povstane – ak na Červeného, povstane to jeho – zákon Rovnováhy však dostáva všetko naspäť do pôvodného stavu, posunuté však v lineárnom čase ďalej... Budúcnosť tak neustále napráva chyby minulosti – rovnako ako my, teraz tu na zemi, stávame sa prostriedkom naprávania chýb a omylov našich predkov: tým ich „oslobodzujeme“- ich hriechy boli ich hriechami a patrili tej úrovni vedomia, a akej žili – vždy boli z tohto pohľadu dokonalí...

V texte KÓD KRÁĽA SVATOPLUKA som narazil na rozpor, ktorý som dlho nevedel vysvetliť – svojim spôsobom mi vnukla riešenie knižka pána Kariku, ktorý sa zaoberá slovanskou mágiou: pochopil som p r e m e n y, typické pre kozmológiu Slávov /to majú spoločné s učeniami, zaužívanými v Číne/- dynamika a premeny zasahujú aj Stredný Prúd: na svojom „konci“ teda tu na Zemi bol Posol Stredu prijatý ako bedár – narodil sa v jasličkách a chodil bosý a na oslíkovi... Neprišiel vtedy ako Kráľ /Kráľom bol v Duchu/ vo fyzickom tele prišiel malý a ponižovaný, aj keď činil zázraky – túto jeho fázu reprezentuje ľudová postava Popolvára... Keď odchádzal, odkázal, že sa vráti ako Kráľ!

A tak ho dnes čakáme – Cykly nezastali a po dvetisíc rokoch pozemského času

„vystúpali“ o ďalšiu periódu /v akom to znamení Zvieratníka?/... Ako vieme z hierarchie postupnosti – z Popolvára sa stáva Kráľ a naopak... Prišiel ako Popolvár... Uplynie dvetisíc rokov a Cykly sa „evidentne“ menia... Čo sa má stať? Príde ako...

Dobrepočujem? Jasné – príde ako Kráľ! Príde s Mocou/Silou... A tak bude jeho Príchod vyzerať: príde s Kráľovskou Slávou...

Vedci dnes postavili veľmi vysokú vežu – minimálne takú, ako Atlantská, či Babylonská /aj keď sa ich technológie budú raz javiť ako vyspelejšie od tej našej, je to aj preto, lebo v tomto Cykle sme „ponorení“ do oblastí Vesmíru, ktoré sa vyznačujú väčšou „hustotou“ a tak tvorba v hmote vyžaduje väčšiu námahu, viacej energie a viacej u m u... Náš um je vycibrený zápasom s ťažobou hmoty.../

Dávajú nám pred oči nielen čísla a tézy – ale aj možnosť urobiť si o b r a z o to, čo vlastne tie nezrozumiteľné teórie hovoria: môžete si sami vytvoriť model a žasnete: vlnenia a struny, siahajúce ku Stvoreniu sveta, svetelné lúče a žiarenia, poprepletané v najrôznejších smeroch a jedným z tých lúčov ste vy – vo vašej DNA je zachytený časť toho lúča a tak rastiete a vytvárate svoje vlastné „vlákno“- svoju žiarivú stopu, ktorá dohasína v minulosti, ale neodchádza...

Vedci to „vidia“- nie sú tam ešte fyzicky – ak si však pridajú tretí faktor, tento model im ožije rovno pred očami – uvidia, že všetky tie lúče a svetelné vlákna nielenže nádherne svieta a preblikujú, ale prejavujú známky života: TIE SUPERSTRUNY ŽIJÚ! A páni moji, nielen to: ony, tie vlákna, tie lúče svetla sú v e d o m é! SUPERSTRUNY VIDIA A VEDIA! /ak by tomu tak nebolo - kde inde by sa potom vzalo vaše vlastné vedomie?/. Aký je Zdroj týchto Lúčov? Odkiaľ a kam smerujú?

To sú otázky, ktoré si dávali naši predkovia tak ako predkovia všetkých iných rodín, rodov, národov, etnických skupín a rás: napokon zistili, že v š e t k y pochádzajú z jedného jediného Jediného Zdroja – ZO SLNKA!

Sme systém v systéme Slnka, ako zdroja lúčov, ktoré v tejto oblasti kozmu dominujú – všetko čo je, je zo Slnka... Neklaňajte sa však Slnku /vdzávajte mu úctu, no neberte ho za Jediného Boha/: pozrite do minulosti Slnka, ktorá v lúčoch stále trvá a uvidíte, aké lúče slnko tvoria: sú to TRI ŽIARENIA /biela-modrá-červená/

A tieto Tri Žiarenia vychádzajú z Jedného...

Aj s bytosťami iných sústav vo hviezdach sme bratmi a sestrami!

Na vonkajšej úrovni – úrovni Zeme sme oddelení ako formy – máme však spoločnú Dušu a Ducha nad nami...

A keď toto Svätopluk pochopil, jeho čas k životu sa krátil – presvedčil seba a u v e r i l, nestačil však už presvedčiť svojich synov, aby uverili... SVATOPLUK UVERIL NESKORO, ALE PREDSA... A jeho mali synovia uveriť, že na základe tejto kozmológie sa máme spájať a rešpektovať – a máme odovzdávať výsledky /ovocie/ našej práce Vôli, ktorá je i našou vlastnou vôľou: svet, ktorý vyrastie na takom poznaní je obnovou dávneho sna našich osvietených predkov...

V čom napokon schybil Svätopluk? Z pohľadu Kozmu v ničom – plnil svoju úlohu v úsečke časopriestoru, ktorý svojim životom reprezentoval – v závere života sa stal

čímsi ako kňazom – študoval Krista aj Spomienku Slávie... Jeho viera v to, že nie je len svojim telom – ale Tvorcom však prišla z hľadiska „osudovosti“ príbehu jeho ríše a ríše jeho následovníkov /ako aj pre národy, ktoré z jeho porazenej ríše vzišli/ – prišla prineskoro. Počas svojho života bola ako ostatní panovníci – bojoval vo vonkajšom svete, zatiaľ čo svet dnu – ten, ktorý všetko vytvára – ostával v pozadí... Jeho poznanie, že je Kráľom Svojej Mysle prišlo pred smrťou a on si ho so sebou odnáša... Jeho Kód odchádza z tohto sveta spolu s ním – jeho synovia si niesli len každý svoju vlastnú časť: majú v rukách časti skladačky, bez toho, aby sa vo fyzickom tele našli a stretli, objali sa, sú ako zmätení – hľadajú a tušia čo hľadajú, no nevedia prečo to hľadajú... Pretrhli sa korene so spomienkou minulosti... Ak sa aj nájdu vidia iba Modrý Červeného a naopak – čosi stále chýba... Chýba ten tretí. Chýba Popolvár, ktorého žltá bedárska farba sa zmenila na Bielu...

Táto doba je hľadaním strateného tretieho syna: Popolvára!

Svätopluk verí v túto našu dobu – vysiela svoje posolstvo...

Je to doba Stretnutia Troch Synov a následnej Rovnováhy /maat/.

Svätoplukovou hlavnou a záverečnou chybou bolo to, že síce už v e d e l – ale ešte n e r e a l i z o v a l. Medzi „vedením-poznaním“ a „žitím poznania“ je niekedy priepastný rozdiel. Nestačí, že niečo vieme – aj keď sme to videli vnútorným zrakom... Musíme žiť, čo vieme... Naše slová majú byť podpísané našou krvou...

Realizovanie sa uskutočňuje AKTOM VIERY: je to dynamický proces – je to proces u v e r e n i a... „Vierujeme“ v pravom zmysle slova, to znamená že svoju vieru neustále obnovujeme, počas dňa i noci, dokiaľ sa „neocitneme vo viere“...

Máme sa ocitnúť vo svete, v ktorý u v e r í m e... Vyžaduje to predovšetkým

Veriť Vôli, ktorá nás vedie, častokrát aj proti našej srsti – ba najčastejšie „proti našej srsti“... A čomužeto máme uveriť?

MÁME UVERIŤ, ŽE SME PÁNMI PRÍBEHU!

Sme pánmi svojho individuálneho i kolektívneho príbehu...

Svoj príbeh tvoríme, režírujeme i hráme v ňom... Kráľovstvo je v nás, treba ho len oslobodiť a priviesť svojou pozornosťou a vierou na svet... Kráľovstvo slobodných bytostí sa rodí vo mne rovnako ako vo vás – a VŠETKY CESTY VEDÚ DO TICHA...
- pokračovanie -
Karol Hlávka
Zdroj: antiluzia.blogspot.com

september 25, 2009 12:17 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top