„Odvíjať pôvod a rozšírenie Slovanov, nositeľov haploskupiny R1a, od málopočetnej skupiny pokorných roľníkov žijúcich v močaristých oblastiach, je nielenže logický nezmysel (močiare a roľníčenie nejde veľmi dokopy), ale priam osudový omyl historikov konajúcich na politickú objednávku, vrátane ich dôverčivých nasledovníkov. Omyl, z ktorého boli exaktne usvedčení pomocou DNA, omyl, z ktorého by mali veľmi rýchlo vycúvať, pretože im už zakrátko nebude nik veriť.“
Pre súbor genetických mutácií, ktoré sa vytvárajú v populácii, bol zavedený termín haplotyp. Skupiny podobných haplotypov, odvodených od spoločného predka tvoria haploskupiny. V genetike sú predmetom výskumu haploskupiny chromozómu Y a mitochondriálnej DNA. Y-DNA sa prenáša výhradne v otcovskej línii a poskytuje informácie o predkoch v neprerušovanej paternálnej línii, mtDNA (mitochondriálnu DNA) majú všetci, avšak dedí sa len po matke 6.
Dnes sú vedci schopní popísať rôzne mutácie chromozómu Y, ktoré sa vyskytujú u ľudí na celom svete. Na základe zoznamu všetkých známych mutácií ľudského chromozómu Y, zaviedlo Konzorcium YCC (z angl. Y-Chromosome Consortium) systém označovania haploskupín Y-DNA písmenami v rozsahu A až R s ďalším delením do podskupín pomocou čísel a malých písmen abecedy 7.
Vďaka týmto vlastnostiam chromozómov Y, možno zostaviť približný scenár migrácie pravekých obyvateľov. Tento scenár je možné rekonštruovať i na základe mitochondriálnej DNA (výsledky oboch sú v hrubých rysoch podobné), no analýza chromozómov Y je jednoduchšia, pretože mužská populácia má pri migráciách väčší predpoklad úplne nahradiť predchádzajúcu, vďaka čomu sú následky migrácie v mužskom chromozóme Y omnoho čitateľnejšie.
Na základe rozsiahleho výskumu, ktorý priebežne pokračuje, sú v Európe známe dve dominantné Y-DNA línie – R1a a R1b. Obe sú si veľmi blízke a pochádzajú od spoločného predka, ktorý žil asi pred 35-40 000 rokmi (Vladimír Ferák) 6. R1a sa považuje za mierne staršiu vetvu a je prisudzovaná Slovanom, ďalej sa vyskytuje v južnom Nórsku, Strednej Ázii (Kyrgyzi), Iráne, Indii a na Srí Lanke. Prevláda myšlienka, že R1a tvorili dominantnú haploskupinu medzi jazykovými skupinami Indoeurópanov, ktorí sa vyvinuli do skupín Indo-Iránskej, Mykénskych Grékov, Thrákov, Baltov a Slovanov8.
Rozloženie početnosti Y-DNA slovanskej haploskupiny R1a (rozumej germánskej) v Eurázii (podľa http://www.eupedia.com/europe/origines_haplogroupes_europe.shtml)8
R1b je označovaná ako Kelto-germánska a okrem bohatého rozšírenia v západnej Európe sa vyskytuje v západnej Ázii v čínskej provincii Sin – ťiang a severnom Kamenrune.
Prechodovú oblasť medzi týmito dominantnými haploskupinami v strednej Európe tvoria územia Nemecka a Rakúska. Vo východnom a severnom Nemecku Slovanská haploskupina R1a sa vyskytuje v 24%, R1b je o čosi rozšírenejšia, má podiel v populácii vo výške cca 37%. V Rakúsku je slovanská R1a na prvom mieste s podielom 26%, hneď za ňou tesne zaostáva R1b s podielom 23%.
Rozloženie početnosti keltskej Y-DNA haploskupiny R1b (v súčasnosti nesprávne označovanej ako kelto-germánska) v Európe (podľa http://www.eupedia.com/europe/origines_haplogroupes_europe.shtml)8
Uvedené genetické výsledky v celku zodpovedajú archeologickým nálezom i historickým zdrojom. Veľkým prekvapením je však vysoký výskyt slovanskej haploskupiny v Škandinávii, pretože o prítomnosti Slovanov v týchto oblastiach európske historické anály (resp. ich interpretácia) zaryto mlčia. V Nórskej populácii má R1a rovnaké zastúpenie ako R1b, a to vo výške 28%. Vo Śvédsku je R1a dokonca na druhom mieste hneď za nordickou I1 s podielom 23,5 %. V oboch týchto severských krajinách (dokonca aj na Islande) má R1a vyššie zastúpenie v populácii ako napríklad v Bulharsku (14%), či Srbsku (15%). A tu je na mieste otázka: Odkiaľ a kedy sa tam Slovania vzali?
Rozloženie početnosti Y-DNA haploskupiny I1 (nordickej) v Európe (podľa http://www.eupedia.com/europe/origines_haplogroupes_europe.shtml)8
Dobrodružné predstavy o lúpení a kradnutí žien Slovanom neprichádzajú do úvahy, pretože ide o Y-DNA, ktorý sa prenáša výhradne v otcovskej línii. Čo v laickej reči znamená, že zhruba 30% dnešnej populácie Škandinávie založili mužskí predkovia Slovanov, nositelia R1a. A keďže o systematickom obsadzovaní Európy Slovanmi nie je nikde ani len zmienky, a keďže na obsadzovanie Škandinávie doposiaľ nikto ani len nepomyslel, musíme vychádzať z toho, že Slovania tvorili pôvodné obyvateľstvo Škandinávie. Inak povedané, práve nositelia R1a boli tí, ktorí boli starovekými historikmi a zemepiscami označovaní ako Germáni.
Na stránkach Eupédie, kde môžeme nájsť priebežne aktualizované výsledky geneticko – geografického výskumu Európanov, sa na túto tému dočítame 8:
…R1a pravdepodobne prišli do Škandinávie skôr (pred R1b), počas obdobia Povrázkovej keramiky. Nositelia R1a sa premiešali s domácou Nordickou I1 haploskupinou a odštartovali tak Nordický bronzový vek (1800-500 p. K.). Majitelia haploskupiny R1b dosiahli územie Škandinávie neskôr, severnou migráciou v období Halštatskej kultúry (1200 – 500 p. K.).
V tomto bode nastáva rozpor medzi DNA (Eupédia) a historickými dokumentmi, pretože podľa nich Slovanov v Škandinávii nieto. Boli a sú tam iba Germáni. Klamú historické dokumenty? Je to možné. Hlavnou príčinou je však zjavné nepochopenie toho, kto bol Germán a čo to slovo v skutočnosti kedysi znamenalo. Na stránke www.eupedia.com je možné vidieť hypotetickú mapu Y-DNA haploskupín rozšírených v Európe pred 2000 rokmi. Mapa bola zostavená podľa súčasnej hustoty obyvateľstva a sťahovania v závislosti od migrácie v posledných 2000 rokoch.
Hypotetická mapa Y-DNA haploskupín rozšírených v Európe pred 2000 rokmi. Na mape sú zobrazené iba dominantné haploskupiny reprezentujúce každý región. Haploskupiny E a R1b zahŕňajú aj variácie. Veľké písmená charakterizujú viac než 25 % populácie, malé písmená označujú počet medzi 10 až 25 % populácie (podľa http://www.eupedia.com/europe/origines_haplogroupes_europe.shtml)8.
Zreteľne tu môžeme vidieť silné zastúpenie R1a na juhu Škandinávie, v strednej Európe (Poľsko, Slovensko, Čechy, Morava, východné Nemecko), na územiach dnešného Srbska i Chorvátska, Macedónie (vrátane tej gréckej) a Trákie. Po pripiaťských močiaroch niet ani len stopy, naopak, paradoxne na toto územie autori umiestnili haploskupinu I2a.
Na mape je evidentné dominantné postavenie slovanskej R1a na línii – južná Škandinávia, Čechy, Chorvátsko, Srbsko, severné Grécko a odtiaľ ďalej na východ. Súčasná početnosť Slovanov pri dodržaní logiky a prírodných zákonov predpokladá približne rovnako silnú početnosť (v pomere s ostatnými haploskupinami) i pred 2000 rokmi i pred ďalšími tisíckami rokov, dokonca, haploskupina R1a tu bola evidentne skôr ako R1b. Ak je naozaj pravda, že naši predkovia prišli do Európy zo strednej Ázie (pomerne často sa uvádza Kaspické more), potom možno jednoznačne povedať, že sem prišli pred nositeľmi haploskupiny R1b, pred všetkými tými, ktorí by nás najradšej videli ponorených v bahne pripiaťských močiarov, pred tými, ktorí si privlastnili pomenovanie Germán.
Odvíjať pôvod a rozšírenie Slovanov, nositeľov haploskupiny R1a, od málopočetnej skupiny pokorných roľníkov žijúcich v močaristých oblastiach, je nielenže logický nezmysel (močiare a roľníčenie nejde veľmi dokopy), ale priam osudový omyl historikov konajúcich na politickú objednávku, vrátane ich dôverčivých nasledovníkov. Omyl, z ktorého boli exaktne usvedčení pomocou DNA, omyl, z ktorého by mali veľmi rýchlo vycúvať, pretože im už zakrátko nebude nik veriť.
Literatúra:
6. Vladimír Ferák, Čo hovorí DNA o genetických koreňoch slovenskej populácie, Katedra molekulárnej biológie, Prírodovedecká fakulta UK. https://www.vedatechnika.sk/SK/VedaASpolocnost/NCPVaT/Stranky/CoHovoriDN...
7. The Y Chromosome Consortium, The university of Arizona, http://ycc.biosci.arizona.edu/
8. Origins, age, spread and ethnic association of European haplogroups and subclades, http://www.eupedia.com/europe/origines_haplogroupes_europe.shtml
Z pripravovanej knihy "Tajné dejiny Slovenska, Slovenov a Sloveniek"
- pokračovanie -
21. júl 2010
Oskár Cvengrosch
Celý seriál postupne nájdete na tejto adrese.
Text zo stránok www.tajnedejiny.sgo.sk je možné voľne kopírovať a rozširovať na nekomerčné účely
Úprava obsahu je možná len so súhlasom autora
Copyright © Oskár Cvengrosch
Zdroj: tajnedejiny.sgo.sk
