Obrázok používateľa CEZ OKNO
TAJNÉ DEJINY SLOVENSKA časť XII.: Sloveni - najgermánskejší Germáni 5. časť

Boha hromu nachádzame na našom území aj v písomnej podobe na slovenskej minci s nápisom AINORIX. Minca patrí do sady mincí známych ako mince bratislavského typu, nazývané aj biateky. Na reverze mince sa nachádza vyobrazenie harpye. Pôvod Harpyí je odvodzovaný z gréckej mytológie. Sú považované za okrídlené bohyne – démonov, ktoré mali za úlohu kŕmiť draka, strážiaceho Zlaté rúno. V starovekom Grécku však v prvopočiatkoch boli akýmsi zosobnením búrky a mračien a zamestnávali sa tým, že odnášali duše zomrelých do podsvetia 26. V antickom Grécku boli zobrazované ako ženy s krídlami, neskôr ako vtáci s ľudskou hlavou, spravidla ženskou alebo dievčou, v neskoršom období sa jej hlava zmenila na hlavu starej škaredej ženy.

Boha hromu nachádzame na našom území aj v písomnej podobe na slovenskej minci s nápisom AINORIX. Minca patrí do sady mincí známych ako mince bratislavského typu, nazývané aj biateky.

tetradrachma-AINORIX

 

Minca AINORIX pochádza z obdobia, kedy Harpyje boli ešte zosobnením búrky a mračien. Búrka to znamená hrom, hromobitie, blesky, tmavé mračná, dážď – typické podmienky védskeho boha dažďa Parjana (Paroma). V slove Harpyja nemožno nevidieť podobnosť so slovenským slovom hrmieť. Drobnou zámenou písmen p → m dostaneme z Harpyje výraz Harmyja resp. Harmija či Harmia. Slovo Harpyja je však možno rozdeliť i na dve slová, na HAR(m) a PYJA, čo značí : HARM BIJA inak povedané – hromobitie (hrom bije). Táto interpretácia v žiadnom prípade nie je samoúčelná, pretože slovo Harmija resp. Ham-bija je významovo identické s poslaním Harpyje, ktorá bola zosobnením búrky a mračien, teda hrmenia (v šarištine slovo harmi znamená hrmí).

Harpyja zobrazená na slovenskej minci svedčí o tesnom kultúrnom prepojení so starovekým Gréckom a jeho mytológiou. Súčasťou tejto mytológie bol i boh Hermes. Preukázateľná existencia Harpyje na Slovensku nepriamo potvrdzuje i prítomnosť Hermesa, na našom území, popri iných, i Hromiakom nazývaným.

V staroveku sa domnievali, že harpyje sú oplodňované vetrami a ich deťmi sú potom najrýchlejšie a najlepšie kone. V rumunčine pod slovom žrebec nachádzame výraz armăsar (nápis na minci). Ohnivý, divoký, nespútaný kôň sa v slovenčine označuje výrazom PARIPA (hinduistický Parjana či germánska Pariena). A toho taktiež nachádzame i v gréckej mytológii pod menom Pegasos. PEGASOS okrídlený kôň, ktorý vedel lietať rýchlo ako vietor 50, má pomerne blízko k PARGANA, resp. PAGANA.

Potom už určite neprekvapí, že Parom bol bohom ohňa, hromu, sporu, hôr, lesov a zvere. Kultové zviera KANEC, respektíve biely kôň28. A kanec a kôň majú čosi spoločné, čosi, čo nám momentálne uniká, pretože okrem toho, že obaja sú symbolom boha Paroma, majú rovnaký slovný základ: KON – KAN (kôň – kanec).

Kôň ako symbol hromu a búrky je stvárňovaný na minciach bratislavského typu (Biatekoch) pomerne často (na minciach s nápisom COVIOMARVS a BIATEC je zobrazený kanec), buď samostatne alebo spolu s jazdcom. Ohnivý kôň ako posvätné zviera má zreteľné prepojenie s hadom – drakom, čo môžeme vidieť i na jednom z biatekov, kde hlava koňa pripomína dračiu.

Biatek - drak50

Biatek reverz, hlava koňa je zobrazená ako hlava draka. Jazdec drží v ruke akýsi krík či konárik. Tento germánsky zvyk opisuje Tacitus slovami :“…a akési obrazy a odznaky vzaté z hájov, nesú do boja…[kap.7] “ 5

Spojenie drak-kôň v hojnom počte nachádzame i v bohatej ľudovej slovesnosti. Slovenské rozprávky sa priam hmýria príbehmi, v ktorých sa vyskytuje drak letiaci na tátošovi. V jednej z nich, v rozprávke o Vintalkovi, ktorú podal Samko Jamriška z Malohontu 29, sa dočítame:

Vintalko pod železným mostom sa uložil spať i usnul. Tu ale o polnoci strhol sa strašný vietor, huk a tresk, a to práve nad mostom, kde Vintalko odpočíval, nač sa i on prebudil a hneď svoju zbroj zháňal. A to letel jeden drak na tátošovi, ktorý sa mu nad tým mostom potkol…

Pod ďalším mostom pri strete s ďalším drakom, jeho let sprevádza hrmot, treskot (drak – hrom) a čo je zaujímavé, meno hlavného hrdinu – Vintalko, môžeme po miernej úprave vysloviť aj ako Vantalko či Vandalko, teda Vandal.

armo

Detailné zábery na nápis. Zreteľne na nich vidieť jednotlivé písmená – ARMO.

Na averze mince AINORIX je hlava, pravdepodobne muža, s vrkočom (ženy sú na biatekoch zobrazované inak), pričom na opačnej strane sa nachádza hadovitá štruktúra ako protiklad vrkoča. Hadovitý útvar môže byť blesk, prípadne had. Pokiaľ „hadovitá štruktúra“ nie je výsledkom náhody (pravdepodobne nie je, pretože sa vyskytuje aj na minci s nápisom FARIARIX), tak sa tu črtá zreteľná symbolika, medzi mužom, ktorý má zopnuté vlasy do tvaru vrkoča a hadom-drakom ako ústredným božstvom – reprezentovaným ohnivým úkazom na oblohe, sprevádzaný hrmením. Symbolika spočíva v úprave vlasov do tvaru vrkoča, ktorým je dávaná najavo úcta, dôverný vzťah či doslova stotožnenie sa z božstvom formou vrkoča.

Vlasy zopnuté na samom temene hlavy do uzla spomína Tacitus v Germánii, pri opise Suebov. Ďalej uvádza, že „tým sa odlišujú Suebi od ostatných Germánov“. Ako príčinu udáva nie parádivosť, ale zdôvodňuje to ako praktickú potrebu: „pretože oni sa vyčesávajú pre oči nepriateľa, keď sa chystajú do vojny, aby vyzerali vyšší a strašnejší“, aby vyzerali ako božstvo, v ktoré veria, ktoré je s nimi v spojení, ktoré im dodáva sily a odvahy.

Ako si však vysvetliť nápis AINORIX? Na to existuje na prvý pohľad nezvyčajná odpoveď  – „Nijako.“ Takáto interpretácia nápisu je podľa všetkého chybná. Pri podrobnejšom preskúmaní textu AINORIX je možné vidieť, že nápis na minci je v skutočnosti odlišný. Pri patričnom zväčšení pomerne zreteľne vidieť namiesto AINO slovo ARMO. V spodnej časti sa nachádza XIR (čítame odzadu ako RIX), takže text by sa mal správne čítať ako „ARMORIX“.

Nápis ARMORIX v slovenčine nemá význam. Keď však vložíme na začiatok písmeno H, dostaneme HARMORIX (Harmorik?), v ktorom prvá časť  HARMO je zreteľne totožná s menami Harman, Harmaniak, Harmaček, Harmat, Harmanc, Harmar, Harmoš, Harmák, Hermes atď. V prípade doloženia písmena G dostaneme GARMORIX.

Vkladanie H pred písmeno A resp. vynechávanie H na začiatku v slovách je pomerne bežný jav a netýka sa len Slovenčiny. Poznáme množstvo podobných príkladov, medzi ktorými možno spomenúť ANNA – HANNA, Elena – Helena, Enrico – Henrik, Eravisci – Heravisci, Irmioni – Hermioni, Ermunduri (tal.) – Hermunduri, Ungaria 4 – Hungaria, Alani – Halani 27, Ister – Hister 27, arēna – harēna    (zápasište – lat.) 46, Aeduī – Haeduī (Haeduovia) 46, Adria – Hadria (Adriatické more) 46, erēmīta -herēmīta (pustovník – lat.) 46, erīlis – herīlis (mužský – lat.) 46, Iberi – Hibērī 46, Jeruzalem – Hierosolyma46,    atď.

Nápis ARMORIX je blízke menu Arminius, ktoré spomína Plinius vo svojej Prírodovede. Arminius bol vodca germánskych Cheruskov, ktorý porazil rímskeho vojvodcu Vara (vajra – Indrova zbraň) a jeho odseknutú hlavu poslal Marobudovi, vodcovi Markomanov (kmeň Suebov). V anglickom preklade z roku 1851 30 sa uvádza meno cheruského vojvodcu ako „Arminius or Hermann“, Arminius alebo Herman 31. V tejto nepatrnej poznámke nachádzame zreteľný odkaz na význam mena Arminius. Arminius je latinský výraz, takže jeho pôvodné germánske meno znelo pravdepodobne Armin (ARMO), resp. Harmin, a Harmin je opäť ďalším variantom k menám Hermion, Hermes, Harman, Harmaniak, Harmaček, Harmat, Harmar, Harmoš, Harmák atď.

Výraz podobný slovu ARMO nachádzame i v Škandinávii, v švédčine, v podobe slova Ormar, čo v preklade znamená HAD. Tento výraz sa vyskytuje i v nórštine v jazyku nynorsk, pochádzajúci z dedinských nárečí, ktoré si uchovali staronorské prvky. Druhý oficiálny jazyk Nórska Bokmål, je veľkou mierou ovplyvnený dánštinou, ktorá bola viac než 400 rokov úradným jazykom v Nórsku. V jazyku Bokmål slovo had preložíme obdobne ako do dánštiny – Slanger (dánsky Slange). Stará Nórština sa používa na juhu Nórska, práve v oblasti s najvyšším podielom (okolo 30 %) germánskej (rozumej slovanskej) haploskupiny R1a v Škandinávii.

norskoMapa Nórska s vyznačením oblastí, kde sa ako úradný jazyk používa (2007) bokmål, nynorsk, neutrálny

Had, resp. had-drak, a hrom majú k sebe veľmi blízko. Dalo by sa povedať, že hrom je jeden z prejavov hada-draka. Že nejde o náhodu, či účelovú slovnú hračku, dosvedčuje susedná fínština, v ktorej pod heslom HAD nachádzame výraz Käärmeet ( vyslovujeme medzi -a a -e) čo ma veľmi blízko ku garmet, germet – teda garmieť, harmieť, harmic či harmec (šar.), hrmieť.

Že je možno čítať K ako G napovedá fínske slovo Unkarilainen, čo v preklade znamená Maďar, pričom časť Unkari bolo prevzaté z latinského Hungarus, resp. Ungros 32. Obdobne je to i v slove pakanuus (fin.) a pagānitās (lat.), čo v oboch jazykoch znamená pohanstvo. Pagānus (identické s pakanuus) v latinčine značí pohan a Pakan je i priezvisko vyskytujúce sa na Slovensku.

Škandinávskeho hada menom Ormar, na počudovanie nachádzame v Zoroastrizme. Zoroastrizmus je považovaný za najstaršie monoteistické náboženstvo, ktoré malo veľký vplyv na neskôr vzniknuté náboženstvá ako Judaizmus, Kresťanstvo a Islam. Ujal sa v Iráne (haploskupina R1a) a v niektorých častiachAfganistanu. Tieto územia boli obývané Protoiráncami, ktorí tu zostali pri presune kmeňov do Indie (haploskupina R1a).

Zoroastrizmus je stále živé náboženstvo s koncentráciou stúpencov v okolí mesta Yazd. Bolo to jedno z prvých náboženstiev, ktoré uctievalo všemohúceho, neviditeľného boha menom Ahura Mazdu, v zoroastriánskych chrámoch reprezentovaného “večným plameňom“. Jadro učenia spočíva v dualizme, v odvekom boji protikladných božstiev reprezentujúcich dobro a zlo. Spenta Mainja (svätý duch Ahura Mazdu) alebo Ormazd či Ohrmazd podmieňuje jestvovanie, Angra Mainja (zlý duch) alebo Ahriman či Ahreman stelesňuje jeho popretie. K druhotným praprincípom ako ďalší existenciálny prejav Ormazda patrí neobmedzené trvanie čiže čas a nikdy nehasnúce svetlo; existenciálnou negáciou zo strany Ahrimana je znovu nijakou mierou nepostihnutý priestor a bez počiatku a bez konca ho vyplňujúce temnoty.

Zoroastriánsky Ormazd a škandinávsky Ormar (had-drak) majú zhodné nielen pomenovanie, ale i nikdy nehasnúce svetlo reprezentované ohňom, či večným plameňom (drak je ohnivým znamením). Ormazd v perzskom jazyku Pahlavi nachádzame ako Ohrmazd, čo má napodiv veľmi blízko k slovenskému ohromiť so základom hrom, v zmysle Boh (ohromný – božský). O-hrmazd je pozitívna zložka, a-hriman je negatívna zložka, jediného boha Ahura Mazdu. HrmazdHriman pôsobia ako ďalšie variácie Herma (Hermes) – Hrman, Hrmel, Hrmo, Harmar, Harmoš, Herman, Hermion atď.

Na základe výskytu haploskupiny R1a, na území, kde vzniklo učenie Zoroastrianizmu, by toto konštatovanie bolo logické, avšak popravde treba povedať, že je nutná podrobná analýza (bez predsudkov) tohto myšlienkového smeru. Určité jazykové a historické súvislosti napovedajú, že nás možno v tejto oblasti bádania čakajú veľké prekvapenia.   

Pôvod zoroastrianizmu je v hinduizme. Hinduizmus alebo Sanatana Dharma je veľmi zrnitá, pestrofarebná viera v Boha, ktorá pripúšťa rôzne cesty k Nemu; je to systém podobný záhrade, ktorá je síce jedna, avšak s rôznymi stromami či rastlinami. Opiera sa o základné ľudské hodnoty dobra a lásky, ktoré majú aj kresťania; toto náboženstvo verí vo večné prevteľovanie sa, z ktorého sa možno oslobodiť a dospieť do stavu, ktorý sa volá mokša (moksha), kedy sa oslobodený jednotlivec dostane do vyšších sfér (kde sú Bohovia) 33.

Mokša doposiaľ existuje vo Fínsku u niektorých etnických skupín ako bohyňa života. V ruskom panteóne nachádzame Mokoš, ktorá v hierarchii slovanských nadprirodzených bytostí stojí v prvej trojici spolu s Démonom Drakom a Bohom-Krakom, ako matka tiel živej prírody – veľká matka 34.

Mokoš – Mokša je „vodná bohyňa“ a slovo mokoš môže mať dávnoveký pôvod v slove mokrý. Vodou sa krstí, „oslobodzuje“ a sanskritské slovo mokša chápeme i vo význame – spása, sloboda, uvoľnenie. Túto Mokšu – Mokoš nachádzame aj na slovenskej minci bratislavského typu s názvom MACCIUS (Makiuš). Na reverze tejto mince je vyobrazenie štvornohej šelmy, ktorej podľa súčasných predstáv, trčia z papule ľudské nohy. Na averze mince sa nachádza do klbka skrútený okrídlený had – drak (šarkan).

Ďalšiu paralelu s hinduizmom nachádzame v pomenovaní severnej časti Európy. Škandinávia je výraz absolútne identický s menom indického boha menom Skandu. Skanda, je lúčom svetla, ktorý vznikol zo Šivovej iskry. Je Šivovou energiou a Jeho číslom je číslo šesť. Svojím oddaným odovzdáva materiálnu i duchovnú energiu, ale aj úspech 35. Na Srí Lanke (haploskupina R1a) je veľmi známy pod menom Murugan 25

Meno Murugan rozoznávame na Slovensku v menách Murga, Murgaš, či Murgač. V strednej Európe, na území Karpatskej kotliny nachádzame množstvo riek, ktoré nesú názov Mur, Mura, Mureš (slovensky Maruša). Al-Mascudí, arabský historik a zemepisec vo svojom encyklopedickom diele „Kitám murúdž az-zahab va macádin al-džauhar (Ryžoviská zalata a bane na drahokamy)“ pomerne obšírne opisuje Slovanov. Medzi inými spomína 36:

…Potom je tu kmeň, ktorý sa volá Muráva, potom kmeň Churvatín (Chorváti), potom Sásín, potom kmeň Chuššánín a napokon kmeň Barándžábín…

Je možné, žeby všetky Maravy – slovenská, rumunská a srbská boli územia, kde bol uctievaný boh Murugan, či Murgaš? Vylúčené to nie je, najmä keď si uvedomíme, že Góti (Srbi a Bulhari) dorazili na svoje dnešné územie so Śkandinávie, z územia, kde uctievali boha Skandu (Murugan).

Bavorský geograf v diele Descriptio civitatum et regionum ad septemtrionalem plagam Danubii spomínal (okolo roku 817) severne nad Dunajom Moravu, ktorú obývajú Marhari. V nej sa nachádzalo 11 miest. Druhú Moravu obývali Merehani, ktorí mali 30 miest 37. MarharovMerehanov súčasní historici svorne považujú za Moravanov. Pomenovanie MarhariMerehani však vysvetliť nevedia.

Kmeň menom Merehani, singulár Merehan je identický s hinduistickým božstvom menom Murugan, resp. Muruhan (TYP H). Zhoda je vo všetkých štyroch spoluhláskach, vrátane koncovky, jediný rozdiel je zámena samohlásky -u za -e. Ide o takú zhodu, že o totožnosti týchto dvoch výrazov len ťažko možno pochybovať.

Obdobne je to i s kmeňom menom Marhari. Kmeň Hari, opisuje Tacitus v Germánii, ako jeden z kmeňov Suebov (Slevov). Latinsky ich nazýva Harios a umiestňuje ich do oblasti niekde za Karpatský oblúk, na územie dnešnej západnej Ukrajiny. Marhar (singular od Marhari) pozostáva z dvoch slov, zo slova MAR v zmysle Marava a zo slova HAR. V slove HAR je možno vidieť dvojitú interpretáciu -  sanskritské výrazy HARA, prípadne HARI. HARA je ďalšie meno pre vlasatého indického boha Šivu, HARI je meno boha Višnu, ktorý mal taktiež dlhé vlasy.

Výrazy HARA, HARI nachádzame v súčasnej nemčine v slove haar, čo znamená – vlas, vlasy, chlp, chlpy, srsť a v slove haarig vo význame vlasatý. V šarištine sa pre označenie dlhých vlasov používa slovo haro. Tu je treba popravde povedať, že pôvod slova haro nie je známy. Môže ísť o slovo pôvodné, avšak nie je vylúčené, že výraz bol prevzatý od nemeckých prisťahovalcov. Pomenovanie Marhar označovalo teda obyvateľa Maravy uctievajúceho boha s dlhými vlasmi, ktorého oni sami napodobňovali pestovaním dlhých vlasov, ktoré zväzovali do vrkočov. Pre takýto “typ” vlasov sa v sanskrite používa výraz VENI, od ktorého sa odvíja pomenovanie MARaVENI, inak Maravania nazývaní.

Staroveká slovenská minca s nápisom ARMORIX (AINORIX) má mincu – dvojičku s nápisom FARIARIX. Na averze oboch mincí je zobrazená hlava s dlhým vrkočom, na reverze je taktiež rovnaký motív Harpyje, avšak tu už vidieť oproti minci ARMORIX určité odlišnosti. Najmarkantnejší rozdiel je v texte vyrazenom na pravej strane. Text je interpretovaný ako FARIARIX, a podľa neho dostala minca i pomenovanie. Nápis je rozdelený na dve časti. Prvú časť tvorí FARIARI, druhú – samostatne stojace X, nachádzajúce sa medzi nohami Harpyje.

 

fariarix30

FARIARIX

 

V odbornej literatúre 47 je základ mena považovaný za germánsky, prípona –rix je údajne keltská. Text je rozdeľovaný na dve časti, na FARA a RIX. Fara je odvodzované z nemeckého fähre, čo znamená prievoz, prievozník je fährmann. Význam slova FARIARIX je podľa toho vykladaný ako „kráľ prievozníkov“. Meno sa v tomto význame nikde inde nezaznamenalo, a je otázne ako sa k tomuto výsledku odborníci dopracovali.

Priemerný Slovák (Sloven) nepotrebuje tituly pred ani za menom, dokonca ani veľkú fantáziu k tomu, aby nápisu jednoznačne porozumel. V slovenčine je FARA miesto, kde býva duchovný muž – farár. Slová farár i fara sú čisté slovenské výrazy bez akejkoľvek úpravy. FARIARIX teda čítame ako FARIARIK, resp. FARARIK.

 


Pôvod slova farár je v súčasnosti nesprávne odvodzovaný od nemeckého ‘der Pfarer’. Podľa českých etymológov (1967), základné slovo fara pochádza zo staronemeckého pharre, a to zo strednelatinského parochia, a to zo strednegréckeho parokia a to od paroikos. A paroikos je vraj zložené z para, čo značí vedľa, a z oikos (dom). Podľa tohto teda katolícky farár  je „bydlíci vedle“, respektíve osoba nachádzajúca sa vedľa domu.

Avšak grécke slovo pre farára je papas a žiadny papasnebydlí vedle“. Farári vo všetkých kultúrach obyčajne žijú na fare. Anglicky sa fare hovorí parish, nemecky pfare portugalsky paroquia, grécky paroikia, slovensky farský dom alebo fara, a nikto nevie odkiaľ sa to slovo vzalo. Určite však nie od bydlíciho vedle. Pritom fara je domovom alebo oddychovým miestom duchovného muža, ktorý vidí a vie viacej než kto iný. Takému svätcovi sa v dravidskej Indii hovorí pār (plural pārar) alebo pāramaņan čiže Brahman a jeho miestom oddychu je paroikai, odkiaľ potom grécke paroikia atď. Ten kto býva na paroikai je pār alebo pārar. [Dr. Cyril Hromník]

Farár teda odvodzujeme od pārar (tamilčina nepozná F), ktoré ak nám naozaj prišlo, tak len z východu, a od nás sa dostalo ďalej do nemčiny a nie naopak. FARIARIX teda mohlo byť pôvodne PARIARIX, s rovnakým významom. PARIARIX respektíve časť PARIAR, PARIA je identické s bohom menom Pariana (Parom) ako aj s mestom PARIENA (Nitra).

Obe mince, FARIARIX a (H)ARMORIX sú teda nielen dizajnovo identické, ale priamo na seba nadväzujú – PARIARIX (Pariarik, Parjana) ako boh Parom, boh hromu a bleskov, s hlavným náboženským sídlom v meste Pariena a (H)ARMORIX (Harmorik) ako pôvodca hromu (hrmenia), teda opäť „hromové“ božstvo.

Samotná interpretácia textu mince FARIARIX nesie so sebou určité pochybnosti, pretože je pomerne benevolentná k odchýlkam. Pri podrobnejšom preskúmaní názvu je zreteľne vidieť, že F nie je F, ale podoba sa skôr ruskému, či gréckemu G. Prvému R chýba nožička, takže ak to chceme čítať ako R musíme opäť siahnuť za gréckou resp. ruskou abecedou. Druhé R dokážeme čítať ako latinské, len v prípade, ak budeme uvažovať, že je obrátené.

 

 

Je zjavné, že text je možné čítať nielen v latinčine, ale i v gréčtine, dokonca, grécka „stopa“ sa javí ako pravdepodobnejšia.

Aplikovaním gréckej abecedy dostaneme nápis ΓΑΡΙΑ?ΙΧ , čo je omnoho bližšie vyrazenámu textu ako text písaný latinkou, čítaný ako FARIARIX. ΓΑΡΙΑ?ΙΧ čítame ako GARIA?ICH resp. GARIA?IKH. Otáznik označuje písmeno, ktoré v gréckej abecede nie je jednoznačne identifikovateľné. Písmeno sa nepodobá žiadnemu veľkému písmenu gréckej abecedy, avšak možno ho prirovnať k malému gama (γ), upsilon (υ) alebo ní (ν).

fariarix-textText na minci vykazuje prvky písma antickej gréčtiny, kde možno zreteľne prečítať  ΓΑΡΙΑUΙ [GARIAUI]. X (čítame ako kh resp. ch) sa nachádza trochu nižšie, medzi nohami Harpyje.

Dostávame tak tri varianty: GARIAGICH, GARIAUICH, GARIANICH. Prvú možnosť môžeme hneď zavrhnúť, pretože písmeno G (Γ) je zobrazené zreteľne na začiatku textu. GARIANICH zavrhujem tiež, aj keď tento variant je lákavá (GARJANA). Najpravdepodobnejší je variant s písmenom upsilon, pretože zobrazený znak sa javí ako akýsi medzitvar medzi veľkým (Υ) a malým (υ) ypsilonom. Vzhľadom na rôzne varianty starogréckej abecedy, ktorej používanie bolo závislé od miestneho dialektu, je táto odchýlka prípustná.

 

grecka abeceda50

Grécka abeceda – starogrécka výslovnosť

 

 upsilon kompletZnak na minci vykazuje črty upsilon. ( v poradí zľava: veľké upsilon, znak na minci, malé upsilon)

Upsilon je v súčasnej gréckej abecede čítané ako Ypsilon, teda -y. Starogrécka výslovnosť je však v niektorých prípadoch odlišná od tej súčasnej. Konkrétne v prípade upsilon sa v starovekej gréčtine používal na zápis samohlásky -u. Vzhľadom na to, že nápis na minci určite nie je nový, mali by sme ho čítať ako GARIAUICH, respektíve GARIAUIKH.

Doposiaľ bolo nájdených a zdokumentovaných 23 mincí s nápisom „FARIARIX“, všetky v nálezoch v Bratislave a v Rakúsku, teda na území, kde ešte v 5. storočí 43 sídlili Suebi (Slevi), ktorí sami sebe hovorili Sloveni, a ktorí tak ako vtedy, tak i dnes v svojom nárečí používajú spoluhlásku (zjednodušene čítame ako -u). Z toho je zrejmé, že v slove GARIAUICH, nejde o štyri po sebe idúce samohlásky I – A – U – I (GARIAUICH), ale že domnelá samohláska U je v skutočnosti spoluhláska , v súčasnosti typická pre Záhorie a Slovácko, kedysi však hojne používaná i v iných regiónoch Slovenska a na Morave.

Ako príklad súčasnej Záhoráčtiny možno uviesť slová ako vúų (vôl), veseųo (veselo), piųa (píla), žiųa (žila), voųat (volať), poųedňe (poledne, poludnie), káųat (kálať, drevo rúbať na polienka), kaųač (drevená pomôcka pri odkôrňovaní prútia), spoųem (spolu), pedňe (poludnie), ųeų (lel), dopoųi (dopoly), škoųa (škola), siųa (sila), máųo (málo),  maųí (včasný), ųaųoch (lalok).

Táto spoluhláska , je v ostatných krajoch Slovenska, ako i v spisovnej slovenčine, nahrádzaná spoluhláskou -L, takže po drobnej gramatickej úprave dostaneme výraz už pomerne známy – GARIALICH respektíve GARIALIKH. S prihliadnutím na určité jazykové zákonitosti slovenských nárečí, je súčasnému slovenskému uchu prirodzený druhý variant, teda GARIALIKH, správnejšie GARIALIK. A tento GARIALIK je slovo veľmi zaujímavé hneď z viacerých dôvodov, z ktorých zatiaľ uvediem len jedno.

GARIALIK je až na koncovku zhodné so sanskritským slovom GARJANA, GARJANA v sanskrite značí zvuk – hrom, či hromový zvuk. Tento poznatok vytvára mimoriadne zaujímavú situáciu. Máme tu dve mince s rovnakým motívom (až na zopár drobných detailov) na averze i reverze s dvoma rôznymi nápismi, jeden zobrazený latinkou, druhý gréckou abecedou, jeden čitateľný v slovenčine, druhý v sanskrite so slovenskou koncovkou (-LIK), obe však vyjadrujúce vsťah k jednému fenoménu – k hromu, hromovému duneniu, GARIALIK a (H)ARMORIX.

Vyvstáva tu otázka, čo tým chceli autor či autori povedať. Jedná sa snáď o pomenovanie jedného božstva, ktorého uctievali pod dvoma rozličnými menami dve rozličné náboženské skupiny, či dva slovenské kmene? Tí pôvodní (domáci) a tí čo prišli zo severu? Alebo to bolo inak? Bol ako prvý  razený GARIALIK a po ňom, možno i vplyvom prisťahovaleckej vlny, (H)ARMORIX už v novo zavedenej latinčine? Je vari existencia týchto mincí dôkaz kultúrnej (nie výmeny obyvateľstva!) reformy, vrátane písma? Mohlo ísť v prípade mince GARIALIK o pôvodné písmo, používané na našom území, našimi predkami? Veď nemožno si nevšimnúť, že jednotlivé znaky vykazujú v porovnaní s ostatnými územiami, kde vládol Hermes (Ionia, Atény, Korint, Argos – viď. tabuľka) nepatrné odlišnosti (písmená -A, , ).

 

grecka abeceda varianty50

 

Porovnanie variácií rannogréckych typov písma z rôznych lokalít (Ionia, Athens, Corinth, Argos, Euboea) so súčasnou gréckou abecedou (Modern). Stĺpec AP zobrazuje starovekú výslovnosť, MP modernú výslovnosť.

Samotná gamma ( ) má v staršom období tak veľkú variabilitu zápisu (tvarov), že je na mieste pochybnosť, či možno vôbec uvažovať o prvom písmene nápisu ako o písmene G. Samotný tvar síce pripomína akési skrútené  (G), avšak rovnako tomu zodpovedá i staroveký zápis písmena pí (viď. tabuľku), dokonca to zatočenie smerom dole i územný rozsah používania, písmeno pí posúva do role favorita. V tom prípade by sme nápis nemali čítať ako GARIALIK, ale správnejšie – PARIALIK, teda PARIANA. A kruh sa uzatvoril. Boh menom PARIANA (Parjana) a boh menom (H)ARMORIK, majú na minciach rovnaké motívy. Tento samotný fakt vypovedá za všetky argumenty.

Otázkou na zamyslenie zostáva, či by sme pomocou starogréckych znakov nemali čítať i nápis (H)ARMORIX. V takom prípade by text RIX nebol čitateľný ako RIX, ale obrátene, v súlade s orientáciou textu ARMO, takže by výsledný text znel : ARMO-UICH respektíve ARMOUIKH, teda ARMOLIK (HARMOLIK). Znak A spolu so znakom R sú odlišné od znakov A (Λ)a R (P) použitých v prípade mince PARIALIK /GARIALIK, avšak v súlade s typom písma používaným napríklad v Korinte, Aténach či v Argose.

 


Riešení i interpretácií sa núka hneď niekoľko a nájsť tu najsprávnejšiu je dnes veľmi ťažké ak nie nemožné. Každopádne však možno jednoznačne povedať, že nech použijeme akúkoľvek abecedu, výsledkom budú vždy len slová čitateľné v slovenčine a jej nárečiach. A tie sú kľúčom k odhaleniu pôvodu všetkých biatekov i našej skutočnej histórie.

 

 

- pokračovanie -

 

Literatúra:

1. Július Handžárik, Maďarské podvody, Eko-konzult 2009, str.30

2. Marián Tkáč, Kedy sa začínajú slovenské dejiny, Literárny týždenník 24. júl 2009

3. Prof. PhDr. Richard Marsina, DrSc., Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I., Literárno informačné centrum, Bratislava 1999, str. 117-119

4. MAGNAE MORAVIAE FONTES HISTORICI I, Státni pedagogické nakladatelství PRAGAE-BRUNAE, 1964, str. 367

5. Tacitus, Z dejín císařského Říma, Svoboda 1976

6. Vladimír Ferák, Čo hovorí DNA o genetických koreňoch slovenskej populácie, Katedra molekulárnej biológie, Prírodovedecká fakulta UK. https://www.vedatechnika.sk/SK/VedaASpolocnost/NCPVaT/Stranky/CoHovoriDN...

7. The Y Chromosome Consortium, The university of Arizona, http://ycc.biosci.arizona.edu/

8. Origins, age, spread and ethnic association of European haplogroups and subclades, http://www.eupedia.com/europe/origines_haplogroupes_europe.shtml

9. Publius Cornelius Tacitus, De origine et situ Germanorum, anno domini XCVIII, kap. XXXVIII, E Wikisource

10. Publius Cornelius Tacitus, Germania, translation based on A.J.Church and W.J.Brodribb (1876), from Wikisource

11. Július Špaňár/Jozef Hrabovský, Latinsko/slovenský a Slovensko/latinský slovník, SPN 1962, str. 156

12. MAGNAE MORAVIAE FONTES HISTORICI I, Státni pedagogické nakladatelství PRAGAE-BRUNAE, 1964, str. 342

13. Prof. PhDr. Richard Marsina, DrSc., Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I., Literárno informačné centrum, Bratislava 1999, str. 142

14. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II., Literárno informačné centrum, Bratislava 1999, str. 232

15. Konštantín Palkovič, Záhorácky slovník, Vydavateľstvo HEVI, s.r.o. 1997, str. 177

16. Pavol Dobšinský, Prostonárodné slovenské povesti, zväzok II, Tatran, Bratislava 1974, str. 223, 297, 157

17. Cyril A. Hromník, Vsup údajných Slovanov-Zablatencov do európskych dejín, KULTÚRA 15/09; Tajne dejiny – http://www.tajnedejiny.sgo.sk/?p=68

18. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II., Literárno informačné centrum, Bratislava 1999, str. 245

19. Prof. PhDr. Richard Marsina, DrSc., Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I., Literárno informačné centrum, Bratislava 1999, str. 52

20. Tacitus, Z dejín císařského Říma, Svoboda 1976, str. 43

21. Dejiny slovenčiny, Wikipédia

22. Vojtech Zamarovský, Bohovia a hrdinovia antických bájí, Vydavateľstvo PERFEKT 1998, Bratislava, str. 182

23. Rudo Irša, osobná korešpondencia autora

24. W. R. S. Ralston, Songs of the Russian People, 1872, str. 87, http://www.sacred-texts.com/neu/srp/srp00.htm

25. Juraj Šípoš, osobná korešpondencia autora

26. Vojtech Zamarovský, Bohovia a hrdinovia antických bájí, Vydavateľstvo PERFEKT 1998, Bratislava, str. 158

27. AMMIANI MARCELLINI HISTORIAE LIBER XXXI, http://www.thelatinlibrary.com/ammianus/31.shtml

28. Rudolf Irša, Slovo a Oslovanoch ich démonoch a bohoch, str. 145

29. Pavol Dobšinský, Prostonárodné slovenské povesti, zväzok I, Tatran, Bratislava 1974, str. 379

30. NATURAL HISTORY OF PLINY, TRANSLATED BY THE LATE JOHN BOSTOCK, M.D., F.R.S. AKD H. T. RILEY, Esq, B.A., LATE SCHOLAR OF CLAEE HALL, CAMBRIDGE, LONDON; HENRY G. BOIIN, YORK STREET, COVENT V MDCCCLI.str 348

31. Július Špaňár/Jozef Hrabovský, Latinsko/slovenský a Slovensko/latinský slovník, SPN 1962, str. 757

32. Ľubomír Ď u r o v i č, ZPRÁWA PJSMA SLOWENSKÉHO TOBIÁŠA MASNICIA* A PROBLÉM SLOVENSKEJ IDENTITY

33. George Nandana Sipos (Juraj Šipoš), Ganeš a Kumara – úvod do hinduizmu, http://www.freebsd.nfo.sk/hinduizmus/ganesh.htm

34. Rudolf Irša, Slovo a Oslovanoch ich démonoch a bohoch, str.128

35. George Nandana Sipos (Juraj Šipoš), Boh Skanda, http://www.freebsd.nfo.sk/hinduizmus/skanda.htm

36. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II., Literárno informačné centrum, Bratislava 1999, str. 238

37. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II., Literárno informačné centrum, Bratislava 1999, str. 154

38. Recenzia : Slovenské dejiny I., Anton Semeš, recenzia bola uverejnená v dvojtýždenníku Kultúra 16/2009

39. A.F. Zvrškovec, Vandalizmus a Vandali časopis Tempo – 5.jún 2006

40. Carta Marina-lightened.jpg, http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Carta_Marina-lightened.jpg

41. Publius Cornelius Tacitus, De origine et situ Germanorum, anno domini XCVIII, kap. XL, E Wikisource

42. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II., Literárno informačné centrum, Bratislava 1999, str. 245, 242

43. Ján Steinhübel – Nitrianske kniežatstvo, vydavateľstvo RAK, Bratislava 2004, str. 17

44. Плачевная речь по Карлу XI, или На каком языке говорили в Швеции?, http://gorod.tomsk.ru/index-1228868796.php

45. NORDISK TIDSKRIFT för BOK OCH BIBLIOTEKSVÄSEN, UPSALA & STOCKHOLM, ALMQVIST &WIKSELLS BOKTRYCKERI-A.-B., ÅRG. I. 1914, str. 368, http://runeberg.org/bokobibl/1914/0003.html

46. Július Špaňár/Jozef Hrabovský, Latinsko/slovenský a Slovensko/latinský slovník, SPN 1962, str. 267, 266, 270, 271

47. Prof. PhDr. Richard Marsina, DrSc., Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I., Literárno informačné centrum, Bratislava 1999, str. 133

48. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II., Literárno informačné centrum, Bratislava 1999, str. 241

49. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II., Literárno informačné centrum, Bratislava 1999, str. 238

50. Vojtech Zamarovský, Bohovia a hrdinovia antických bájí, Vydavateľstvo PERFEKT 1998, Bratislava, 236

 

Z pripravovanej knihy "Tajné dejiny Slovenska, Slovenov a Sloveniek"

 

21. júl 2010

Oskár Cvengrosch

oc@sgo.sk

 


Celý seriál postupne nájdete na tejto adrese.


 

Text zo stránok www.tajnedejiny.sgo.sk je možné voľne kopírovať a rozširovať na nekomerčné účely

Úprava obsahu je možná len so súhlasom autora

Copyright © Oskár Cvengrosch

 

Zdroj: tajnedejiny.sgo.sk

 

august 29, 2010 20:15 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top