Obrázok používateľa CEZ OKNO
TAJNÉ DEJINY SLOVENSKA časť XIII.: Sloveni - najgermánskejší Germáni 6. časť

„Dôležitým bodom tejto pohrebnej reči je poznatok, pre koho bola táto reč určená! Kto bola cieľová skupina? Neboli to drobní poddaní, ale prítomná šľachta, vysokopostavená vrstva spoločnosti! To značí, že za posledných tristo rokov muselo prebehnúť v severnej Európe silné odnárodňovanie, obdobné „maďarizácii“ a „ponemčovaniu“, ktoré z tohto obdobia dôverne poznáme v našich končinách. Zaujímavé paralely dostaneme porovnaním germánskeho osídlenia strednej a severovýchodnej Európy (podľa Tacita) s „neskoršími“ slovanskými územiami. Pomerne značné množstvo názvov Germánskych a Slovanských kmeňov vykazujú podobnú, ak nie identickú skladbu, či totožný význam a dokonca, niektoré sa nachádzajú na približne rovnakom teritóriu (viď tabuľka).“

 

Škandinávski SLOVENI

Názov Švédska je odvodzovaný od germánskeho kmeňa Suebov (švédsky svear), ktorý obýval oblasť centrálneho Švédska (Svealand). Pôvodné označenie znelo – Swerige (Svea rike, ríša Suebov). V južnom Švédsku, pri hraniciach s Nórskom, sa nachádza provincia Bohuslän, ktorá je známa vysokou koncentráciu nástenných malieb. Bohuslän v slovenčine znie ako územie zasvätené Bohu (obdobne ako Bohuslav). Krajinu s podobným pomenovaním nachádzame i v strednej Európe, ktorej starobylý názov znie Bohemia. Obe majú spoločné jadro v slove BOH. Bohuslän ako “Bohu sláva“ a Bohémia ako krajina „bohémov“, uctievateľov božstva menom Boh. Výraz Bohémia je v súčasnosti odvodzovaný od slova Boiohaemum, vo význame „územie Bójov“. Presvedčenie v túto „pravdu“ je také silné, že sa v tomto prípade to ani len nepokúšam spochybňovať.

Bohuslän a Bohémiu však nespája len ich názov. Spojitosť medzi strednou a severnou Európu možno objaviť aj v historických zdrojoch. Kanonik brémskeho biskupstva zo začiatku 13. storočia, vo svojom popise severských krajín „Descriptio insularum Aquilonis“ roku 1210 uvádza poznatky misionárov, obchodníkov a plavcov, a potom konštatuje, že spodok vtedajšieho Švédska majú v rukách Švédi, stred Góti a sever Vandali. A tí Vandali rozprávali slovanským jazykom 38.

A. F. Zvrškovec vo svojom článku Vandalizmus a Vandali 39 spomína švédsku kráľovnú Kristínu, ktorá ukončila svoj život v Ríme a na jej náhrobnom kameni je napísané, že skonala ako kráľovná Vandálie. Ďalej spomína existenciu mapy južného Švédska z 12. storočia, na ktorej sa nachádza mesto Morávia, z ktorého vyteká rieka Netra. K tejto mape som sa nedostal, avšak informácia zdá sa byť hodnoverná, pretože mesto Moravia sa nachádza ešte i na mape Škandinávie pochádzajúcej zo 16. storočia 40.

 

Mapa Švédska, 16. storočie 

Časť mapy Škandinávie zo 16. storočia. V strede (pod nápisom GOTHIA) zreteľne vidieť mesto MORAVIA (http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Carta_Marina-lightened.jpg)

 

Nemusíme však hneď siahať po starovekých mapách. Na tých súčasných nájdeme napríklad mestá ako Harmanger, Sala, Kovland, Mora, Tärna, Gråssjön (Krasjon – Krásna, Krasno, Krosno), Mørkri (Mokrý, Mokraď), Vindeln (Vinidi, Vandali), Granö (Gran – staroveký názov pre Hron, prípadne Grad), Rödön, Rödånäs (Rodná), Lemesjö (Lemeš, na Slovensku – Lemešany), Byssträsk (Bystrica), Hornmyr (Horný mir obdobne ako Budimír), Bellvik (belavý, belij, biely), Drevdagen, Drevsjø (drevo, chorvátsky drevni – starý), Galabodarna (Gala bodarna, Kala vodarna – kalná voda), Drobak (Drobný), Dragsvik (drag chorvátsky drahý, draga – zátoka); či vrchy menom Ravnåsen (Ravná – Rovná, Rovina), Bogajell (Bog – Boh), Skåla, Gervenåkko (Červenako – Čerevnák, či žervenako – žeravý),  jazero Byssträsket (Bystrické), rieka Granan (Gron – Gron) atď.

Prevažná časť týchto geografických lokalít sa nachádza na severe Švédska, práve v oblasti, kde sídlili Vandali, ktorých spomína kanonik brémskeho biskupstva zo začiatku 13. storočia. Vandali, známi ako kmeň germánsky, boli očividne Slovania, a potvrdzujú to nielen historické dokumenty a zemepisné názvy, ale i fínština, v ktorej pod označením Rus nachádzame výraz Venäläinen – Ven(d)ala(inen).

Jazyková odlišnosť obyvateľov súčasných severských krajín a novodobých slovanských jazykov je zapríčinená dvoma faktormi. Prvým je vplyv Normanov (haploskupina I1) migrujúcich zo severu z Grónska a severnej Ameriky do strednej a južnej Škandinávie a Dánska a odtiaľ na Britské ostrovy a na územie dnešného Nemecka a do Stredomoria. Druhým je latinčina, ktorá počnúc stredovekom, postupne prekryla nielen pôvodný jazyk súčasných románskych národov, ale významným spôsobom ovplyvnila aj jazyky „súčasných národov germánskych“. Slovania (Germáni), až na zopár výnimiek (Maďari, Rumuni), si dokázali svoj jazyk uchovať v takmer nezmenenej podobe až do súčasnosti. Tomuto zodpovedá i príbuznosť slovenčiny a sanskritu – staroindického jazyka, či súčasnej tamilčiny, na čo poukazuje Dr. Cyril Hromník. Takzvaný proto-indoeurópsky jazyk, od ktorého je v súčasnosti odvádzaná prevažná časť jazykov Európanov, je umelým elementom rekonštruovaným pomocou komparatívnej lingvistiky, o ktorého hodnovernosti a reálnosti už v čase jeho vzniku boli veľké pochybnosti.

Obsadzovanie severnej Európy cudzincami zo severu, opisuje španielsky obchodník a diplomat Ibráhím ibn Jackúb at-Turtúší (zhruba polovica 10. storočia) 42:

Sídlia (Slovania – Suebi) v najúrodnejších krajoch, najbohatších na rozličné prostriedky obživy. Veľmi usilovne obrábajú pôdu a zabezpečujú si poživeň. V tomto ohľade prekonávajú všetky severné národy. Ich tovary putujú po súši, ale aj po mori k Rusom a do Konštantínopolu. Väčšina severných národov hovorí po slovansky, lebo sa pomiešali so Slovanmi. Medzi nich patria kmene at-Tudiškíjún (prekladané ako Nemci), al-Ankalajún (niektorí „nadšenci“ v tom slove vidia slovo „Maďari“)…

Al-Ankalajún pripomína skôr germánsky kmeň menom Anglii (lat.), ktorých spomína Tacitus vo svojej Germánii. Angliovia, latinsky AngliiAnkalajún resp. Angalaj(ún), ktorí sídlili na Jutskom polostrove, resp. v dnešnom severnom Nemecku.

Jackúb at-Turtúší ďalej opisuje územie Slovanov42:

Slovanské krajiny sa rozprestierajú od Stredozemného mora až po Severné more. Severné národy sa však niektorých týchto krajín zmocnili a bývajú medzi Slovanmi dodnes.

Aké krajiny má na mysli? Ide o územie dnešného Nemecka? Pravdepodobne áno, avšak nielen o to. Poznámka: „Ich tovary putujú po súši, ale aj po mori k Rusom a do Konštantínopolu“, naznačuje smer obchodnej trasy – cez more k Rusom a potom ďalej do Konštantínopolu. Na základe uvedeného, je možné sa domnievať, že severné národy sa zmocnili nielen Nemecka a Dánska, ale i celej Škandinávie, obývanej Suebmi (Slovenmi). Tomuto scenáru do detailov zodpovedá genetické zloženie obyvateľov Škandinávskych krajín, s vysokým podielom Slovanskej Y-DNA haploskupiny (R1a) a dominantnej Nordickej (severné národy) Y-DNA haploskupiny (I1).

Avšak slovanské jazyky sa v severnej Európe intenzívne používali ešte v druhej polovici 17. storočia! Keď v roku 1697 umrel švédsky kráľ Karol XI, bola pri tejto príležitostí napísaná pohrebná reč, ktorú v Štokholme 24 novembra 1697 na zhromaždení švédskeho dvora prečítal oficiálny kráľovský ceremoniár. Tu je časť z nej 44:

Placzewnaja recz na pogrebenie togho prez segho welemozneiszago i wysokorozdennagho knjazja i ghossudarja Karolusa odinatsetogho swidskich, gothskich i wandalskich (i proczaja) korola, slavnagho, blaghogowennagho i milostiwagho naszego ghossudaja (!), nynjeze u bogha spasennagho. Kogda jegho korolewskogo weliczestwa ot duszi ostawlennoe tjelo, s podobajuszczjusae korolewskoju scestju, i serserdecznym wsich poddannych rydaniem byst pogrebenno w Stokolnje (!) dwatset-scetwertago nowemrja ljeta ot woploszczenia bogha slowa 1697…

Ďalej nasleduje šesť strán taktiež v miestnom slovanskom jazyku, ukončených oslavnou básňou o zomrelom kráľovi. Tento text sa dochoval a je umiestnený v súbore kódexu univerzity v Uppsale, počínajúc stranou 833 (tohto kódexu), zaberajúc 8 strán. Známy je ešte jeden exemplár, uložený v Kráľovskej knižnici v Štokholme 45.

Dôležitým bodom tejto pohrebnej reči je poznatok, pre koho bola táto reč určená! Kto bola cieľová skupina? Neboli to drobní poddaní, ale prítomná šľachta, vysokopostavená vrstva spoločnosti! To značí, že za posledných tristo rokov muselo prebehnúť v severnej Európe silné odnárodňovanie, obdobné „maďarizácii“ a „ponemčovaniu“, ktoré z tohto obdobia dôverne poznáme v našich končinách.

Zaujímavé paralely dostaneme porovnaním germánskeho osídlenia strednej a severovýchodnej Európy (podľa Tacita) s „neskoršími“ slovanskými územiami. Pomerne značné množstvo názvov Germánskych a Slovanských kmeňov vykazujú podobnú, ak nie identickú skladbu, či totožný význam a dokonca, niektoré sa nachádzajú na približne rovnakom teritóriu (viď tabuľka).

  

Germánske kmene

Slovanské kmene

Chatti

Hadi (Srbi)

Goti

Gadi, Hadi (Srbi, Bulhari)

Ostrogóti

Ustutrána (Al-Mascúdi – O Slovanoch)

Cherusci

Chorváti

Helisios, Halani (Alani)

Haličania

Lygii

Uliči (Lučani)

Manimos

Manábin (Al-Mascúdi – O Slovanoch)

Rugii

Rusi

Lemovii

Lemkovia

Nemetes

Nemci

Helveconas

Havolania

Marcomani / Marhari

Maraveni (Moravania)

Suebi (Suevi), Suobeni

Slevi, Sloveni

 


Pre pomenovania mnohých ďalších germánskych kmeňov jestvuje čisté a logické vysvetlenie v jazykoch súčasných Slovanov, či v jazykoch iných súčasných európskych jazykov so zjavným prepojením na Slovanov.

 

 

Pri pohľade na obe mapy (Tacitova Germánia a územia Slovanov), je na prvý pohľad zjavné, že ide temer o identické územia a je takmer nemožné uvažovať o tom, že k takejto rozsiahlej výmene obyvateľstva došlo v priebehu niekoľkých storočí, aj vzhľadom na to, že Suebi sú na území Slovenska opisovaní ešte v 5. storočí 43. Na ich čele v roku 468 stál suébsky kráľ Hunimund opisovaný ako Hunimundus Suavorum dux, čo by sme správne (pomocou jazyka Suevov – dnešnej Záhoráčtiny) mali čítať ako Hunimundus Slavorum dux, teda Hunimundus Slovenský vládca (knieža).

Pojem German za posledných dvesto rokov dôsledkom politickej objednávky zmenil svoj skutočný význam. Stal sa symbolom nadradenosti a osobitosti, stal sa kultom. V skutočnosti však značne utrpel. Utrpel tým, že stratil historickú kontinuitu, zmenou jazyka a náboženstva stratil svoj pôvodný význam a stal sa označením pre úzku skupinu moderných národov, ktorých pôvod je síce germánsky, avšak z pohľadu genetiky len v minimálnej miere, neprekračujúc hranicu 30 percent.

 


Vzhľadom na historickú kontinuitu, prerušenú iba v posledných dvoch či troch storočiach, by sme mali správne používať pomenovanie Germáni nielen pre Škandinávske národy a Nemcov, ale i pre všetkých súčasných Slovanov, a označenie Sloveni pre všetkých Suebenov (Suebov), pričom to nie sú len dnešní Slováci, ale i Moraváci, Maďari, Slovinci, Česi, minimálne východná časť Rakúska, Halíč, západná časť Ukrajiny, Sedmohradsko a Chorvátsko (podľa Tacita i celé Poľsko a časť Škandinávie).

Súčasné pomenovanie Suebov v podobe výrazu Svébi bolo na Slovensko importované z českého Svébové. Popri inom aj na tomto slove zreteľne vidieť, v akej otrockej závislosti sa nachádza historická veda na Slovensku. Poslušne sme preberali nielen myšlienky a teórie, ale i názvy a pomenovania. A len tak sa mohlo stať, že slovo Suebi, ktoré v nárečí západného Slovenska a Moravy, Liptova i Rimavskej doline znamená Slevi, teda Slávi, len tak sa mohlo stať, že to naši historici premenovali na nič nehovoriace Svébi. Že nejde v žiadnom prípade o náhodu, či slovnú hračku, dokazuje jednoznačný fakt, že historikmi spomínaní Suebi (rozumej Slevi), žili a pracovali práve na území dnešných Moravákov, Záhorákov, či Rimavanov, a že títo sú ich priami potomkovia, čo aj v svojom rodnom nárečí dosvedčujú tým, že rozumejú slovu Suev.

 

 

Literatúra:

1. Július Handžárik, Maďarské podvody, Eko-konzult 2009, str.30

2. Marián Tkáč, Kedy sa začínajú slovenské dejiny, Literárny týždenník 24. júl 2009

3. Prof. PhDr. Richard Marsina, DrSc., Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I., Literárno informačné centrum, Bratislava 1999, str. 117-119

4. MAGNAE MORAVIAE FONTES HISTORICI I, Státni pedagogické nakladatelství PRAGAE-BRUNAE, 1964, str. 367

5. Tacitus, Z dejín císařského Říma, Svoboda 1976

6. Vladimír Ferák, Čo hovorí DNA o genetických koreňoch slovenskej populácie, Katedra molekulárnej biológie, Prírodovedecká fakulta UK. https://www.vedatechnika.sk/SK/VedaASpolocnost/NCPVaT/Stranky/CoHovoriDN...

7. The Y Chromosome Consortium, The university of Arizona, http://ycc.biosci.arizona.edu/

8. Origins, age, spread and ethnic association of European haplogroups and subclades, http://www.eupedia.com/europe/origines_haplogroupes_europe.shtml

9. Publius Cornelius Tacitus, De origine et situ Germanorum, anno domini XCVIII, kap. XXXVIII, E Wikisource

10. Publius Cornelius Tacitus, Germania, translation based on A.J.Church and W.J.Brodribb (1876), from Wikisource

11. Július Špaňár/Jozef Hrabovský, Latinsko/slovenský a Slovensko/latinský slovník, SPN 1962, str. 156

12. MAGNAE MORAVIAE FONTES HISTORICI I, Státni pedagogické nakladatelství PRAGAE-BRUNAE, 1964, str. 342

13. Prof. PhDr. Richard Marsina, DrSc., Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I., Literárno informačné centrum, Bratislava 1999, str. 142

14. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II., Literárno informačné centrum, Bratislava 1999, str. 232

15. Konštantín Palkovič, Záhorácky slovník, Vydavateľstvo HEVI, s.r.o. 1997, str. 177

16. Pavol Dobšinský, Prostonárodné slovenské povesti, zväzok II, Tatran, Bratislava 1974, str. 223, 297, 157

17. Cyril A. Hromník, Vsup údajných Slovanov-Zablatencov do európskych dejín, KULTÚRA 15/09; Tajne dejiny – http://www.tajnedejiny.sgo.sk/?p=68

18. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II., Literárno informačné centrum, Bratislava 1999, str. 245

19. Prof. PhDr. Richard Marsina, DrSc., Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I., Literárno informačné centrum, Bratislava 1999, str. 52

20. Tacitus, Z dejín císařského Říma, Svoboda 1976, str. 43

21. Dejiny slovenčiny, Wikipédia

22. Vojtech Zamarovský, Bohovia a hrdinovia antických bájí, Vydavateľstvo PERFEKT 1998, Bratislava, str. 182

23. Rudo Irša, osobná korešpondencia autora

24. W. R. S. Ralston, Songs of the Russian People, 1872, str. 87, http://www.sacred-texts.com/neu/srp/srp00.htm

25. Juraj Šípoš, osobná korešpondencia autora

26. Vojtech Zamarovský, Bohovia a hrdinovia antických bájí, Vydavateľstvo PERFEKT 1998, Bratislava, str. 158

27. AMMIANI MARCELLINI HISTORIAE LIBER XXXI, http://www.thelatinlibrary.com/ammianus/31.shtml

28. Rudolf Irša, Slovo a Oslovanoch ich démonoch a bohoch, str. 145

29. Pavol Dobšinský, Prostonárodné slovenské povesti, zväzok I, Tatran, Bratislava 1974, str. 379

30. NATURAL HISTORY OF PLINY, TRANSLATED BY THE LATE JOHN BOSTOCK, M.D., F.R.S. AKD H. T. RILEY, Esq, B.A., LATE SCHOLAR OF CLAEE HALL, CAMBRIDGE, LONDON; HENRY G. BOIIN, YORK STREET, COVENT V MDCCCLI.str 348

31. Július Špaňár/Jozef Hrabovský, Latinsko/slovenský a Slovensko/latinský slovník, SPN 1962, str. 757

32. Ľubomír Ď u r o v i č, ZPRÁWA PJSMA SLOWENSKÉHO TOBIÁŠA MASNICIA* A PROBLÉM SLOVENSKEJ IDENTITY

33. George Nandana Sipos (Juraj Šipoš), Ganeš a Kumara – úvod do hinduizmu, http://www.freebsd.nfo.sk/hinduizmus/ganesh.htm

34. Rudolf Irša, Slovo a Oslovanoch ich démonoch a bohoch, str.128

35. George Nandana Sipos (Juraj Šipoš), Boh Skanda, http://www.freebsd.nfo.sk/hinduizmus/skanda.htm

36. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II., Literárno informačné centrum, Bratislava 1999, str. 238

37. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II., Literárno informačné centrum, Bratislava 1999, str. 154

38. Recenzia : Slovenské dejiny I., Anton Semeš, recenzia bola uverejnená v dvojtýždenníku Kultúra 16/2009

39. A.F. Zvrškovec, Vandalizmus a Vandali časopis Tempo – 5.jún 2006

40. Carta Marina-lightened.jpg, http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Carta_Marina-lightened.jpg

41. Publius Cornelius Tacitus, De origine et situ Germanorum, anno domini XCVIII, kap. XL, E Wikisource

42. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II., Literárno informačné centrum, Bratislava 1999, str. 245, 242

43. Ján Steinhübel – Nitrianske kniežatstvo, vydavateľstvo RAK, Bratislava 2004, str. 17

44. Плачевная речь по Карлу XI, или На каком языке говорили в Швеции?, http://gorod.tomsk.ru/index-1228868796.php

45. NORDISK TIDSKRIFT för BOK OCH BIBLIOTEKSVÄSEN, UPSALA & STOCKHOLM, ALMQVIST &WIKSELLS BOKTRYCKERI-A.-B., ÅRG. I. 1914, str. 368, http://runeberg.org/bokobibl/1914/0003.html

46. Július Špaňár/Jozef Hrabovský, Latinsko/slovenský a Slovensko/latinský slovník, SPN 1962, str. 267, 266, 270, 271

47. Prof. PhDr. Richard Marsina, DrSc., Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I., Literárno informačné centrum, Bratislava 1999, str. 133

48. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II., Literárno informačné centrum, Bratislava 1999, str. 241

49. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II., Literárno informačné centrum, Bratislava 1999, str. 238

50. Vojtech Zamarovský, Bohovia a hrdinovia antických bájí, Vydavateľstvo PERFEKT 1998, Bratislava, 236

 

Z pripravovanej knihy "Tajné dejiny Slovenska, Slovenov a Sloveniek"

 

21. júl 2010

Oskár Cvengrosch

oc@sgo.sk

 


Celý seriál postupne nájdete na tejto adrese.


 

Text zo stránok www.tajnedejiny.sgo.sk je možné voľne kopírovať a rozširovať na nekomerčné účely

Úprava obsahu je možná len so súhlasom autora

Copyright © Oskár Cvengrosch

 

Zdroj: tajnedejiny.sgo.sk

 

september 08, 2010 16:42 popoludní
  • krát komentár

2 krát komentár

  1. Obrázok používateľa Ctislav
    Ctislavseptember 12, 2010 17:14 popoludní

    Komentár: 

    Chcem sa opýtať, či by nebolo aj niečo viac o mytológii našich predkov. Vyznávali tým pádom germánskych bohov alebo slovanských bohov? či nejaký kompromis? :D ďakujem

  2. Obrázok používateľa Anonym
    Anonymjúl 09, 2012 11:03 dopoludnia

    Komentár: 

    vsetko potrebne na www.vedy.sk
    vrelo odporucam, ak si doteraz nevedel

 

 

Top