Obrázok používateľa CEZ OKNO
Tak si žijem 10.

Prešli časy, život sa posúval po koľajach mysle, všeličo sa udialo, čo sa v metrixe stáva, i sa darilo ale vše i nie podľa predstáv, i Monika sa po Vianociach deň pred novým rokom rozhodla zmeniť hru na manželov na hru o žiačke a učiteľovi, bo ego nevydržalo, bo srdce do hry celé nedala, a keď bolo treba hovoriť, ticho ostala, v sebe zavretá. Ale i tak dobre, veď hra je hra, a vše sa mení, hra i pravidlá, i hráči. A mne milšia by bola ako prv, bo guruovania si i bez nej vyše uší užijem, ale môžem z lásky i tak.

14. 1. 11

A pobudol som pár dní i v meditačnom centre v Haluziciach, i videl milých ľudí, čo zmeniť svet podujali sa cez zmenu vedomia, odložiac svoj život osobný kvôli idei... a len tak ho žijú, aby svojej duchovnej úlohe nezavadzali. A tu uvedomil som si, že duchovno inak vnímam než kedysi: nie Ježišovia a buddhovia, anjeli či Bieli Bizóni, psychotronici (ako ja:-) sväté sošky či úžasné kryštály, ale šťastní ľudia krásny svet rukami a mysľami tvoriaci v mene Božom. No a potom až tí Ježišovia a Buddhovia... ale možno to krásne a trvalé tvoriť bez nich? Asi nie. A tak asi vedno, ale cieľom je to krásne na Zemi a vo Ves-Míre (Celom-Svete). Pre mňa.

Teraz v ďalekom Nemecku sedím medzi priateľmi, učím tých ktorí prídu, lepšie oči a srdcia pre svet mať, myseľ slobodnejšiu, a radosť je to, keď bytosť po pol roku príde a je iná, šťastnejšia, žiarivejšia. A to je odmena pre mňa a vzpruha. Niekto od ducha telo liečiť začína a dobre mu, niekto od tela ducha lieči, ale tí čo telo o tele a cez telo liečia, ku mne nechodia. Možno doba už tak dozrela... A zas sa na mňa dobrá karma usmiala, bo bývanie tu mám v malinkom drevenom domci čo piecka na drevo ohrieva, spolu s Táničkou-tlmočníčkou, čo mi od rána do večera šteboce - chvíľu za mzdu a chvíľu zdarma. Za mzdu moje a Nemcov myšlienky šteboce, zdarma potom do noci svoje. Ale pekne je to. A keby nie ona, isto mne by sa pusa neprivrela. A tak ju pozorujem a teší ma jej bytosť.

A tiež sa mi splnil jeden sníček - auto čo miesto benzínu plyn žerie.

A bolo to takto: môj malý miláčik TICO (daewo) začal pri ceste k Monči štrajkovať – najprv sa akési hadičky sami vypojili a hore kopcom po diaľnici som 60kou šiel, a žralo to ako keby pásomnicu malo, potom, zistiac chybu a opraviac- v ďalšej ceste svetlá miesto svietenia sliepňať začali až som myslel že v tme ani nedôjdem, ale došiel som predsa. A na ceste do čiech mi elektrika zas štrajkovať začala a motor 8 miest 5 litrov žral...a opravára čo by pomohol nebolo. A tak som deň pred cestou do Nemecka do bazára skočil a po vrecku sa pľasol, novučičkú, len 12 ročnú feliciu kombi, celú striebornú, plynom kŕmenú zakúpil. Jediná tam bola s plynom, na mňa celý mesiac hádam čakala. A tak som ju osedlal a vyrazil. A keď mi ju v Plzni do zimných papúč prezúvali, nejakého technika na mňa poslali, vraj zadarmo bezpečnostnú prehliadku...A tak preťukal, premeral všetko, odspodu i odvrchu prezrel, do motora ruku šturil, - a nič. Vraj ako nová, môžete bezpečne ďalej. Aj sa osvedčila cestou, lebo hodinu sme v kolóne poskakovali po centimetroch na nemeckej diaľnici. A i som si vravel, čosi zlé sa prihodilo, ale nie- to taký zvyk v Nemecku, robiť kolóny. Zo špásu, alebo z málo pruhov na ceste, alebo žeby z veľa áut?? Tak sme to na parkplaci zapichli, nohy pod predné sklo vyložili (každý na svojej strane:-), Žiarislava spievať nechali, ba sme mu i pomohli, a o hodinku rad zmizol a my sme ďalej šli.

No ale už je dosť hodín, tak končím pre dnes, bo ráno o deviatej ďalší ľudkovia dôjdu... Tak brú noc všetkým bytostiam v celom vesmíre, osobitne tebe, Monča, Janík, i vám Katky a Romanovia, Evky, Zuzky, Stanky, Vlastovia, Branislavovia...i Tebe, samozrejme. Chŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕ

Zdroj: vladoblas.estranky.cz


Z Denníka postupne čítať môžte na tejto adrese.

marec 11, 2011 10:05 dopoludnia
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top