Obrázok používateľa CEZ OKNO
Tak si žijem 1.

Rozhodol som sa dať nazrieť do hrnca môjho komu sa zachce, lebo mnohí sa pýtajú: ako žiješ? Nuž, šťastne, v slamenom domčeku, niekedy i po svete šírom cestujúc... jednoducho. Pekne. Ako strom, či kamzík v Tatrách. Sem-tam ma i vlk preženie, i vietor zabúri, ale to život len živším robí. A než knižky písať čo a ako sa vo svete má, radšej všedný deň zobrazím, tak ako z rána nariastol, bo to život najpravejší, i keď tebe zas len za sklom... Ale nie preto píšem, že niekto tak žiť má, ale že tak v šťastí mne dá sa. A možno i tebe k úžitku o niečom napíšem. Všetko písané je len o mne, nie o inom, a nie o Pravdách hovorím, ale len o svojich pocitoch.

6. 12.

Po noci preplánovanej, miesto prespatej, budím sa vo svojom domčeku zo slamy a hliny, na slamníku v kožušinách, čo v nich spím i prikrývam sa nimi, do dňového vedomia vkĺzam. Pred oknom, z vonku, čo temer až po zem je, leží Biela Guľa, moja psia spolupútnička na ceste životom - lačno sa mňa pozerá. Nečudo, o hodinu poludnie... Vraciam vedomie k boľavému spuchnutému lícu, či sa už zub umúdril. Včera som ho o to požiadal, i masáž a zázvor som k žiadosti priložil... Lepšie. Hrča menšia. 10 minút vydychujem vedome zápal von. Potom nadychovanie živy (to prastarý slovanský výraz pre dnešný latinský “energia“ - A či vieš, že to je po latinsky En-Ergos = to čo bolo prv? (Sanskrt prebral v tvare Dživa-Diva-Deva - a u nás sa deva povie tej, čo Bohu patrí, lebo muža - pre ňu vteleného boha - ešte nepozná...), rozprestieranie do tela, a keď už ono bublinkuje a perlí, preháňam s nádychom živu od semenníkov hore chrbtom, v strede hlavy sa to otočí a hybaj dolu prednou stranou tela späť, skade vyšla. A tak zo 10 minút, telo je ľahké a sýte.

A tak vstávam trocha ako bublina sa cítiac, koňa i kozy pozrieť, či noc dobre prečkali. Dvoje širokých ľanových gatí obliekam: jedny tenké, čo v lete ako vrchné nosím, a v zime ako spodné, druhé hrubé, z dobrého domáceho plátna. Tak isto na vrch: tenkú košieľku naspodok, hrubú na ňu, široké rukávy stiahnem koženými zápästkami, aby rukávy teplo držali a pri práci sa nepľandali a nedrali. Je to taký obrad, vec nie ľahká, i zubami si vše pomáham, ale rád! Z klinca zvesím kožuch, taký bez rukávov, čo mi až po zadok, na hlavu klobúk, čo som po nejakom dedovi našiel, hop do filcových čižiem. Bielej Guli granúl nasypať, s kozami i capom slovko stratiť, kobylu čo sa v elektrickej ohrade pasie potľapkať, sebe placky z celozrnnej múky čo od včera večera zostali natrieť lekvárom, čo som bol v jeseni v kotly navaril, a to orieškami posypať. Keďže vonka dážď, sadám k meditácii vipassaná.

Ale nie veľmi sa dnes darí sústredenie, po hodone sa idem so psom prejsť mokrým voňavým borovicovým lesom, pomedzi pieskovcové skaly, pozrieť na drevo, čo si možno hneď vziať a čo od horára vypýtať, lebo koníkovi sa zimná ohrada v lese pod riadnymi smrekmi -už rozpadá, a keď začne od západu duť...

Navrátiac sa ešte sa po svojom hektárovom pozemku poprechodím, súdiac, kde kobylku zanedlho pásť budem, a všetku zem akoby som v rukách cítil, -alebo v srdci? Veď to jedno je. Oplotenie skontrolujem, čo som riadne nezavrel, keď som na 3týždne odišiel, a tak mi nejaká bytosť skorú jablonku z kôry trochu zlúpala... plot nevysoký, srna ľahko skočila by, ale neskočí, lebo moje je :) ...ale keď nahajú otvorené... Ešte pred tmou pasce na myši pooberať. Bielej guli to zákusok. 4 kusy - aby ma, potvorky, v noci nebudili, a s mrkom dnu. Do piecky naklásť, cibuľku na oleji podusiť, na to tekvicu hokkaido, čo spolu vyrástli, na to trošku rasce, čili, soli a cesnaku, domäkka a štipku nechať pripáliť, len do slabohneda, nech sa karamel v cibuli ukáže a chuť plná a sýta zostane. A na to slaného kozieho syra a pšeno, a šalát z mladých lístkov a reďkvičiek, čo som, čuduj sa svete na poli ešte našiel, teraz, 6.12ty... A po skvostnej večeri nápad došiel písať o tom čo žijem. To i pre mňa užitočné i krásne uvedomiť si deň späť... a ešte sa jedna priateľka ozvala, na pár dní prísť, niečo sa naučiť... nuž prídi. Ak ti život tam kde si nemilý a chyža so slamenou dlážkou, bez elektriky, wc a kúpelne - dobrá k žitiu na pár dní bude... Už tu také bolo. A v bytosti sa krásna zmena udiala. Hádam aj tebe pomôže. Všetko je v rukách božích. A sami si z jeho rúk svojimi činmi nadeľujeme - si tak myslím. A pred spaním ešte jeden zážitok: tak takto chutí jablko zo sadu, ktorý som vlastnoručne zasadil. Mňáááááám! Chápte ma, som chlapec z mesta...

Usínam s predstavou krásneho zajtrajška: ráno meditácia, potom píšťaľka-koncovka pohladí zvukom zem, potom kobylke ohradu presunúť, vari i k priateľom na nej pocválať, dreva.......chŕŕŕŕŕŕŕ

Zdroj: vladoblas.estranky.cz

december 20, 2010 23:52 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top