Obrázok používateľa CEZ OKNO
AKO SI PICHNÚŤ NA ČERVENEJ PLANÉTE...

Manželstvo, ako ho poznáme na planéte Zem, na Červenej planéte neexistuje.
Nie že by neexistovali vzťahy medzi mužmi a ženami – samozrejme že aj tu sú a veľmi, veľmi intenzívne. Ručím za to, že oveľa intenzívnejšie a neporovnateľne hlbšie ako v súčasnosti tu na našej Modrej planéte.
Z nášho pozemského hľadiska nám však môžu pripadať, ako keby boli naruby.

Z hľadiska Červenej planéty sú práve tie naše pozemské, celkom naruby. A to vám poviem, napriek ich vysokej kapacite mozgu a geniálnej inteligencii ich len veľmi ťažko chápu.

Pre obyvateľa Červenej planéty je absolútne nepochopiteľná dominancia v akomkoľvek vzťahu, nielen manželskom. Pre nich je skrátka nepredstaviteľné, že muž si môže nárokovať na ženu, nech by bola hneď jeho manželkou. Pre nich sú vlastnícke a majetnícke vzťahy ku čomukoľvek – neprijateľné. Vedia totiž, že práve takýto typ vzťahov zapríčinil v ich dlhej histórii tie najťažšie katastrofy a hlboké pády celých civilizácií.

Disharmónia v akejkoľvej spoločnosti podľa nich začína už na základnej úrovni – teda vo vzťahu ľudského páru, muža a ženy.
Aj oni, rovnako ako my, poznajú dávnu legendu o vyhnaní z raja. Aj keď interpretácia mien z dávnych príbehov je iná – pretože sa státisícmi rokov menila, princípy sú rovnaké. Podľa nich je naša interpretácia príbehu Adama a Evy /ale aj ostatných príbehov v Biblii/ celkom naruby.

A pretože od tohto základného príbehu sa vyvíja aj náš súčasný pozemský spôsob, akým nazeráme na mužsko – ženské vzťahy, musím sa ním zaoberať trochu podrobnejšie.

Predovšetkým – súčasná patriarchálne orientovaná civilizácia Modrej planéty vychádza z dominancie muža /Adama/ ako prvého dieťaťa Stvoriteľa. Eva pochádza vraj z rebra, je akýmsi derivátom, akýmsi klonom muža, akýmsi nedokonalým, aj keď funkčným klonom prvotného človeka. Potláčanie ženského princípu a vyzdvihovanie mužského umocnil samotný akt „hriechu“ - traduje sa, že to bola Eva, ktorá „naviedla“ Adama, aby ochutnal jablko, teda ovocie zo zakázaného stromu.

Najmä rímska cirkev nás už stáročia presvedčuje o našej vrodenej hriešnosti – nesieme so sebou dedičný hriech, hriech neposlušnosti Adama a Evy a preto sme odsúdení k utrpeniu. Máme sa kajať, viesť bohabojný život aby sme tento hriech akýmsi spôsobom neutralizovali a napokon /ale až po smrti/ sa dostali ku spáse.

Vina za náš biedny pozemský život padá na Evinu hlavu; žena je démon ktorému neide v živote o nič iné, iba ako navádzať korunu tvorstva na hriech.

Nič to za to, že po stáročiach potláčania ženy a dominancie muža tu dnes máme takzvanú emancipáciu – aj táto je zameraná na pripodobnenie ženy mužovi, nie na rozvoj skutočných ženských vlastností.

My na planéte Zem sa totiž ženských vlastností bojíme ako čert kríža.
Skôr ako sa vrátim k Adamovi a Eve a k poňatiu ich príbehu z hľadiska bytostí Červenej planéty, pozrieme sa bližšie, čo sú to tieto „ženské vlastnosti“ a prečo sa ich my muži bojíme natoľko, že sme sa rozhodli navždy ich potlačiť a nedovoliť aby sa naplno prejavili.

Podľa pozemskej interpretácie v dvojici muž – žena, reprezentuje žena iracionálno.

Racionálny muž sa nebojí ničoho viac ako iracionálna – je to pre neho územie bez pravidiel a zdanlivo aj bez zákonov... Správny muž je presvedčený, že práve rozum a logika sú jeho výsadou...

Aký strašný a fatálny omyl z pohľadu Červenej planéty!

To, že si dnešný muž namýšľa, že „on vie“ a žena je stále akosi „mimo“, je možné len vo svete naruby – pretože z hľadiska vývoja Vesmíru je tomu práve naopak.

Ženská sila vo Vesmíre predstavuje reflexiu a odraz – zatiaľ čo mužská je vyžarujúca, explozívna a svojim spôsobom „nezriadená“, šíriaca sa do nekonečna.

Mužská sila je ako lúč, ktorý expanduje do priestoru až do chvíle, keď nenarazí na „temnú prekážku“ - a tou je práve ženská energia. Ženská energia je temná, tmavá ako farba zimnej noci. Ženská energia je objímajúca, pohlcujúca, zatiaľ čo mužská je vybuchujúca, šíriaca sa...

Ak hovoríme o rýdzej mužskej energii vo Vesmíre ako o „múdrosti“, potom je ženská energia – porozumením. Žena reprezentuje porozumenie ako také – teda nie druhotné a odvodené – ale latentné, prítomné.
Žena – bohyňa reprezentuje na Červnej planéte POROZUMENIE, zatiaľ čo muž – boh, reprezentuje LÁSKU.

Zaiste sa mnohí tu na Zemi začudujú – doteraz si predstavovali čosi celkom opačné, akoby porozumenie patrilo mužom a láska ženám.
Mám na mysli celkom iné „porozumenie“ a celkom inú „lásku“.

Mužská láska je na Červenej planéte /a podľa jej obyvateľov aj všade inde vo Vesmíre/ dávajúca, expandujúca, zatiaľ čo ženská láska súvisí s prísnosťou a neoblomnosťou. Mužská láska je ako výron čírej božskej energie, šíriaci sa priestorom Všehomíra, zatiaľ čo ženská láska predstavuje vajíčko, ktoré tento výron prijme, spomalí jeho let, zastaví a roztancuje.

Nový život vzniká obdobne – spermia končí vo vnútri vajíčka.
Ako sa potom stalo to, že mužsky, patriarchálne orientovaná spoločnosť vytvorila súčasný zázrak vedy a techniky?

Nesmieme si zamieňať schopnosť racionálneho úsudku s múdrosťou a porozumením. Áno, je pravda , že mužské myslenie má schopnosť analýzy, to znamená rozboru, triedenia „škatuľkovania“ sumarizovania, vytvárania štruktúr, systémov – ale to len preto, lebo p o z o r u j e rovnakú štruktúru vo vnútri ženskej polovice Stvorenia. Vysvetlím to takto: ženská časť Stvorenia si samú seba neuvedomuje – uvedomuje si seba pri kontakte s mužskou časťou /a rovnako je tomu aj naopak/. Mužská časť stvorenia „pozoruje“ štruktúry Stvorenia v žene, v jej vlastnom kozmickom „tele“ - a tieto štruktúry vyjadrujú zákony Vesmíru. Je to nepredstaviteľne zložitý l a b y r i n t s nespočetnými „chodbičkami“ v rámci ženskej časti Vesmíru, kadiaľ, ako rozžeravené zlato prúdi lúč mužskej energie a presvetľuje ju.
Je to akoby základnou hmotou Vesmíru bola práve materská, ženská a temná časť, ktorá pozostáva ako gigantická špongia z nekonečného počtu drobných „kanálikov“, alebo „chodbičiek“, ktoré spolu tvoria labyrint. A týmto labyrintom, týmito „kanálikmi“ prúdi svetlo – teda mužská energia.

Keď pozorujeme nočný vesmír, vnímame svetlá na nebi – hviezdy, planéty, slnká.

Máme pocit, že sú čímsi samostatným vo vesmíre – vpodstate však vidíme svetelnú časť časopriestoru, ktorá prúdi presne vyhranenými a ohraničenými smermi – tie smery určujú „kanáliky“ a „chodby“ v „špongii“ - teda v materskej a ženskej polovici stvorenia...

Bytosti Červenej planéty vedia, že to nie je svetlo, čo určuje smer svojho „letu“ - ale práve tieto nekonečné „kanáliky“ v temnej hmote vesmíru.

Aj naši pozemskí vedci prichádzajú k podobným uzáverom – z hľadiska vývoja a poznania Červenej planéty, sú títo naši vedci stále na začiatku...

Svetlo, alebo aj mužská energia prúdi nepredstviteľne dlhými dráhami, akoby „norami“ v „podhubí“ - my , obyvatelia sveta naruby však pozorujeme lúče svetla akoby nezávislé na priestore – ale nie je tomu tak.

Nechcem čitateľa dlho zdržiavať týmito záležitosťami – nie som si istý, či ich dostatočne zrozumiteľne opisujem, aby boli v súčasnej dobe pochopené. Chcem len vyjadriť, že podliehame omylu, vyplývajúcemu z nášho obmedzeného uhľa pohľadu – svetlo je všetko, čo vnímame a vidíme - temná hmota je našimi zmyslami nezachytiteľná – a predsa tvorí základné štruktúry Stvorenia a vlastne mu dáva jeho formu a tvar.

To, že planéta Zem letí svojou neomylnou dráhou okolo slnka, alebo v rámci galaxie a vesmíru nie je náhoda – letí svojim „kanálom“, svojou „dierou“ medzi nespočetnými kanálmi a dierami v „špongiovitej“ čiernej hmote Vesmíru.

To, že slnečný lúč, lúč svetla nám pripadá ako nekonečne priamy laser je len preto, lebo nemáme dostatočný odstup – slnečný a svetelný lúč sa ohýba a z veľkého odstupu vidíme, že opisuje kruh s nepredstaviteľným polomerom. Z ešte väčšieho odstupu vidíme, že neide ani tak o kruh, ako o špirálu – a to je ona špirála časopriestoru o ktorej hovorím od začiatku. Dráhy časopriestoru sú „dopredu“ vymedzené labyrintom čiernej hmoty vesmíru a svetlo nimi preteká ako ortuť.

Zdá sa vám to všetko naruby?

Aj mne – dokedy som nespoznal tajomstvá Červenej planéty.

Aj keď riskujem výsmech a nepochopenie, delím sa s vami o tieto „tajomstvá“. Nemám sa totiž s nikým iným o ne podeliť, iba s vami, mojimi rodákmi na planéte Zem.

Vrátim sa teda k mužovi a žene a k ich vzťahu – z pohľadu Červenej planéty racionálna myseľ mužov nie je primárne mužskou múdrosťou - je mužskou reflexiou ženskej časti Stvorenia. Vysvetlím to takto: mužská a svetelná časť Stvorenia p o z o r u j e a z a z n a m e n á v a do svojej pamäti to, čo nachádza v ženskej časti Stvorenia. Hovoríme tomu „zákony“. Muž objavuje zákony, ktoré sú latentne prítomné v žene. Žena nemusí zákony objavovať – žena ich má v sebe! Žena je zákon sám osbe! Namiesto slova „múdrosť“ by som u mužov skôr hovoril o „pozorovacej schopnosti“. Okrem toho je na Červenej planéte neprístojné hovoriť iba o „mužovi“ ako takom a o „žene“ ako takej – pretože muž obsahuje v sebe ženskú časť a žena mužskú – a obe sú rovnocenné.

Ak si súčasní muži na planéte Zem privlastňujú „všetku múdrosť sveta“, vyplýva to skôr z pocitu ich vlastnej nedostatočnosti. Boja sa stratiť svoju dominanciu a nadvládu v patriarchálnej spoločnosti – a teda aj moc.

Pojem moci je tiež čímsi úplne naruby z hľadiska Červnej planéty. U našich bratov a sestier na Druhej Strane jediná skutočná moc je moc nad sebou samým – nie nad druhou bytosťou. Moc nad druhou bytosťou sa považuje za prejav slabosti – ale to sme vo svete naruby, ako som už viackrát upozornil.

Eva predstavuje v poňatí výkladu posvätných kníh na Červenej planéte skutočnú múdrosť a porozumenie. Ponúknutie jablka zo zakázaného stromu predstavuje ponúknutie múdrosti – áno, priblíženie sa Stvoriteľovi. Adam bol po svojom zrodení Stvoriteľom takmer dokonalý tvor. Iba si nebol vedomý seba samého, tak ako si seba samého bol vedomý Stvoriteľ. Eva mu ponúkla dar svojej múdrosti – môžeš byť ako Boh, ty aj si Boh, priateľ môj, povedala mu...

Chudák Adam vedel všetko iba nie to, že je Boh.

Eva mu ponúkla možnosť jeho vlastnej sebarefexie – v nej samotnej.
V skutočnosti ponúkol túto možnosť Adamovi Boh – to On mu zoslal Evu. Boh zamýšľa Evu rovnako ako Adama – dal mu však na výber; pretože dar slobodnej vôle je darom najvyššej, božskej lásky, aj Adam sa mal rozhodnúť sám; buď zostať v sladkom opojení Raja a neuvedomovať si sám seba, alebo, naopak – uvedomovať si samého seba /byť ako Boh/ a Raj opustiť.

Prvotný Raj je čarovné a nádherné miesto – ale niet v ňom priestor pre reflexiu; ten prichádza až so ženou, Evou. Eva reprezentuje skutočné porozumenie – to však už nie je Raj.

Akt vyhnania za brány Raja reprezentuje započatie Cesty ľudstva za sebapoznaním.

Toto sebapoznanie sa začína vo svete Duality – to znamená „za bránami Raja“.

V prvotnom Raji bolo všetko v Jednote – v Jednote však nie je reflexia.

A tak začína Cesta Mysle, cesta pamäti, cesta duality, cesta rozdeľovania, atomizovania až po najmenší možný prvok časopriestoru. Toto atomizovanie reprezentujú potomkovia Adama a Evy - celý ten tok histórie /časopriestoru/ až po našu dobu a ešte ďalej...

Všetko musí byť prejavené – každé „slovo“ realizované – tá „realizácia“ spočíva v nami žitých príbehoch. To v nás sa realizujú všetky možnosti, ktoré boli spočiatku iba príbehom v mysli našich veľkých predkov Adama a Evy.

Lepšie povedané – spočiatku boli „iba“ príbehom v Nadmysli Stvoriteľa.

Sebareflexia a seba - uvedomovanie začalo prvotným výrokom Stvoriteľa, ktorý sa rozhodol poznať samého seba. Proces seba-uvedomovania pokračuje dodnes a bude pokračovať ďalej tak, ako v prípade Červnej planéty; ani ich proces ešte nie je na konci... Aj Červená planéta je len súčasťou oveľa širších a z nášho hľadiska nepredstaviteľných príbehov. Vo Vesmíre existujú oveľa, oveľa vyspelejšie bytosti ako sú tie na Červenej planéte a ani ich poznanie nie je „definitívne“. Ak ich naši predkovia považovali za anjelov, potom sú vo vesmíre nespočetné levely archanjelov a iných, z nášho pohľadu skutočne božských bytostí...

Nám však stačí návšteva na Červenej planéte - na to aby sme pochopili, že svet, ktorý prežívame nie je jediný možný – a že sú tu dokonca svety celkom naruby a pri tom veľmi funkčné. Dalo by sa povedať oveľa funkčnejšie ako je ten súčasný a náš...

Predstava o mužovi ako pánovi tvorstva a žene – hriešnici je zastaralá a už aj nebezpečná a scestná. Ale ani matriarchát – ako protiklad patriarchátu na Červenej planéte neobstojí. Červená planéta predstavuje harmóniu, tanec a milostnú hru mužskej a ženskej energie bez nároku na dominanciu jednej z nich.

Muži a ženy sú tu rovnocennými a plnohodnotnými partnermi – je nemysliteľné aby muž diktoval žene, alebo naopak. Len u nevyvážených bytostí ako sú súčasní pozemšťania je možná taká scestná predstava! Len slabý človek túži po moci nad druhým – pretože sám sa cíti stratený.

Muži a ženy Červenej planéty stratené nie sú nikdy. Sú si vedomé seba samých a na základe tohto vedomia sa spájajú a plodia deti. Plodia ich v zábleskoch absolútnej lásky, porozumenia a rešpektu – a preto sa rodia na svet už geniálne...

O dôležitosti okamihu počatia a rozpoložení muža a ženy ktorí spolu plodia potomka azda niekedy nabudúce... Nateraz len toľko, že len skutočná a rovnocenná láska počne jedinca, ktorý už nemusí opakovať svojim životom chyby svojich rodičov... A tak spoločnosť prekvitá. Niet tu zakompexovaných chorých magorov, usilujúcich o súperenie, moc a vlastníctvo partnera. A aj preto táto planéta nie je pre každého z nás – môže sa stať, že väčšina pozemšťanov, zvyknutých na nestále pretekanie sa, by tu nikdy nenašla priestor pre svoju vlastnú kariéru a v pravom zmysle slova by si ani nepichla...

Karol Hlávka
Zdroj: narubynaruby.blogspot.com

september 16, 2011 18:07 popoludní
  • krát komentár

14 krát komentár

  1. Obrázok používateľa Anonym
    Anonymseptember 18, 2011 17:43 popoludní

    Komentár: 

    "súčasná patriarchálne orientovaná civilizácia Modrej planéty vychádza z dominancie muža /Adama/ ako prvého dieťaťa Stvoriteľa." - vzdyt rozvinuti patriarchatu je snad starsi nez bible, ne?
    Uz se musim zeptat, z ceho podobne uvahy vychazi. Na cez-okno chodim rad kuli clankum, ktere se opiraji aspon castecne o dolozitelne / dohledatelne udalosti a ke kterym dejme tomu poskytuji alternativni vyklad. Takze aspon neco se da vzit za svoje, ale kde berete zaklad pro podobne uvahy ? Posledni dobou mi prijde, ze se dost zmenil pomer obou druhu clanku. Jasne je rozpoznatelna i mira cteni tech clanku - treba navstevnost clanku o Montauku nebo Elenin komete (k cemu si muzeme aspon neco dohledat) vs ctenost treba tohoto clanku.
    Jsem smutny z informacniho sumu, diky kteremu pomalu uz skutecn neni mozne udelat si prehled o svete ve kterem zijeme. Pokud by nedej boze podobne clanky vznikaly z hole fantazie, byt v nejlepsi vire, zkuste se prosim zamyslet, co tim zpusobujete.

  2. Obrázok používateľa Laci
    Laciseptember 19, 2011 09:41 dopoludnia

    Komentár: 

    A ako o čo ti ide vlastne?

    Myslím v skutočnosti...

    Uráža ťa Art vrámci bádateľstva?

  3. Obrázok používateľa Jano
    Janoseptember 19, 2011 09:52 dopoludnia

    Komentár: 

    Mne to skôr pripadá, že príbeh Adama a Evy je tu ako archetyp a nie historická udalosť.

    Vyčítať autorovi že mätie čitateľov, lebo patriarchát tu bol skôr ako Adam a Eva je naozaj, naozaj smiešne:D

  4. Obrázok používateľa Anonym
    Anonymseptember 18, 2011 17:52 popoludní

    Komentár: 

    Rad si prectu spiritualne zamerene clanky zabyvajici se bytim mimo nasi realitu, ale je rozdil mezi tim, kdyz popisuje svuj pohled clovek, ktery vychazi z vlastni zkusenosti (treba z udajnych astranlich cest) a lide, kteri vezmou nekolik tvrzeni a vymysli mezi nimi spojitost. To se vzdycky da, ale narozdil napr. od vedy nemuzeme dost dobre ukazat chybu jednoho paradigmatu a vytvorit nove, protoze mluvime o vecech, ktere se nedaji dokazat a se kterymi ma zkusenost (aspon jak tvrdi) jen velmi mala cast lidi.
    Snad vite jak to myslim. Snazim se tim apelovat na zodpovednost kazdeho soudneho cloveka, ze neni jedno vytvaret nedolozitelna tvrzeni o jejichz pravdivosti nejste miminalne aspon presvedceni.
    Coz samozrejme nemusi byt pripad tohohle clanku, ale pochybuji, ze se takovy na cez-okno nenajde.

  5. Obrázok používateľa Mima
    Mimaseptember 19, 2011 09:44 dopoludnia

    Komentár: 

    Milý člověče, snažíš se marně:)
    Naozaj šikovne si to napísal,
    nepochybujem o tvojich cnostných pohnútkach,
    teda vlastne keď sa na to človek pozrie pozornejšie,
    keď vnikne pod povrch uhladených slov komentáru, hm...

  6. Obrázok používateľa Lanoo
    Lanooseptember 19, 2011 09:45 dopoludnia

    Komentár: 

    Konečne závan vtipnej spirituality na tému sex a spol.!

  7. Obrázok používateľa Karol Hlávka
    Karol Hlávkaseptember 19, 2011 13:27 popoludní

    Komentár: 

    Ďakujem za terminus technikus "vtipná špiritualita" - nikdy predtým som ho nepočul no a to je presne to o čo sa usilujem. Myslel som si, že článok s názvom ako je tento môj by nemal nikoho nechávať na pochybách čo v ňom nájde... Netušil som, že niektorí v ňom môžu hľadať s k u t o č n ý návod ako si pichnúť na inej planéte... Pred časom som písal blog ANTILÚZIA, ale zdalo sa mi že som v ňom príliš vážny, tak som skúsil nový blog NARUBY, kde využívam absurditu ako výrazový prvok môjho skutočne "art"bádania. Nie som vedec ani filozof - iba jeden z vás, ktorý si uvedomuje absurditu sveta okolo a snaží sa o nej podať svoju vlastnú "správu vo fľaši"... Smejem sa sám zo seba no a ďakujem za váš čas i trpezlivosť pri mojom vývoji - zrejme budem musieť svoj sklon k aburdite a humor ešte vybrúsiť, aby nebolo pochýb, čo za komedianta to vlastne som...

  8. Obrázok používateľa Anonym
    Anonymseptember 19, 2011 22:04 popoludní

    Komentár: 

    S odstupem par hodin chapu, ze moje rakce byla docela prehnana, takze timto bych se chtel autorovi omluvit. Ano, z velke casti jsem clanek skutecne nepochopil (byt jsem skutecne nemyslel, ze jde o navod :-) ).
    Za nazorem ktery jsem rekl si presto stojim a pokud jde o me "art v badani" mi skutecne nepripada vhodny. Jak uz jsem psal, ve spiritualite si vetsinou veci nemuzeme dokazat, ale proste jim verime. Jak potom vubec muzu necemu verit, pokud si nejsem jisty, jestli neco vychazi z nejake hluboke zkusenosti nebo z fantazie ? Co kdyz treba rekneme, ze Buddha vytvoril v ramci artu "koncepty" o samsare / karme. Zase je to nadsazka, ale ja osobne nechci verit necemu, jen abych v neco veril, ja chci poznat, jak to tu skutecne funguje.
    Tos tak, kazdeho vec. Muj nazor mate, muze nas byt vic, muzu byt sam, jde mi o to jen se nad tim chvili zamyslet.

  9. Obrázok používateľa Kamil
    Kamilseptember 20, 2011 09:07 dopoludnia

    Komentár: 

    Je neuveriteľné, s akou vervou obhajujete vlastný omyl a ako dobre Vám to ide, fandím Vám ;)

    pre "s odstupem pár hodin chápu"

  10. Obrázok používateľa Anonym
    Anonymseptember 20, 2011 11:07 dopoludnia

    Komentár: 

    Mel jsem pocit, ze ta myslenka je validni a ze jsem ji celou dobu nedokazal vystihnout. Proto tolik, mozna stejnych, prispevku.

  11. Stránky

 

 

Top