Obrázok používateľa CEZ OKNO
Jeden učitel

Není těžké sehnat někoho, kdo vás bude učit mechaniku nebo přírodní vědy nebo češtinu, kdo vás bude učit jezdit na kole nebo pracovat s počítačem. Ale co se týče věcí, na kterých opravdu záleží, život, láska, skutečnost, Bůh, vás nikdo nic naučit nemůže. Snad vám někdo může nabídnout slova. Ale ve chvíli, kdy máte slovní model, vaše skutečnost je přefiltrována myslí někoho jiného. Pokud nějaké modely přijmete, uvězní vás. Začnete chřadnout, a až budete z tohoto světa odcházet, nebudete vědět, co to znamená vidět sám za sebe, učit se.

Podívejte se na to takto: Ve vašem životě byly okamžiky, kdy jste prožili něco, o čemž jste věděli, že si to odnesete do hrobu, neboť naprosto nejste schopni najít slova, kterými byste tu zkušenost někomu předali. V žádném lidském jazyce v podstatě nejsou slova, která by vyjádřila přesně to, co jste prožili. Vzpomeňte si, jaký jste měli pocit, když jste nad jezerem pozorovali letícího ptáka, nebo když jste sledovali stéblo trávy, jak se klube z trhliny ve zdi, nebo když jste v noci slyšeli plakat dítě, nebo cítili krásu nahého lidského těla, nebo upřeně hleděli na chladné a nehybné mrtvé tělo v rakvi. Můžete se pokusit sdělit svůj zážitek hudbou, básní nebo obrazem. Ale hluboko uvnitř budete vědět, že nikdo nikdy tomu, co jste viděli a cítili, přesně neporozumí. Není zkrátka ve vaší moci to nějaké jiné lidské bytosti sdělit, natož ji to učit.

A přesně takto se cítí Mistr, když ho požádáte, aby vás učil o životě, o Bohu či o skutečnosti. Může nám poskytnout jen slova, slovní modely. Ale k čemu ta slova jsou? Představte si skupinu turistů jedoucí v autobuse. Záclonky jsou zataženy a oni neuvidí, neuslyší a neucítí vůbec nic z té neznámé exotické země, kterou projíždějí. Celou dobu jen poslouchají svého průvodce, který ji říká, co si myslí, a barvitě jim všechny ty vůně, zvuky a obrazy ze světa venku popisuje. Zažívají jen obrazy, které v nich vytvářejí jeho slova. A předpokládejme, že autobus zastaví a on je vyšle do světa se slovním popisem toho, co mohou očekávat, že uvidí a zažijí. Jejich prožívání bude narušené, omezené, zkreslené těmi slovními modely a nebudou vnímat Skutečnosti samu, ale Skutečnost přefiltrovanou přes průvodcova slova.

Budou Skutečnost vnímat selektivně nebo do ní budou projektovat své vlastní slovní modely, takže neuvidí Skutečnost, ale potvrzení svých slov.

Existuje způsob, jak zjistit, že to, co vnímáte, je Skutečnost? Ano, například: To, co vnímáte, nesouhlasí s žádným slovním modelem, ať už cizím nebo vaším vlastním. Nelze to slovy vůbec vyjádřit. Takže co pro vás mohou učitelé udělat? Mohou vás přimět, abyste si všimli toho neskutečného, nemohou vám ukázat Skutečnost; mohou zničit vaše slovní modely, ale nemohou vás přimět vidět, k čemu se ten model vztahuje; mohou poukázat na omyl, ale nemohou vám vložit do rukou Pravdu. Mohou vás tak nanejvýš nasměrovat ke Skutečnosti, nemohou vám říct, co máte vidět. Budete muset vyjít do světa sami za sebe a sami objevovat.

Jít sami, to znamená vyhýbat se slovním modelům - těm, co vám předali ostatní, těm, které jste vyčetli z knih, i těm, které jste si sami ve světle svých zkušeností vymysleli. To je pravděpodobně to nejděsivější, co může lidská bytost udělat: vkročit do neznáma, do prostorů nechráněných žádnými slovy. Opustit svět lidských bytostí, tak jako to udělali proroci a mystikové, neznamená zříci se jejich společnosti, ale jejich slov. Pak, i když jste obklopeni lidmi, jste opravdu dočista sami. Děsivě sami. A toto osamění, tato samota je Ticho. A vy uvidíte právě jen toto Ticho. A v okamžiku, kdy ho uvidíte, opustíte všechny knihy, průvodce a guruy.

Co vlastně uvidíte? Všechno a nic: padající list, chování svého přítele, vlnky na hladině jezera, hromadu kamenů, rozpadlý dům, přelidněnou ulici, oblohu plnou hvězd, cokoli. Poté, co jste uviděli, se vám možná někdo pokusí pomoci, abyste dali to, co jste viděli, do slov, ale vy jen zavrtíte hlavou - Ne, to ne - to by byl jen další slovní model. Někdo jiný se možná pokusí vysvětlit vám význam toho, co jste viděli, a vy znovu zavrtíte hlavou, protože význam je slovní model, něco, z čeho vznikají pojmy, které pak dávají smysl racionálnímu myšlení, a přitom to, co jste viděli, je za slovy, za významy. A uděje se ve vás zvláštní změna, zpočátku snad jen sotva znatelná, ale zásadně proměňující. Neboť poté, co jste uviděli, už nikdy nebudete jako dřív. Budete v sobě cítit radostnou svobodu a neobyčejnou důvěru, pocházející z vědomí, že veškeré slovní modely, nehledě na to jak svaté, jsou bezcenné. A nikdy už nikoho nenazvete svým učitelem. Pak už se nikdy nepřestanete učit, neboť každý den budete celý ten proces a koloběh života pozorovat a nově chápat. Všecičko na světě pak bude vaším učitelem.

Odložte tedy své knihy a slovní modely, osmělte se opustit svého učitele, ať už je jím kdokoli, a dívejte se na svět vlastníma očima. Mějte odvahu se dívat na všechno kolem sebe beze strachu a beze slov, a nebude to trvat dlouho a uvidíte.

 

Anthony de Mello

Cesta k lásce

Zdroj: Probuzeni.blogspot.com

 


Knihu môžete zakúpiť na tejto adrese

 

 

jún 06, 2011 12:51 popoludní
  • krát komentár

10 krát komentár

  1. Obrázok používateľa mikeborecek
    mikeborecekjún 06, 2011 19:28 popoludní

    Komentár: 

    Myslím si, ze aj velkí proroci mali nejakeho ucitela, alebo nejake ucenie, od ktoreho sa rozvijali. Nesuhlasim s autorom, ze ak clovek nepouziva slova (ci uz svoje alebo niekoho ineho), tak vidi lepsie skutocnost... uz len to, ze tato 3D "skutocnost" sa do nas dostava prostrednictvom nasich zmyslov nemozme vidiet skutocnost. A osobne velmi pochybujem, ze je na svete niekto, kto neni ovpyvneny, ci uz vychovou, prijatelmi, ucitelmi, rodicmi, ....atd. Podla mna je duchovny majster velmi dolezity, pretoze nas moze nasmerovat na spravnu cestu, pretoze ak by sme si mali vsetko overovat sami, tak by pravdepodobne nikto nikde nedosiel, pretoze by si to bol nuteny overovat kazdy od znova... A ak mi niekto povie, ze exituje reinkarnacia a mne to dava zmysel tak tomu "uverim" (nemusim si to nejakym sposobom "overovat") a budem sa spravat podla toho (hovorim konkretne o kauzalite). Samozrejme ak niekto veri, ze tento zivot je len jeden, tak asi este nedozrel na poznanie reinkarnacie (samozrejme teraz hovorim o tom, ze reinkarnacia je vyssie poznanie ako poznanie jedneho zivota (pozemskeho)). A taky clovek nebude dbat az tak na zakon kauzality, aj ked to samozrejme nemusi byt tak... Je to podobne, ako ked mi niekto povie, ze ked budem pridlho pod vodou tak sa utopim - nepotrebujem to vyskusat aby som to pochopil.... staci ak mi niekto vysvetli zakonitosti z ktorych to odvodim...
    A nehovoriac o tom, ze je tu ego, ktore tiez nuti cloveka k roznym myslienkovym pochodom a pocitom na ktore sa neda spolahnut...

  2. Obrázok používateľa Atma
    Atmajún 07, 2011 09:42 dopoludnia

    Komentár: 

    clanok hovori o tom, ze ked clovek zazije sebarealizaciu.. ked spozna skutocnost to je v skutocnosti... tak to nedokaze dat do slov... pretoze je to take silne.. preto kazdy kto prejde niecim takym nepotrebuje ucitela.. pretoze on sam sebou je sebe ucitelom ... a tiez Zivot ho uci sam

  3. Obrázok používateľa sudarshana
    sudarshanajún 07, 2011 12:13 popoludní

    Komentár: 

    "pretoze je to take silne.. preto kazdy kto prejde niecim takym nepotrebuje ucitela.. pretoze on sam sebou je sebe ucitelom"

    // s týmto sa naozaj nedá súhlasiť - pretože každý úprimný človek, ktorý má seriózny záujem o svoj duchovný pokrok potrebuje prijať duchovného učiteľa - sebarealizovanú dušu, ktorá vie a nevie len na základe svojho zmyslového vnímania, ktoré je obmedzené, ale na základe prijatia pravého poznania zasa od Sebarealizovanej osoby systémom naslúchania - tomu sa v sanskrte hovorí šrúti, alebo šušrušáya - inak to "poznenie" na ktoré prídeme vlastným úsilím bude tak isto obmedené a nedokonalé ako naše filtre, ktoré ich do nás vpustia :)

    To čo píšeš je máya a špekulácia... pretože to čo je mimo a nad našimi zmyslami - tam sa my nemáme ako dostať našim zmyslovým vnímaním - a preto toto transcendentálne info musíme prijať z hora postupnosťou duchovných učitelov na žiakov - tomu sa hovorí parampara.

  4. Obrázok používateľa Atma
    Atmajún 07, 2011 15:15 popoludní

    Komentár: 

    nikto nehovori o zmyslovich vnemoch... sebarealizacia..a sebapochopenie.. sebapoznanie ... je vlastne kazdemu jednemu cloveku.. pretoze kazdy jeden clovek osobne pozna najlepsie sam seba.. ak sa dostane za svoje Ego... dostane sa k svojej Dusi... zazije co to je rozsirenie Vedomia..a jeho poznanie sa rozsiri na vysu uroven.. to co zazije ... nieco ako osvietenie..je take silne .. ze keby to niekomu povedal..tak by nedokazal vsetko spravne opisat slovami..pretoze na niektore prezitky slova nestacia... a preto taky clovek nepotrebuje ziadneho dalsieho ucitela... pretoze jeho Vedomie spolu s jeho Dusou a kazdodennym Zivotom.. su mu najlepsim ucitelom.

  5. Obrázok používateľa sudarshana
    sudarshanajún 07, 2011 15:56 popoludní

    Komentár: 

    Ale to čo popisuješ JE zmyslové vnímanie.

    Treba najprv rozlišovať medzi duchovnými a hmotnými činnosťami - a to čo popisuješ je jehmohmotná činnosť...

    Človek si myslí, že sa pozná, ale to je zasa jeho ilúzia... my o sebe nevieme skoro nič a hlavne - len mikro zlomok si pamätáme a seba aj tak vnímame skreslene - okolie vidí čo sme zač a ako sme na tom lepšie niekedy :)

    Za svoje ego sa nemáme ako dostať - bo my sme naše skutočné ego = naša pravá totožnosť. to znamená, že my sme večné duše... a znie zvláštne ked niekto najprv hovorí o zájdení za samého seba (skutočné ego =naša totožnosť)a potom hovorí o svojej duši - chápeš ten paradox? ja nie... My sme duša - ktorá má telo, nie sme telo, ktoré má dušu. Ak sa niekto považuje za telo a myslí si, že má dušu - tak práve toto je falošné ego - ked sa podmienená duša - oklamaná máyou považuje za tohto dočasné hmotné telo a jeho činnosti.

    Rozšírenie Vedomia - to je zasa len mentálna špekulácia, bo vtedy by si mala už iné telo, pretože druhy tiel fasujeme podla úrovne vedomia. vedomie je prejav duše. vedomie sa šíri celým telom . Duša spolu s Naddušou sídli v srdci, ale jej vedomie sa šíri celým telom. ak ťa uštipnem na prste na nohe - budeš o tom vedieť, pretože je to prejav šírenia sa vedomia po celom tele.

    vyššie telá - rozšírenejšie vedomie... nižšie telá - nižšie vedomie.. INYMI slovami - je to celé v tom AKO JE vedomie ZAŠPINENÉ hmotným znečistením - ako veľa sme prekrytí máyou - podla toho máme aj hmotné vedomie - podmienené duše - a transcendentálne vedomie - Božie vedomie - naše prirodzené. Sme duchovné duše - a tak naše prirodzené prostredie je duchovný svet - ten večný, plný poznania a blaženosti - náš skutočný domov a prirodzené prostredie., hmotný svet je len prevráteným obrazom duchovného sveta - a my duchovné duše sem nepatríme - hmotný svet nie ej prirodzeným prostredím pre duchovnú dušu.

    Duchovná duša je v hmotnom svete podmienená hmotnou energiou a má tu automaticky hmotné vedomie - zašpinené - a považuje sa za toto telo a jeho činnosti. Tu duša musí sa riadiť zákonmi hmotnej prírody - ovplyvnuje ju máyá, čas, 3 guny, a ich následok - karma a jej reakcie.

    my sem nepatríme a ked sme tu podmienení - nemáme sa sami ako dozvedieť v akom stave sa nachádzame - na to sami neprídeme - lebo sme oklamaní máyou - mätúcou božskou energiou Boha- ktorá je prítomná tu v hmotnom svete. A PRETO potrebujeme pomoc z vonka - potrebujeme Duchovného učitela, ktorý je sebarealizovanou dušou - Milosťou Boha dostal pravé poznanie -a to môže odovzdať nám - podmienným dušiam - ako návod ako odtialto späť domov - späť k Bohu - do nášho pôvodného prostredia, kde duša môže zažívať svoju plnú existenciu :)

    Haribol

  6. Obrázok používateľa sudarshana
    sudarshanajún 07, 2011 12:49 popoludní

    Komentár: 

    toto je inak VEĽÁ a veľmi zložitá téma, ale zároveň je veľmi jasná a jednoduchá :)

    Pre zložitých ľudí je to zložité, pre jednoduchých jednoduché :o)

    Tak ešte troška a v esenciálnom vyjadrení bez omáčky :

    To hladanie a prežívanie zážitkov nie je založené na žiadnom pevnom základe - je to pocitová záležitosť - nie je ničím a nikým autorizovaný, nemá nič overené - ale stále len špekuluje... hladá, lebo nevie - nemá osobu, ani autoritu, ktorá naozaj vie, ktorá je sebarealizovaná - a ktorá mu dá pravé poznanie ... taký ten pocitovo-prežitkový systém ti sympatický síce byť môže (to sa nedá nikomu brať) - ale to je len sentiment - pocitový a toho, čo sa ti môže páčiť - ale nijaký iný základ to nemá.
    Človek, ktorý celý život len hladá - je v máyi... aj ked chce - neprijal vnútorne žiadnu autoritu - ale za autoritu prijal len svoje zmysly.. ale ani im neverí, lebo nič nenašiel a stále len hladá... čo je záverom takého človeka? ked len hladá a za celý život nič nenašiel??

    Môžeme prijať 2 základné AUTORITY:

    1) naše zmyslové vnímanie = obmedzené - limitobanú jemnohmotnú Myseľ a jej ventily - zmysly

    2) transcendentálne Poznanie z hora - zjavené pôvodné autorizované védske Písma = šástru

    Pravý duchovný učiteľ (guruň musí byť plne kvalifikovaný, musí byť v pôvodnej Samradáyi (škole transcendentálneho poznania) a v jej Parampare (neprerušenej postupnosti duchovných učiteľov) - inými slovami proste musí byť autorizovaný .... inak je to len špekulantský šarlatán :) tak jak bol Sai-Baba, či Osho a kopaaaaaa iných....

    Na overenie pravého duchovného učiteľa je tu ešte iný spôsob: Šástra-Sádhu-Guru...
    Šástra = pôvodné zjavené Písmo, Sádhu = sebarealizovaná duša-svätá osoba, Guru = pravý duchovný učiteľ ktorý je v Sampradáyi a v Parampare, odovzdáva pôvodné učenie nezmenené

    1) Keď chce niekto prijať Gurua - musí jeho kvalifikáciu potvrdiť Šástrou, z ktorej vychádza. Tá Šástra musí hovoriť, že taký človek je pravý Guru. Tak isto aj Sádhu musí potvrdiť, že tento človek je pravým Guruom

    2) Keď chceme niekoho uznať a prijať za Sádhua - tiež musí Šástra vyhlasovať - že tento človek má potrebnú kvalifikáciu, aby mohol byť prijatý za Sádhua - teda Sádhu tak ako aj Guru musí vyhlásiť - hej - toto je Sádhu - potvrdiť ho.

    3) Tak isto, ak máme Šástru - musíme vedieť od Gurua, že je to pravé Písmo a tiež - či ho príjma Sádhu.

    Takže máme 3 veci Šástru-Sádhua-Gurua. Keď chceme prijať čo i len jednu "vec" z toho, treba posúdiť názor ostatných dvoch a keď oni ho potvrdia, môžeme vedieť, je to to pravé - no ak nie - nie je to potom všetko len na báze špekulácie a špekulantov...

  7. Obrázok používateľa AnonyM
    AnonyMjún 07, 2011 02:02 dopoludnia

    Komentár: 

    Nepočúvajte túto knihu, snaží sa vám len niečo povedať slovným modelom, nič viac, len vás uväzní do sovjich slov a donúti vás dívať sa na veci selektívne, teda, to môžme povedať na akúkoľvek knihu, zaujímavé že si autor vybral práve formu, kotrú "odsudzuje", paradox, každopádne ja osobne svet bez slov škatulkovania a cenzury vnímam od veľmi mladého veku takže informácia ktorú som prijal z člíánku je minimálna, kedže som ju už mal, ale určite to má celé niečo do seba a vnímanie, pozorovanie sveta vlastnými očami je krásne, no ľudia majú vlasntosť zdielať a deliť sa s ostatnými o to, čo zažívajú aj keď to obalujú do slov, obrazov, zvukov, umenia je to spôsob aký poznáme a sám o sebe je krásny.

  8. Obrázok používateľa sudarshana
    sudarshanajún 08, 2011 22:49 popoludní

    Komentár: 

    Sám Šrí Krišna - Najvyššia Božská Osoba vyhlasuje v Bhagavad-Gíte (4.34):

    tad viddhi pranipátena paripraśnena sevayá
    upadekšyanti te jńánam jńáninas tattva-darśinah

    "Obráť sa na duchovného učiteľa a uč sa od neho pravde. Pýtaj sa ho so všetkou pokorou a verne mu slúž. Sebarealizované duše ti môžu dať poznanie, lebo ony uzreli pravdu."

    VÝZNAM: Cesta k duchovnej realizácii je nepochybne ťažká. Śrí Kršna nám preto radí, aby sme sa obrátili na pravého duchovného učiteľa, ktorý patrí do postupnosti duchovných učiteľov, začínajúcej samotným Kršnom. Nikto sa nemôže stať pravým duchovným učiteľom, ak nepatrí do učeníckej postupnosti. Śrí Kršna je pôvodný duchovný učiteľ a iba človek zo učeníckej postupnosti môže odovzdať nezmenené posolstvo Najvyššieho Pána svojmu žiakovi. Nikto nemôže dosiahnuť duchovnú realizáciu podľa vlastnej metódy, ako to majú v móde dnešní hlúpi pokrytci. V Śrímad-Bhágavatame (6.3.19) sa hovorí: dharmam tu sákšád bhagavat-pranítam. "Cestu náboženstva zvestuje priamo Pán." Preto nám intelektuálne špekulácie, suché argumenty, ani nezávislé štúdium písiem nepomôžu k pokroku v duchovnom živote. Musíme sa obrátiť na pravého duchovného učiteľa, aby sme získali poznanie. Duchovného učiteľa by sme mali prijať s úplnou pokorou a mali by sme mu skromne a bez pýchy slúžiť ako prostí služobníci. Tajomstvo úspechu v duchovnom živote spočíva v uspokojení sebarealizovaného duchovného učiteľa. Kladenie otázok a pokora tvoria pravú kombináciu, ktorá vedie k duchovnému poznaniu. Ak človek nie je pokorný a úslužný, nebudú mať jeho otázky položené duchovnému učiteľovi žiadny účinok. Žiak musí byť pripravený zvládnuť skúšky duchovného učiteľa, ktorý ho automaticky požehná čistým duchovným poznaním, keď uvidí jeho vážny záujem. Tento verš zavrhuje slepé nasledovanie a tiež absurdné otázky. Nesmieme duchovného učiteľa len pozorne počúvať, ale učiť sa od neho aj pokornými otázkami a službou. Pravý duchovný učiteľ je k svojmu žiakovi prirodzene veľmi milý, a ak je žiak pokorný a vždy pripravený slúžiť, výmena otázok a odpovedí bude dokonalá.

  9. Obrázok používateľa Robertus
    Robertusjún 10, 2011 21:05 popoludní

    Komentár: 

    Kto hovorí nevie, kto vie mlčí.

  10. Obrázok používateľa sudarshana
    sudarshanajún 10, 2011 21:33 popoludní

    Komentár: 

    To je tiež relatívne, bo kedy všetci čo vedia mlčali - budúcnosť zbytku sveta by bola temná a plná nevedomosti.
    Ak niekto vie a prijal pôvodnú autoritu - je jeho právom aj povinnosťou toto pôvodné poznanie šíriť nezmenené dalej.
    A ak niekto tiež vie - tak samozrejme si to pre seba môže nechať a zbytok nechať nech tápajú - ale v tom prípade je to sebectvo. tiež je tu možnosť, že okolie nemá šancu pochopiť - v tom prípade je naozaj lepšie mlčať :)

 

 

Top