Naša planéta potrebuje lekára

Žijeme v 21. storočí kresťanského letopočtu, pričom najmä náš dôvtip s vynaliezavosťou nám umožnil prežiť nebezpečné nástrahy prírody až doteraz. Umožnil nám dokonale obsadiť takmer všetky kontinenty Zeme a z človeka sa stal bezkonkurenčne jej najúspešnejší živočíšny druh. Vedecko-technický pokrok nás vytrhol z biedneho strádania a závislosti našich životov na podmienkach prostredia, ktoré sme si neurčovali sami. Vytvorilo to zdanie, že sme niečím výnimočným, akoby vládcom toho, od čoho sme len nedávno boli bezprostredne závislí. Toto naše egoistické vnímanie sveta dosiahlo hraničnej únosnosti, keďže sa naše krátkozraké nakladanie so zdrojmi planéty začalo prejavovať v mnohých sférach ako jej choroba.

Predstavme si našu planétu ako živý organizmus, podobne ako nám teóriu Gaia predkladá vedec James Lovelock. Má všetko, čo potrebuje? Má rieky, nápadne podobné naším žilám, má stromy, podobné pľúcnym alveolám. Určite by sme objavili veľa paralelných zhôd, keby sa do ich hľadania ponoríme. Nielen orgány, ale i diagnózy máme analogické.

Ľudský druh začal v nedávnej vývojovej fáze (po priemyselnej revolúcii) pôsobiť ako rakovinový nádor pre Zem. Nekontrolovateľne ju pohltil a bezohľadne pre vlastný zisk ju využíva v miere, ktorá mnohokrát presahuje jej možnosti uzdravenia sa. Ako príklad uvediem minuloročnú ropnú haváriu v Mexickom zálive, kde keby sme nechali prírodu samú sa o to postarať, bola by aspoň nádej na prečistenie ekosystémov. Nádej sme však absolútne zakopali do hlbokého hrobu, keď zákazku na ekologické práce dostal bez záujmu verejnosti a médií americký nemenovaný vplyvný kongresman a podnikateľ v jednom pre svoj koncern. Na „čistenie“ oblasti použil vysokotoxický korexit, ktorý premenil priľahlé pláže na krvavo červenú spúšť bez životaschopných organizmov. Obyvateľstvo trpí mnohými chronickými chorobnými príznakmi poukazujúcimi na otrávené životné prostredie trpiace nielen únikom ropy do mora. Aká je situácia momentálne netuším pre nedostatok informačných zdrojov o situácii v postihnutom území.

Dovolím si rozobrať ešte jednu problematickú oblasť našej existencie na Zemi, ktorou sa posnažím poukázať na to, že pri podobných katastrofách ako v Mexickom zálive, nešlo len o nezodpovedný prístup, ale doslova o vopred nachystanú účelovú udalosť bez preventívneho zásahu kompetentných!

Okruh, ktorý rozoberiem, sa dotýka dennodenne takmer každej domácnosti. Ide v ňom o životodarnú pôdu strácajúcu svoju schopnosť uživiť našu civilizáciu z dôvodu „populačnej explózie“.

To je oficiálnym dôvodom, prečo nám všetkým v blízkom období hrozí hladomor a podobné excesy. Za oponou sa však deje o mnoho viac vecí ako verejnosť tuší. Vraj nadmerné premnoženie druhu homo sapiens sapiens. Opäť krásny príklad ako mocipáni manipulujú mienkou a bohatnú na úkor všetkých – vytvoriť problém, vymyslieť si vinníka a následne navrhnúť riešenie.

Dnešný katastrofálny stav pôd, ktoré sú mŕtve bez akýchkoľvek mikrobiologických procesov, je výsledkom kolektivizácie na veľko-blokové monokultúrne polia s uskutočnením tzv. zelenej revolúcie, teda zavedenia používania chemikálií pri pestovaní plodín, aby vôbec takýto spôsob hospodárenia so zemou bol na isté obdobie udržateľný. Došlo k akémusi prepojeniu poľnohospodárstva s priemyslom. Čo bolo cieľom tejto fúzie? Na oko by sa zdalo, že zvýšenie produkcie potravín. Pekné na povrchu a pod ním zas nič iné ako zisk. Zisk zo zapojenia ťažkej techniky a chémie nevyužitej v druhej svetovej vojne pri obrábaní našej živiteľkine. Následky sú jasné a čím ďalej rôznorodejšie. Vplyv chemikálii na zdravie organizmov vrátane človeka pôsobením cez potraviny asi nebude nikdy celkom objasnený a to i vďaka využívaniu genetického inžinierstva manipulujúceho u rastlín so základnou molekulou života. Viacero štúdií aj so susednej Českej republiky však priamo dokazuje negatívny vplyv mechanického obrábania, hlavne hĺbkovej orby a odstránenia remízok a stromov spôsobujúceho eróziu najúrodnejších častí pôd s častými následnými záplavami v nížinách. Vysušené pôdy neprirodzene premenené na stepi nie sú schopné udržať väčšie nárazové zrážky.

Javí sa, že naša malá planéta matička Zem chorľavie na mnohých svojich územiach rôznymi príznakmi jednej jedinej choroby. Tou chorobou je ľudstvo samo. Chcel sa snáď niekedy niekto z nás stať chorobou? Obzvlášť, keď vieme ako nám je, keď sa musíme liečiť? Myslím, že nikto. A predsa sa nájdu extrémistické prípady rozhodujúce v neprospech jej a nášho zdravia. Dokonca sú vo vedúcich pozíciách štátov. Pýtať sa ako je to možné je zbytočné, možno až trestuhodné mrhanie časom. Napokon už aj päťročné deti vedia, že politika je špinavá hra. V súčasnej situácii je najvhodnejšie sa prebudiť zo zlého sna a prebrať konečne bez frflania zodpovednosť za vlastné činy. Každý jedinec má možnosť dnešnú záplavu informácií prefiltrovať, neutopiť sa a hlavne nájsť v nej potrebné zdroje a začať konať. Akým spôsobom je jedno, no dôležité je, aby začal budiť najprv seba a nie svojho suseda, ako to má mnoho Slovákov vo zvyku. Cestou inšpirácie sa dá dosiahnuť zmena v okolí oveľa skôr, ako sa zdá a je trvalá. Staňme sa konečne skutočnými ľuďmi a nie len ich ego náhradami! Vyzývam týmto láskyplné jadro každého čitateľa nech ho premení z choroby našej planéty na jej lekára a poskytne jej náležitú starostlivosť, akú si odjakživa zaslúži.

Bc. Tomáš Repka, ENm09 2. ročník

exkluzívne.cez.okno