VEDY a VÉDY

Seriózni bádatelia a slušní ľudia, sami od seba, odvracajú sa a opúšťajú zvončekmi ovešaný kolotoč takzvaného pokroku. Pretože; povyšovať učenie nad to, o čom sa učí, je jeden z najväčších omylov ľudstva. Tým sa proti vesmíru od Zemi vyškľabuje obrovská karikatúra namyslenosti a pýchy. To, čo sa tu deje, nie je len prostým omylom, lež pohŕdaním a výsmechom samotnému Stvoriteľovi.

V prvom rade, každý človek má byť bádateľom svojho vlastného života, tak je to aj žiadané. Z toho vychádza aj jeho užitočnosť a zaradenie sa v spoločnosti. Každý je užitoční pre celok, pokiaľ sebapoznanie neprevýši túžba po uznaní, kariére a vlastníckej žiadosti, ktoré strhávajú človeka pod úroveň samotného poslania. Tým sa len napĺňa, ako zviera z kopy sena. Potom sa domáha finančnej podpory na ochranu duševného vlastníctva, čo skôr či neskôr prinesie len veľké sklamanie až zahanbujúci pád. Je to, to isté, ako sa nechať vykúpiť z hriechu za finančnú odmenu. Duša predsa nemôže nič vlastniť, iba ak čerpať z toho čo je možné a podávať to ďalej a podľa toho si vytvára svoj tvar, tvaruje sa, či už do karikatúry alebo ušľachtilej podoby. Finančnú odmenu si môžeme nárokovať len za vykonanú prácu a nie za pomyselné duševné vlastníctvo. A vari pozemský majetok si môžeme brať do záhrobia?!? Každý vie, že nie. Len si berieme zodpovednosť, za to, ako sme sním hospodárili. Takisto duša si berie to, ako s čím narábala a nie to, čo márnomyseľne akože vlastnila.

Nárokom na duševné vlastníctvo - či už umelcov, teológov alebo vedcov, teda každého jedného človeka, zadržuje sa energetický kolobeh. Tým duša oťažie, naplní sa ako pohár a ostáva neschopnou prijímať ďalšie, vyššie poznanie. Nezastaviteľný pohyb stvorenia, zákonite tlačí ďalej, no teraz už ale k prijímaniu hodnôt pod hranicou mravu. Ak nemôžeme ďalej prijímať vyššie hodnoty, tie nízke nás pripútavajú k zemi, čím ostávame strnule uviazaní na pranieri zvoniaceho kolotoča, nepoužiteľnými pre ďalší vývoj. To platí a a je to viditeľné aj na ich chovaní, tak ako bežných ľudí, tak aj tých na tom piedestáli. Ibaže oni to sami nevidia, skrze pásku seba dôležitosti, ktorú si sami prikladajú na oči, svojou márnomyseľnosťou a márnotratnosťou, bez úžitku pre celok.

Človek by mal ďakovať za milosť, že sa mu dostávajú vnuknutia, veď ani jeden z objavov nie je náhodný, i keď sa to tak navonok môže zdať. V skutočnosti všetky veľké objavy, ktoré boli prinesené pre blaho ľudstva, prinieslo prosté myslenie. Po dlhých a namáhavých pokusoch materialistického náhľadu, znovu objavujeme to, čo sme chceli odmietnuť. Veď materializmus kričí sám za seba, že nemôže nič viac odhaliť, len matériu a materialista sa to bojí nahlas povedať. Inými slovami; Darwin videl pod mikroskopom bunky, aj ich delenie a domnieval sa, že ich vnútorná skladba musí byť jednoduchá. Na základe tohto poznania sa úplne zmenil svet a myslenie ľudí, čo doteraz nebolo možné stalo sa akože prirodzeným. Dnes však vieme, že bunka sa skladá asi z päťdesiatych veľkých molekúl a z miliónov atómov, že sa v nej transmutujú prvky, a že behom chvíle prebehne stotisíc reakcií. A, človek by chcel transmutovať prvky mimo seba pre seba, koľká to márnosť. Na svete nemáme jedinú takú chemickú fabriku, čo dokáže jedna malá bunka. To nemôže predsa vychádzať z náhody, každá fabrika predsa musí mať riadený systém pre celok, ako ho má aj celý vesmír, čerpajúci z Prasily. Takže kruh sa uzavrel, toľko rozumoval rozum, až prišiel na to, že rozumovať sa neoplatí. Preto mnohí odborníci nezvládajú svoju odbornosť v súkromí, nato by sme mali dbať v prvom rade, aby sme sa vyhli zbytočnému trápeniu. Od života by sme mali chcieť len to, čo mu vieme vrátiť svojou radosťou.

Od pradávna Védy prinášali ľudom poznanie vyšších svetov. Vďaka ich symbolike, sme ľahšie spoznávali všetky deje v hmotnosti a ostávali v spojení s vyššími svetmi, lebo nám bolo prirodzené, že naším pôvodom je duchovný Raj. Védy nás viedli, lebo koreňom slova je vedieť a koreň slova je vždy pojem. Ak stratíme pojem, slovo ostáva dutou nič nehovoriacou frázou, pod ktorou kdekto rozumie čo chce a kdekto schováva, čo len chce. Bez vecného a zrozumiteľného vysvetlenia, je všetko ostatné len naničhodným hĺbaním. Pokiaľ budeme my ľudia vlastnícky jednať, neostáva nám nič iné, len využívať tepelnú energiu, lebo tak sa aj správame, viacej prijímame ako vydávame. Ten istý princíp, ako výbušné motory, raketové alebo atómové motory. Keďže moderná veda nevie, či nechce vysvetliť, čím je v skutočnosti energia, z toho vznikajú známe vedecké pravdepodobnosti, meniace sa na zavádzajúce nepravdepodobnosti, ktoré zastierajú skutočné poznanie o voľnej elektromagnetickej energii, ktorá preniká celým vesmírom, teda aj nami. Taktiež nikdy nemôžu prekročiť hranicu pozemského poznania, leda ak otvoriť zadné vrátka -Nejaká tá vyššia inteligencia, zrejme za tým bude-. No pred Pravdou, je to len servilný úskok.

Miroslav Schindler

Zdroj: idemedalej.sk