Obrázok používateľa CEZ OKNO
Planetárny rozum – fantastika či realita?

blog.kp.ru | Kolektívne správanie zvierat sa od koreňov odlišuje od správania voľne oddelených jedincov. Húfu či populácii je vlastná nám doteraz nepochopená vlastnosť, ktorú môžeme nazvať „jednotnou vôľou“ alebo „veliacim impulzom“. Tomu sa podriaďujú všetci jedinci. Pozorujúc húfy sťahovavých vtákov alebo mračná kobyliek, ktoré sledujú prísne určenú trasu, vedci doteraz nemôžu odpovedať na otázku – čo nimi hýbe? Mračno kobyliek neomylne nachádza cestu cez piesočnú pôdu k zeleným oázam – tam, kde je potrava. To je možné objasniť genetickou pamäťou alebo inštinktom, až na jednu zvláštnosť: ak z húfu izolujete jedinca, okamžite stráca smer a začne sa chaoticky vrhať raz na jednu - raz na druhú stranu. Samotný jedinec nepozná ani smer pohybu, ani cieľ. No odkiaľ to potom vie húf?

Zem – gigantický organizmus s jednotným vedomím

Mýtus o múdrom vodcovi

Skúmajúc každoročné prelety vtákov vedci vytvorili hypotézu, že ich pohyb riadia starší a skúsenejší členovia. Hypotéza nevyvolávala pochybnosti, kým japonský ornitológ profesor Jamamoto Churouke nezistil, že u prelietavých kŕdľov niet vodcu. Stáva sa, že v čase preletu stojí v čele kŕdľa takmer mláďa. Z desať prípadov v šiestich viedlo húf mladé vtáča vyliahnuté v lete, teda nemajúce žiadnu prax. Ale izolovaný vták bez kŕdľa obyčajne nedokáže nájsť potrebný smer.

Termity – stavba kolektívneho rozumu?

Niektorí odborníci sa domnievajú, že aj ryby „dostávajú rozum“, keď sa ocitnú v húfe. Toto dokazujú pokusy, počas ktorých museli ryby hľadajúce východ, plávať v labyrinte. Ukázalo sa, že skupiny rýb volia presný smer rýchlejšie ako jednotlivci.

Francúzsky výskumník Luis Thomas, ktorý dlhé roky skúma termity, píše: „Vezmite dvoch alebo troch – nič sa nezmení. No ak zvýšite ich počet do nejakého „kritického množstva“, stane sa zázrak. Akoby dostali dôležitú úlohu - termity začnú vytvárať pracovné brigády a navyšovať malé kúsočky všetkého, k čomu sa dostanú, pekne jedno na druhé. Najprv postavia stĺpy, ktoré potom spoja strechami, až kým nezískajú miestnosť pripomínajúcu chrám.“ Takto vzniká povedomie o stavbe len vtedy, ak je prítomné určité množstvo jedincov.

S termitmi bol uskutočnený aj nasledujúci pokus: stavajúcich termitov oddelili priečkami, aby ich rozdelili na izolované „brigády“. Práce však pokračovali. Každý sled udalosti - či to bol ventilačný kanál alebo stavba miestnosti, ktoré boli predelené priečkou - pokračovali presne na križovatke jedného s druhým.

Inštinkty nabok

“Húfy kobyliek,“ písal známy francúzsky výskumník Rémi Chauvin, „obrovské mračná červenkastej farby vzlietajúce ako na povel“. Čo za neodolateľný impulz hýbe celou touto hutnou a ťažkopádnou masou, ktorú nie je možné zastaviť? Obteká prekážky, prelieza steny, vrhá sa do vody a nezadržateľne pokračuje v pohybe určeným smerom.

Rovnako tak nezadržateľné myši – hraboše v čase svojich náhlych migrácií. Ak narazia po ceste na priekopu, neobchádzajú ju. Nehľadajú inú trasu, ale živou vlnou sa rozlejú do nej. Hemžiacimi telami vyplnia priekopu až do krajov a pokračujú v smere ďalej. Ušliapané, rozdrvené, udusené telá v hlbokej priekope – predtým ako zahynú, nerobia ani najmenšie pokusy vydrať sa, tvoriac tak most pre tých, ktorí idú vzápätí. Silný inštinkt prežitia sa stáva zlomeným a celkom utlmeným.

Odborníci nie raz podotkli, že v čase migrácie juhoafrických gaziel je lev - zachvátený ich prúdom - celkom bezmocný dostať sa z neho. Bez najmenšieho strachu sa gazely vrhajú priamo na neho, obtekajúc ho ako neživý predmet.

Ničoho príliš

“Vôľa populácie“, privádzajúca vedcov do rozpakov, sa prejavuje aj v inom. Zvyčajne ak množstvo osôb začína prevyšovať nejaké kritické množstvo, akoby sa zvieratá podriadili neznámemu príkazu a prestanú sa množiť. O tomto písal napr. doktor R. Laws z Cambridge University, ktorý veľa rokov pozoroval život slonov. Ak sa ich stav príliš rozrástol, u samičiek zmizla schopnosť reprodukcie, alebo perióda zrelosti u samcov nastúpila značne neskôr.

Zodpovedajúce experimenty boli uskutočnené aj s králikmi a krysami. Ak ich bolo príliš veľa, navzdory obmedzeným možnostiam krmiva a iných priaznivých podmienok, začala sa ničím neobjasnená fáza zvýšenej úmrtnosti. Nastúpilo zoslabnutie organizmu, zníženie odolnosti a choroby. A toto trvalo dovtedy, kým sa populácia nezmenšila do optimálnej veľkosti.

Okrem akademického záujmu - otázka odkiaľ sa berie signál, vplývajúci na chovanie stád a rozmer populácii - má veľký praktický význam. Ak by sa podarilo uhádnuť jeho kód, možno by sme úspešne dokázali čeliť škodcom ničiacim úrodu: kolorádskej mandelinke zemiakovej, viničovým slimákom, krysám atď.

Fenomén vojenských čias

Zákon samoregulácie tajomným spôsobom podporuje rovnováhu v populácii samíc a samcov, aj keď biologický zrod mužskej aj ženskej osoby sa pravdepodobne rovná. V každom prípade ak sa v populácii vyskytuje málo samíc, uprostred novorodencov dominujú samičky, ak je málo samcov, tak sa začínajú objavovať práve oni. Toto je veľmi známy jav aj v ľudskom spoločenstve, demografovia to nazývajú „fenomén vojnových čias“. V dobe vojen a krátko po nich sa v krajinách postihnutých stratou pozoruje nečakaný nárast novorodencov mužského pohlavia.

Príklad premeny množstva na kvalitu?

V. I. Vernadskij vniesol pojem „biosféra“ – súhrn všetkých živých tvorov obývajúcich Zem. Tento súhrn sa musí považovať za „jeden celok planetárneho organizmu“. Podobne videl biosféru známy francúzsky paleontológ a filozof Pierre Teilhard de Chardin. Podľa jeho slov – toto „živé stvorenie rozprestierajúce sa na Zemi, v prvej etape svojej evolúcie vykresľuje obrysy jedného gigantického organizmu“.

Veľa učencov s tým súhlasí, napríklad známy nemecký fyzik G. T. Fechner. Predpokladal, že Zem musí mať nejaké jednotné kolektívne vedomie. Podobne ako ľudský mozog tvorí množstvo osobitných buniek – vedomie planéty sa skladá z vedomia osobitných živých tvorov, ktoré ju obývajú. A vedomie sa musí odlišovať od vedomia jednotlivcov, keďže aj mozog sa kvalitatívne celkom líši od jednotlivých buniek, ktoré ho predstavujú.

Dokázať, že organizmy osídľujúce Zem vytvárajú nejaký celok vyššieho poriadku, sa doteraz nepodarilo - ako ani vyvrátiť túto hypotézu. Jej nezvratným plusom je však nielen to, že objasňuje „vôľu“ tej či inej populácie do nám známej úrovne, ale aj predkladá model takého vnímania sveta, v ktorom nie je moje a cudzie, kde všetko živé spolu súvisí, je od seba závislé a navzájom sa dopĺňa.

Sveta Kuzina

Zdroj: blog.kp.ru

Preklad: Danica U.

exkluzívne.cez.okno

Sekcie: 
máj 26, 2010 14:54 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top