KP.RU | Udiala sa pozoruhodná vec: keď ľudia nedokázali zvládnuť ekologickú katastrofu, na pomoc im prišla sama príroda. Pripomeňme, že 20. apríla 2010 explodovala ropná plošina Deepwater Horizon - 80 kilometrov od brehov Louisiany. Dôsledkom tejto nehody sa vrt na troch miestach poškodil a začala masívne vytekať ropa. Kvôli úniku ropy sa spoločnosť BP pokúsila vrt zakryť zvláštnym zvonom, avšak bezúspešne. Podnikali sa aj iné pokusy a metódy, ale všetko zbytočne! A pretože vrt neuzavreli, ropa stále tiekla. Následkom toho uniklo z poškodenej studne vyše 4 milióny barelov nafty.
Táto udalosť bola označená za najvážnejšiu ekologickú katastrofu v histórii USA: znečistilo sa viac než 700 kilometrov pobrežia а od havárie strata BP dosiahla 6 miliárd dolárov. Spoločnosť sa ešte chystá rezervovať na pokrytie sťažností na následky havárie 20 miliárd dolárov.
Príroda si pomáha sama: objavili sa mikroorganizmy pojedajúce rozliatu ropu
Mikróby (v červenom kruhu) rozkladajú naftu...
Ropnú škvrnu v Mexickom zálive začali jesť baktérie
A dnes, v momente, keď všetci vedci bezradne rozhadzujú rukami, im na pomoc prišla sama príroda. V rozširujúcej sa rope totiž nečakane objavili nový druh baktérie, oznamuje globalscience. Tieto zvláštne mikroorganizmy sa v Mexickom zálive začali náhle veľmi rýchlo množiť a... jesť ropu!
„Toto je v histórii prvý výskum bakteriálnej aktivity v zóne hĺbkovej ropnej škvrny,“ rozpráva o objave vedúci skupiny vedcov Terry Hazen z laboratória Lawrence Berkeley National Laboratory v Berkeley, štáte California. „Naši výskumníci dokázali, že prítok ropy od základov zmenil bakteriálnu mikroflóru a značne zvýšil populáciu baktérií rozkladajúcich ropu. Vidíme veľký potenciál v oblasti rozkladu takého druhu ropnej škvrny baktériami.“
Závery vedcov sú založené na analýze viac ako 200 testov, zhromaždených zo 17 hĺbkových bodov, uskutočnených v období medzi 25. májom a 2. júnom. Zistili, že baktéria, rozširujúca sa na mieste úniku ropy, je novým druhom, príbuzná s čeľaďou Oceanospirillales. Táto baktéria obýva chladné vody, teplota ktorých dosahuje do 5 stupňov Celzia. Hazen predpokladá, že baktéria sa mohla postupom času adaptovať, možno aj následkom periodických priemyselných a prírodných únikov ropy v zálive.
Pritom táto baktéria, ako sa ukázalo, nijako významne nevyčerpáva zásoby kyslíka vo vode. Toho sa výskumníci veľmi obávali. Spočiatku sa totiž domnievali, že ako bude prebiehať proces recyklácie ropy baktériami, mohli by spotrebovať veľké množstvo kyslíku, ktorý voda obsahuje. Tým by mohla vzniknúť «mŕtva zóna» - nebezpečná pre iné živočíšne druhy. Ale nové pozorovania dokázali, že sýtosť kyslíka mimo ropnej škvrny predstavuje 67 percent, kým vo vnútri je to 59 percent.
Светлана КУЗИНА: Нефтяное пятно в Мексиканском заливе стали есть бактерии, 30. 08. 2010
Zdroj: http://www.kp.ru/
Preklad: Danica U.
-
- prečítané 6304x
Tento výskum bol financovaný z 500 miliónového grantu uvoľneného spoločnosťou BP v rámci jej projektu "Independent Research into Impact of Spill on Marine Environment". Čo tu znamená Nezávislý ?
Ještě by mě zajímalo, co je s těmi bakteriemi po následném postřiku oceánu a pobřeží těmi strašlivými dryjáky - pardón! po ekologické likvidací ropné havárie! Přežije to něco?